Firmy uvažujú o štvordňovom pracovnom týždni
NEW YORK – Pandémia koronavírusu prinútila ľudí na celom svete pracovať menej. Podľa agentúry Bloomberg s odvolaním sa na štúdiu ZipRecruiter pri hľadaní práce sa podiel pracovných miest ponúkajúcich štvordňový pracovný týždeň za posledných pár rokov strojnásobil.
Pre desaťtisíc uchádzačov je teraz za takýchto podmienok ponúkaných šesťdesiatdva voľných pracovných miest. Agentúra ako príklad uvádza nemeckú technologickú spoločnosť Awin. S nástupom epidémie a masívnym prechodom na prácu na diaľku začali zamestnancom dávať viac voľného času. Najskôr im bolo dovolené ísť domov v piatok popoludní, potom sa ustanovil štvordňový pracovný týždeň bez zníženia platov alebo zamestnaneckých výhod.
V zásade existujú dve hlavné varianty štvordenného pracovného týždňa. Buď môžu podniky udržať 40 hodín práce týždenne a rozložiť ich medzi 4 dni namiesto klasických 5 (výsledkom by teda boli 4 dni po 10 hodín práce), alebo skrátiť nielen dni, ale aj hodiny Dôležitou podmienkou v druhom prípade však je, že za 32 hodín práce týždenne by zamestnanci mali dostať rovnakú odmenu ako za 40 hodín
Prečo o štvordennom týždni vôbec uvažovať? Firmy aj zamestnanci k skráteniu počtu pracovných dní môžu mať rôzne dôvody, ale medzi tie hlavné patria:
- Lepší work-life balance: Skutočná a fungujúca rovnováha medzi súkromným životom a prácou je pre veľa ľudí ťažko dosiahnuteľná. Vďaka kratšiemu týždňu by ľudia získali viac času na rodinu, priateľov a vlastné záujmy.
- Zlepšená produktivita: Lepší work-life balance by mal znamenať menej stresu, vyššiu životnú spokojnosť a menšiu únavu. Je teda možné predpokladať, že zamestnanci budú viac motivovaní a menej často si budú brať dovolenku/budú chýbať v práci kvôli chorobe.
- Enviromentálny dopad: Kratší čas strávený v kancelárií je kratší čas strávený využívaním energií, vytváraním kancelárskeho odpadu a produkovaním emisií pri ceste do práce a späť.
Zavedenie kratšieho pracovného týždňa bolo prvý krát zvažované v USA počas ekonomickej krízy v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Aj takí veľkí priemysloví magnáti ako Henry Ford či W.K. Kellogg podporovali skrátenie pracovnej doby. V ich prípade sa jednalo dokonca o návrhy šesťhodinového pracovného dňa.
