Európski lídri nemajú nástroje na zmiernenie energetického šoku spôsobeného vojnou

Lídri Európskej únie hľadajú spôsoby, ako obmedziť prudko rastúce ceny energií, ale vojna prezidenta Donalda Trumpa proti Iránu im zanechala len málo dostupných možností.

Prudký nárast cien energií bude ústrednou témou širšej diskusie o európskej konkurencieschopnosti, ktorá sa vo štvrtok začína na dvojdňovom summite v Bruseli. Konflikt v Perzskom zálive viedol k rastu cien ropy a plynu , zrýchľoval infláciu a brzdil hospodársky rast v 27-člennom bloku.

„Ekonomika je slabá,“ povedal lotyšský premiér Andris Kulbergs pred stretnutím. „Prečo je slabá? Energia. Energia je palivom pre ekonomiku, pre export, pre výrobu. Ak tento problém nevyriešime, všetci budú trpieť.“

Očakáva sa, že Európska komisia, výkonný orgán EÚ, informuje lídrov bloku, že neexistuje univerzálne riešenie na boj proti vysokým cenám energií, uviedol vysoký predstaviteľ EÚ pod podmienkou anonymity, pretože diskusie sú dôverné. Vojna s Iránom už zvýšila náklady Európy na dovoz fosílnych palív o viac ako 100 miliárd eur (111 miliárd dolárov), zatiaľ čo zásoby plynu v regióne sú pred zimnou vykurovacou sezónou na rekordne nízkej úrovni.

Možnosti členských štátov EÚ sú tiež obmedzené: zavedenie cenových stropov a daňových úľav so sebou prináša značné rozpočtové náklady v čase, keď záťaž štátnych rozpočtov rastie. Prudký nárast úrokových sadzieb problém ešte zhoršuje.

EÚ má len málo, ak vôbec nejaké, možností na rýchle riešenie. Európska komisia zvažuje rozšírenie spoločných nákupov energie a zároveň odkladá zavedenie klimatickej normy na zníženie emisií metánu spojených s dovozom fosílnych palív a rozširuje štátnu pomoc najviac postihnutým odvetviam. Ani jedno z týchto opatrení však nestačí na udržanie cien v krátkodobom horizonte, keďže región je závislý od dovozu ropy a plynu.

Skupina štyroch stredoeurópskych krajín – Maďarsko, Česká republika, Poľsko a Slovensko – vyzvala Európsku komisiu, aby prehodnotila kontroverzné rozšírenie systému obchodovania s uhlíkom na budovy a cestnú dopravu, známeho ako ETS2, vrátane jeho odloženia minimálne do roku 2030 namiesto súčasného plánovaného nadobudnutia účinnosti v roku 2028. Obávajú sa, že po zavedení tohto opatrenia sa zvýšia náklady na palivo.

Talianska premiérka Giorgia Meloni, ktorá sa tiež zasadzuje za odloženie ETS2, v stredu oznámila, že je blízko k dohode s Európskou komisiou, ktorá by stanovila strop ceny zemného plynu používaného na výrobu elektriny. Nemecký kancelár Friedrich Merz tiež navrhol výrazné zníženie daní z elektriny pre všetkých spotrebiteľov, nie je však jasné, či sú na realizáciu tohto opatrenia k dispozícii finančné prostriedky.

Podľa návrhu záverečného vyhlásenia, ktoré videla agentúra Bloomberg, lídri EÚ vyzvú Európsku komisiu, aby navrhla ďalšie opatrenia na boj proti rýchlemu rastu cien energií v krátkodobom horizonte. Nešpecifikovali však, o aké opatrenia ide.

„Okrem národných iniciatív je dôležité vyvinúť celoeurópsku odpoveď na tento vážny a komplexný problém, ktorý postihuje všetky európske krajiny,“ povedal novinárom grécky premiér Kyriakos Mitsotakis.

Súbežne so summitom vo štvrtok sa uskutoční zasadnutie Medzinárodnej energetickej agentúry, na ktorom sa očakáva rozhodnutie o záväzku krajín G7 urýchlene uvoľniť na trh zásoby motorovej nafty.

Boj o trh s uhlíkom

Európska komisia už posudzuje potenciálny vplyv zavedenia celoeurópskej dane z nadmerného zisku pre energetické spoločnosti. To odráža „solidárny príspevok“, ktorý zaviedla po začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine v roku 2022, čo v skutočnosti predstavovalo 33 % daň z nadmerného zisku pre energetické spoločnosti. Zaviedla tiež strop príjmov pre takzvanýc inframarginálnych výrobcov elektriny, ako sú veterné a solárne elektrárne.

Takýto krok sa však stretne s odporom niektorých členských štátov. Existujú aj obavy z obmedzenia ziskov priemyslu v čase, keď sú investície do ropných rafinérií nevyhnutné na zabezpečenie dostatočných dodávok pre obyvateľov a obranný priemysel v regióne.

Očakáva sa, že lídri EÚ zopakujú, že energetická transformácia je najúčinnejšou stratégiou na zníženie cien v dlhodobom horizonte, ale krajiny sú rozdelené aj v otázke reformy systému obchodovania s emisiami bloku.

Jedna skupina krajín vrátane Španielska, Holandska a škandinávskych štátov tvrdí, že tento nástroj je nevyhnutný pre konkurencieschopnosť Európy v oblasti pokročilých technológií a že akékoľvek jeho oslabenie by podkopalo dlhodobé ciele bloku.

Uvoľnenie systému ETS „presunie bremeno znižovania emisií na iné sektory hospodárstva, kde sú možnosti znižovania často obmedzenejšie a politicky citlivejšie,“ napísali lídri Fínska, Dánska a Švédska v liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi. „Prechod Európy na zelené hospodárstvo vstupuje do rozhodujúcej fázy.“

Lídri EÚ sa musia pozerať za hranice krátkodobých riešení, aby znížili ceny energií, tvrdí Simone Tagliapietra, zástupkyňa riaditeľa think-tanku Bruegel.

„Štrukturálne zníženie cien elektriny si vyžaduje čas a štrukturálne riešenia, ako je hlbšia integrácia európskej elektrickej sústavy,“ povedal. „Bez silného politického vedenia zo strany lídrov EÚ, ktorí by sa touto cestou posunuli vpred, je skutočný pokrok nemožný.“