Európska iniciatíva zdanenie veľkého bohatstva na financovanie ekologickej a sociálnej transformácie
BRUSEL – Táto iniciatíva vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla európsku daň z veľkého bohatstva.
Informuje o tom portál Európska občianska iniciatíva.
Zdaňovanie by prispelo k vlastným zdrojom Únie a príjmy by umožnili rozšíriť a zachovať európske ekologické a sociálne politiky transformácie a rozvojovej spolupráce, spolufinancované členskými štátmi. Príspevok by sa použil na boj proti zmene klímy a nerovnosti a pomohol by zabezpečiť, aby európski občania platili svoj spravodlivý podiel na dosahovaní týchto cieľov.
Členmi iniciatívy sú napríklad: Thomas PIKETTY, Conny REUTER, Laszlo ANDOR, Marlène ENGELHORN, Lars KOCH, Patrizio LAINÀ.
Zdroje financovania
Posledná aktualizácia : 11/07/2023
| Meno sponzora | Dátum [1] | Suma v EUR [2] |
|---|---|---|
| ASBL Fonsoc | 25/04/2024 | 4,786 |
| ASBL Fonsoc | 1. 6. 2023 | 247 |
| ASBL Fonsoc | 07/06/2023 | 956 |
Celková výška podpory a financií : 5 989,00 €
[1] Dátum prijatia príspevku. V prípade nepeňažných príspevkov dátum začiatku poskytovania nepeňažných príspevkov.
[2] Skutočná výška poskytnutého financovania alebo odhadovaná hodnota vecného príspevku.
Ak by ste chceli nahlásiť akýkoľvek problém týkajúci sa deklarovanej podpory a financovania, kontaktujte nás . Do správy uveďte registračné číslo iniciatívy.
Už viac ako desaťročie sa množia krízy, ktorým čelí Európska únia: hospodárska, sociálna, zdravotná, geopolitická a environmentálna kríza atď. Sú symptómom zlyhania hospodárskej, daňovej a sociálnej politiky národných vlád a Európskej únie, ktoré oslabili zdravotné systémy, verejné služby, ochranu životného prostredia, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu atď. Zatiaľ čo cieľom Únie je podporovať blaho svojich národov, bojovať proti sociálnemu vylúčeniu, zaručiť sociálnu spravodlivosť a sociálnu ochranu (článok 3 ZEÚ) a jej inštitúcie sa zaviazali zabezpečiť väčšiu spravodlivosť, najmä pokiaľ ide o dane, nerovnosť narástla stabilne až do bodu, keď dnes najbohatšie 1 % ľudí na svete vlastní takmer polovicu svetového bohatstva a toto 1 % tiež produkuje viac emisií CO2 ako najchudobnejšia polovica svetovej populácie.
Na riešenie týchto výziev je naliehavo potrebné zásadne presmerovať Európsku úniu na spravodlivú a demokratickú zmenu klímy. Niekoľko nedávnych európskych iniciatív v reakcii na klimatickú krízu, pandémiu COVID a vojnu na Ukrajine začalo viesť politiky EÚ týmto smerom (Zelená dohoda, RRF, SURE atď.). Táto iniciatíva navrhuje, aby sa tieto ekologické a sociálne transformačné politiky dlhodobo podporovali zavedením dane z veľkého bohatstva z iniciatívy Európskej komisie . Viaceré štúdie, vrátane tej, ktorú nedávno vykonalo World Inequality Lab, ukázali, že takáto daň by pomohla urýchliť boj proti klimatickým zmenám a nerovnosti. Prispievalo by k vlastným zdrojom Európskej únie a vytváralo by príjmy, ktoré by EÚ umožnili spolufinancovať politiky ekologického a sociálneho prechodu, ktoré Únia a jej členské štáty uskutočňujú, berúc do úvahy ich objektívnu situáciu.
Vytvorenie európskej dane z veľkého bohatstva by bolo odpoveďou na mnohé výzvy občianskej spoločnosti, vedcov a volených zástupcov . Nedávno viac ako sto europoslancov podporovaných ekonómami vyzvalo Úniu, aby zaviedla progresívnu daň na extrémne vysoké úrovne bohatstva. Budúca smernica o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdaňovania pre nadnárodné spoločnosti v Únii už ukázala, že EÚ je schopná dosiahnuť dohodu o zvýšení daňovej spravodlivosti. Všeobecnejšie povedané, Konferencia o budúcnosti Európy zdôraznila potrebu harmonizácie daňovej politiky a jej využitia ako nástroja na boj proti environmentálnej kríze.
Zavedenie európskej dane z veľkého bohatstva by si vyžadovalo tri legislatívne opatrenia.
