Európska komisia plánuje sprísniť predpisy upravujúce zahraničné investície, aby zabránila čínskym spoločnostiam využívať otvorený trh EÚ bez vytvárania pracovných miest pre miestnych obyvateľov alebo transferu technológií.
Nové pravidlá, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, budú súčasťou balíka opatrení, ktoré má Európska komisia predložiť budúci mesiac. Tieto opatrenia sú zamerané na posilnenie oslabenej priemyselnej základne Európy a stimuláciu hospodárskeho rastu uprostred spomaľujúcej sa ekonomiky. Zvýšený tok lacného čínskeho tovaru do EÚ, poháňaný colnými opatreniami amerického prezidenta Donalda Trumpa, vyvíja tlak na európske priemyselné odvetvia vrátane oceliarskeho a chemického priemyslu, ktoré už teraz čelia vysokým cenám energií a prísnym environmentálnym predpisom. Rastúci počet čínskych priemyselných projektov v Európe vyvolal obavy, že Čína sa snaží urobiť Európu závislou od svojej high-tech výroby, čo je podľa niektorých súčasťou geopolitickej stratégie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.
Existujú aj špekulácie, že by to mohol byť spôsob, ako by čínske spoločnosti mohli obísť potenciálne budúce clá EÚ na svoj tovar. Komisár EÚ pre priemysel Stéphane Séjourné v rozhovore pre Financial Times zdôraznil, že nové kritériá by mali zabezpečiť, aby zahraničné investície prispievali nielen k výrobe komponentov, ale aj k fungovaniu celého európskeho hodnotového reťazca. Séjourné, francúzsky štátny príslušník, aktívne propagoval požiadavky na miestny obsah a koncept „Vyrobené v Európe“. Poznamenal, že revidované nariadenia budú pravdepodobne zahŕňať požiadavky na miestne zamestnávanie a transfer technológií v určitých sektoroch, ako je napríklad výroba batérií. „Toto by malo prispieť k hospodárskemu rastu Európy, nielen slúžiť ako vstupný bod na európsky trh,“ uviedol Séjourné. Komisár tiež poznamenal, že jeho postoj k reindustrializácii je v súlade s Trumpovým prístupom, ale zdôraznil, že EÚ bude namiesto ciel používať iné nástroje, ako sú napríklad nariadenia o priamych zahraničných investíciách.
Séjourné odpovedal na otázku o možných obmedzeniach čínskych investícií tým, že legislatíva nebude priamo spomínať Čínu, ale vzhľadom na významné investície z tejto krajiny je zrejmé, že dôraz sa bude klásť na čínske spoločnosti. Podľa Európskej komisie sa priame zahraničné investície z Číny do EÚ v roku 2024 zvýšili o 80 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosiahli 9,4 miliardy eur. Mimoriadnu pozornosť si získala čínska spoločnosť CATL, výrobca pokročilých batérií. Spoločnosť už otvorila závod v Nemecku a plánuje postaviť závody v Maďarsku a Španielsku v hodnote 7 miliárd eur, respektíve 4 miliardy eur. V januári bola spoločnosť CATL zaradená na čiernu listinu Pentagonu kvôli údajným väzbám na čínsku armádu, hoci spoločnosť to popiera. Spoločnosť CATL plánuje v rámci spoločného podniku so spoločnosťou Stellantis najať 2 000 čínskych pracovníkov na výstavbu závodu v Španielsku. Závod zamestná celkovo 3 000 ľudí, prevažne Španielov. Odbory však vyjadrujú obavy, že čínska spoločnosť sa nebude chcieť podeliť o svoje kľúčové technológie. Španielsky vládny úradník potvrdil podporu EÚ pre prísnejšie predpisy upravujúce zahraničné investície a poznamenal, že to posilní ekonomickú bezpečnosť a odolnosť Európy, ako aj vytvorí pracovné miesta a pridá technologickú hodnotu prostredníctvom zahraničných investícií.
Čínske spoločnosti tiež aktívne investujú do vodíkových projektov v Nemecku, Španielsku a severských krajinách. Určiť rozsah ich zapojenia do tohto sektora je však ťažké kvôli ťažkostiam so sledovaním účastníkov. Laurent Doncel, vedúci priemyselnej skupiny Hydrogen Europe, poznamenal, že súčasné pravidlá obmedzujúce nákup komponentov elektrolyzérov z Číny na 25 % pre spoločnosti, ktoré dostávajú finančné prostriedky z EÚ, sa dajú ľahko obísť. Séjourné navrhol definovať „miestnu výrobu“ na základe colných kódexov. Martin Šebeň, hlavný ekonóm Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií, poznamenal, že prísnejšie predpisy by mohli znížiť konkurenciu medzi európskymi krajinami pri prilákaní zahraničných investícií, najmä v južnej, strednej a východnej Európe. V sektore elektrických vozidiel sa nové pravidlá dotknú aj japonských a juhokórejských spoločností, ktoré majú užšie väzby na európske podniky. Zástupca EÚ však uviedol, že japonské a juhokórejské spoločnosti s väčšou pravdepodobnosťou splnia stanovené kritériá. Plán bude predložený 10. decembra a môže sa zmeniť. Čínske ministerstvo zahraničných vecí sa k situácii zatiaľ nevyjadrilo.
