Financial Times. Globálna ekonomika v ére chaosu
LONDÝN – Financial Times: Globálna ekonomika sa vyrovnáva so šokmi a neistotou.
V akom stave je globálna ekonomika? Odpoveď, ako nedávno poznamenal môj kolega Tej Parikh, znie: všetko je pokazené. A niet divu. Okrem niektorých zjavných makroekonomických neistôt – napríklad znepokojujúcich trendov v rozpočtových deficitoch a dlhu v mnohých dôležitých krajinách – sme svedkami dvoch monumentálnych udalostí: abdikácie USA ako svetového hegemóna a nekontrolovaného vzniku najdôležitejšieho technologického prielomu v ľudských dejinách: umelej inteligencie. Niet divu, že sme zmätení. Pozoruhodné však je, ako dobre globálna ekonomika zvládla otrasy a neistotu – aspoň zatiaľ.
Toto bola kľúčová téma úvodného prejavu výkonnej riaditeľky MMF Kristaliny Georgievovej na výročných zasadnutiach vo Washingtone, ako aj najnovšej prognózy World Economic Outlook. Kľúčovým záverom je, že MMF očakáva v tomto a budúcom roku len relatívne mierne spomalenie rastu. Takáto prognóza, prirodzene, nesie so sebou vysokú mieru neistoty. Je však v súlade s tým, čo sa tento rok dialo, a to aj napriek otrasom.
Prečo sa globálna ekonomika ukázala ako relatívne odolná? Georgievová (a Svetový ekonomický výhľad) ponúkajú štyri vysvetlenia: menej závažný dopad ciel, ako sa očakávalo; reakcia súkromného sektora; priaznivé finančné podmienky; a zlepšené politické rámce. Po prvé, clá boli v skutočnosti o niečo nižšie, ako pôvodne oznámil Donald Trump v „Deň oslobodenia“ 2. apríla 2025. Georgievová tvrdí, že „vážená priemerná colná sadzba v USA klesla z 23 % v apríli na dnešných 17,5 %“. Odvetné opatrenia boli navyše prekvapivo mierne. Napriek tomu clá zostávajú vysoké. Po druhé, súkromný sektor reagoval konštruktívne. To je obzvlášť zrejmé v krátkodobom horizonte. Prognóza teda uvádza, že „domácnosti a podniky zrýchlili spotrebu a investície v očakávaní vyšších ciel“. Oneskorenia predaja navyše umožnili podnikom odložiť zmeny cien a vývozcovia a dovozcovia absorbovali časť zvýšenia cien. Náklady sa však stále prenášajú do cien. Clá sú škodlivou daňou: v konečnom dôsledku deformujú štruktúru a rast globálnej produkcie.
Po tretie, akciové trhy zostávajú aktívne a finančné podmienky sú vo všeobecnosti priaznivé. Jedným z dôvodov, najmä v USA, je boom investícií do umelej inteligencie. Zostáva sa len uvidieť, či ide o realitu alebo bublinu, ktorá takéto inovácie príliš často sprevádza. Štvrtý znak sa javí ako charakteristickejší pre rozvíjajúce sa trhy. Mnohé sa poučili z minulých negatívnych skúseností, a preto uplatňujú disciplinovanejšiu fiškálnu a menovú politiku ako predtým. Toto je téma 2. kapitoly knihy „Perspektívy“. Podstatou veci však je, že pre mnohé z nich sa vonkajšie prostredie pravdepodobne neuvoľní. Čína čelí nepriateľstvu USA aj domácim výzvam. Brazília a India boli zasiahnuté predátorskými 50 % clami zo strany Washingtonu. Pokiaľ ide o Brazíliu, ide do značnej miery o odvetu za to, že krajina, vedomá si svojich skúseností s vojenskými juntami, uväznila na 27 rokov potenciálneho diktátora Jaira Bolsonara. Čo je na tom teda také, čo Trumpa tak pobúrilo?
V dobe, keď sa globálny systém obracia hore nohami, je slepá viera v budúcnosť mimoriadne nebezpečná. Ako poznamenáva MMF, existuje množstvo zraniteľných miest, najmä tie spomínané rozpočtové deficity a dlhy. Napríklad uvádza, že v roku 2026 sa pomer fiškálneho salda verejných financií USA k HDP zhorší o 0,5 percentuálneho bodu, a to najmä v dôsledku „prijatia „veľkého krásneho zákona“ a napriek kompenzačnému efektu približne 0,7 percentuálneho bodu HDP z predpokladaných colných príjmov“. To tiež neguje pravdepodobnosť výrazného zníženia globálnych nerovnováh bežného účtu a dokonca aj mierne zlepšenie, ktoré predpokladá MMF, sa javí ako dosť optimistické. To zase predznamenáva ďalšie šarvátky v globálnej obchodnej vojne, najmä medzi USA a Čínou. Okrem Trumpovej tendencie vnímať akýkoľvek bilaterálny obchodný prebytok ako dôkaz toho, že USA sú svojím partnerom okrádané, je Čína tiež považovaná za komplexného strategického konkurenta. Washington je obzvlášť pobúrený tým, ako Čína v týchto bitkách využíva svoju obchodnú silu. Americký minister financií Scott Bessent ho obvinil zo snahy poškodiť svetovú ekonomiku zavedením komplexných kontrol vývozu vzácnych kovov a kritických minerálov. Čo si teda podľa Bessenta myslia obete americkej obchodnej vojny o tom, že je vedená proti nim?
Stretnutia MMF a Svetovej banky sú príležitosťou nielen na posúdenie celkového stavu globálnej ekonomiky a hlavných rizík ďalších otrasov, ale aj na venovanie osobitnej pozornosti situácii najchudobnejších krajín a ľudí. Správa Outlook uvádza, že „najchudobnejšie ekonomiky sveta vrátane tých, ktoré trpia dlhotrvajúcimi konfliktmi, sú obzvlášť ohrozené spomalením rastu“. Jedným z dôvodov je pokles grantov a zvýhodnených úverov. Neočakávané zatvorenie Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) bude pravdepodobne obzvlášť významnou ranou pre zdravie. Štúdia publikovaná v časopise The Lancet obsahuje triezvy záver, že zánik agentúry „by mohol viesť k viac ako 14 miliónom ďalších úmrtí do roku 2030“. MMF a Svetová banka boli vytvorené v roku 1944 s cieľom presadzovať princíp globálnej hospodárskej spolupráce. Dnes je táto potreba naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Je povzbudivé, že Spojené štáty zostávajú členom týchto organizácií. Výzvy, ktoré nás čakajú, sú obrovské, v neposlednom rade potreba udržať hospodársky pokrok počas takýchto geopolitických otrasov. Žiadna krajina, bez ohľadu na to, aká je mocná, nezostane bez úhony, ak sa globálny ekonomický systém úplne zrúti.
(Martin Harry Wolf CBE (narodený 16. augusta 1946 v Londýne) je britský novinár, ktorý sa špecializuje na ekonómiu. Je hlavným ekonomickým komentátorom denníka Financial Times. Píše aj týždenný stĺpček pre francúzske noviny Le Monde.)