V prvom rade vyzývame Európsku komisiu, aby vypracovala návrh smernice o európskej dani z veľkého majetku na základe článku 115 ZFEÚ. Tento článok umožňuje Rade jednomyseľne vydávať smernice na aproximáciu vnútroštátnych právnych predpisov, najmä v oblasti priamych daní, ktoré priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu. Vnútroštátne rozdiely v zdaňovaní superbohatých by mohli podnietiť fiškálnu súťaž v rámci Únie a spôsobiť deformácie na vnútornom trhu. V rámci vnútorného trhu sú preto potrebné spoločné strategické prístupy a koordinované opatrenia, aby sa maximalizoval pozitívny vplyv zdaňovania veľkého bohatstva.
Zároveň vyzývame Európsku komisiu, aby na základe tretieho odseku článku 311 ZFEÚ navrhla zmenu a doplnenie rozhodnutia Rady 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie. Účelom takejto zmeny a doplnenia by bolo umožniť, aby európska daň z veľkého majetku prispievala do systému vlastných zdrojov Európskej únie . Takýto pozmeňujúci a doplňujúci návrh by bol navyše reakciou na zjavný zámer európskych inštitúcií od roku 2020 pridať nové zdroje príjmov, najmä s cieľom financovať splatenie finančných záväzkov prijatých Komisiou na financovanie obnovy a Resilience Facility (RRF).
Napokon, nové financovanie odvodené z dane z veľkého bohatstva by sa malo použiť na spravodlivú ekologickú a sociálnu transformáciu, čím by sa podporili politiky Únie a členských štátov, ktoré sa tomuto účelu venujú. Vyzývame preto Európsku komisiu, aby predložila návrhy opatrení na posilnenie Nástroja na obnovu a odolnosť (RRF) a fondov spojených so Zelenou dohodou a politikou súdržnosti. To bude zahŕňať zmenu a doplnenie ustanovení, na ktorých sú založené tieto fondy, konkrétne nariadenia 2021/1056 a 2021/241, a malo by sa to uskutočniť prostredníctvom politiky súdržnosti (článok 175 tretí odsek ZFEÚ). Na tento účel by sa potenciálne mohli použiť aj iné právne základy, ako napríklad ustanovenia o životnom prostredí (článok 192 ods. 1 ZFEÚ), politike zamestnanosti a sociálnej politike (články 149 a 153 ZFEÚ) a politike rozvojovej spolupráce (článok 209 ZFEÚ).
Počet zozbieraných vyhlásení o podpore
Zahŕňa vyhlásenia o podpore zozbierané online (doteraz) a na papierových formulároch (podľa správ organizátorov do 13.05.2024).
| Krajina | Vyhlásenia o podpore | Prah | Percento |
|---|---|---|---|
| Rakúsko | 1 618 | 13,395 | 12,08 % |
| Belgicko | 8,571 | 14 805 | 57,89 % |
| Bulharsko | 84 | 11 985 | 0,70 % |
| Chorvátsko | 117 | 8,460 | 1,38 % |
| Cyprus | 49 | 4,230 | 1,16 % |
| Česko | 95 | 14 805 | 0,64 % |
| Dánsko | 3,356 | 9,870 | 34,00 % |
| Estónsko | 49 | 4,935 | 0,99 % |
| Fínsko | 1 097 | 9,870 | 11,11 % |
| Francúzsko | 100 747 | 55,695 | 180,89 % |
| Nemecko | 30 547 | 67,680 | 45,13 % |
| Grécko | 1 091 | 14 805 | 7,37 % |
| Maďarsko | 373 | 14 805 | 2,52 % |
| Írsko | 337 | 9,165 | 3,68 % |
| Taliansko | 21,322 | 53 580 | 39,79 % |
| Lotyšsko | 78 | 5 640 | 1,38 % |
| Litva | 119 | 7,755 | 1,53 % |
| Luxembursko | 216 | 4,230 | 5,11 % |
| Malta | 21 | 4,230 | 0,50 % |
| Holandsko | 3,855 | 20 445 | 18,86 % |
| Poľsko | 503 | 36 660 | 1,37 % |
| Portugalsko | 390 | 14 805 | 2,63 % |
| Rumunsko | 800 | 23,265 | 3,44 % |
| Slovensko | 1 920 | 9,870 | 19,45 % |
| Slovinsko | 649 | 5 640 | 11,51 % |
| Španielsko | 4,720 | 41 595 | 11,35 % |
| Švédsko | 666 | 14 805 | 4,50 % |
| Celkový počet signatárov | 183 390 |
