Expanzívna menová politika nenaštartuje infláciu
Občas počujem názor, že za dnešnú infláciu je zodpovedná expanzívna monetárna politika centrálnych bánk. Avšak v súčasnom globalizovanom, efektívnom a technologicky vyspelom svete expanzívna monetárna politika nedokáže naštartovať infláciu. Presvedčili sme sa o tom v uplynulých 12 rokoch. To, čo ju naštartovalo, bola pandémia s bezprecedentným vplyvom na svetový obchod, resp. po-pandemické oživovanie, fiškálne stimuly vlád počas pandémie a vygradovala ju vojna na Ukrajine s otrasmi na komoditných trhoch, nútiacich nás prehodnotiť aj green deal. Tieto faktory boli už veľakrát podrobne popísané.
Prečo je to tak? Ekonómovia vedia, že z hľadiska príčin vzniku inflácie rozoznávame dva hlavné typy inflácie a to infláciu ťahanú dopytom a infláciu tlačenú ponukou. Charakteristickou črtou dopytovej inflácie je, že spotrebitelia majú v peňaženkách priveľa hotovosti z titulu čerpania lacných úverov a nedokážu ju minúť na nákup tovarov a služieb. Výrobcovia nedokážu dodať na trh zvýšené množstvo tovarov pretože výrobné kapacity už idú na plné obrátky. Takýto prípad sme však nezaznamenali, výrobcovia boli schopní neustále dodávať nové produkty na trh pri vysokej konkurencii, čo tlačilo ceny nadol a prispievalo k technologickým vylepšeniam. Pri ponukovej inflácii, naopak, ubúda tovarov, ktoré zdraželi z dôvodu zvýšenia vstupných nákladov a spotrebitelia majú problém za tieto tovary platiť. Nekupujú nič navyše a nedokážu zaplatiť často ani za základné tovary. Myslím, že každý si vie sám z pozorovania okolia vyhodnotiť, o aký typ inflácie ide.
Rozlíšiť príčiny inflácie je dôležité aj pre menovú politiku. Ak sa totiž jedná o ponukovú infláciu, menová politika na ňu nemá žiadny vplyv. Či už ide o znižovanie alebo zvyšovanie úrokových sadzieb. Česká národná banka už v septembri 2021, ako jedna z prvých, začala zdvíhať úrokové sadzby. Uplynulo 10 mesiacov a Česká republika stále zaznamenáva jednu z najvyšších inflácií v EÚ.
Reštriktívna menová politika však, naopak, môže prispieť k stagflácii a k recesii. Keďže k týmto výsledkom prispieva najmä pandémia a vojenský konflikt, zmierniť ich dopady môžu práve nové podnikateľské aktivity financujúce sa z bánk. V prípade vyšších sadzieb sa ponuka nových biznis plánov obmedzí.
Inflácia teda skončí vtedy, ak sa svet po pandémii vráti k normálne fungujúcemu globálnemu obchodu a ukončí sa aj vojenský konflikt na Ukrajine. Nie z dôvodu vyšších úrokových sadzieb.
Nebolo by teda jednoduchšie pri cielení inflácie 2% p.a. nastaviť natrvalo refinančnú sadzbu na 2.5 % p.a. a sterilizačnú na 1.5% p.a.? Nepotrebovali by sme sledovať schôdzky guvernérov Eurosystému, ktorí sú schopní prijať aj zvrátenosti typu negatívnej sadzby na rezervy v centrálnej banky.
Roman Scherhaufer (zverejnené v osobnom denníku na sociálnej sieti, s láskavým povolením autora) Roman Scherhaufer je riaditeľom European Investment Centre.
