EÚ SAV o možnom vývoji svetovej ekonomiky

BRATISLAVA – Globálna ekonomika je viac či menej vždy ovplyvnená geopolitickými faktormi, pričom jej vývoj a smerovanie sú v rukách politických reprezentantov predovšetkým kľúčových krajín, ktoré sú často zdrojom takých rozhodnutí, ktoré majú pozitívny alebo negatívny celosvetový dosah. Konštatujú to autori monosgrafie Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky Spomalenie rastu vplyvom obchodnej vojny. Monosgrafiu prezentoval Ekonomický ústav SAV 27. novembra 2019.

Podiel geopolitického faktora na vývoji globálnej ekonomiky v tomto roku (2019) je zreteľný v podobe výrazného rastu protekcionistických opatrení a odvetných opatrení, ktoré prerástli do tzv. obchodnej vojny predovšetkým medzi USA a Čínou.  Zavedenie dovozných ciel zo strany USA a protiopatrenia zo strany Číny negatívne ovplyvnili globálny obchod a investície a v konečnom dôsledku aj globálny output. Autori prišli k nasledovným záverom, ktoré prerozprával v závere monografie jej editor Saleh Mothana OBADI .

Oživenie, ktoré zaznamenala svetová ekonomika v posledných dvoch rokoch, bolo v rozvíjajúcich sa, rozvojových a rozvinutých ekonomikách takmer rovnomerné. Významnými faktormi rastu globálnej ekonomiky boli expandujúce investície v rozvinutých krajinách, pokračujúci silný rast v krajinách rozvíjajúcej sa Ázie, jednoznačný vzostup ekonomických aktivít rozvíjajúcej sa Európy a opätovné oživenie ekonomiky exportujúcich komodít. Rastúci
trend globálnej ekonomiky, ktorý mal pokračovať aj v tomto roku (2019), je silno ohrozený najmä obchodnou vojnou medzi USA a Čínou a znížením produkcie spracovateľského a strojárskeho priemyslu v mnohých rozvinutých krajinách v dôsledku slabého vonkajšieho dopytu. Tohtoročná vedecká monografia skúma najnovšie javy vo vývoji svetovej ekonomiky, ktoré sú podrobne analyzované v jednotlivých kapitolách, pričom sa berie do úvahy potreba periodicky sledovať a vedecky analyzovať ekonomické aktivity regiónov reprezentujúcich prevažnú väčšinu globálnej ekonomiky.

V prvej kapitole sa Saleh Mothana Obadi venuje globálnemu a regionálnemu vývoju, hospodárskemu rastu a iným makroekonomickým ukazovateľom. Analyzuje v nej vývoj globálneho a regionálneho outputu v posledných rokoch, pričom dospel k záveru, že globálna ekonomika zaznamenala v minulom roku síce solídny, ale menší ekonomický rast, ako sa očakávalo, ktorý bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne spomalený. Obadi konštatuje, že autorský kolektív v minulom roku upozornil, že oživenie, ktoré bolo v roku 2017 takmer rovnomerné v rozvíjajúcich sa, rozvojových a rozvinutých ekonomikách, môže byť ohrozené starými a novými rizikami. Jedným z vysokých rizík je stále geopolitické napätie v rôznych regiónoch sveta a vojnové konflikty najmä v regióne Stredného východu a severnej Afriky. Z nových rizík možno spomenúť hrozbu obchodnej vojny najmä po rozhodnutí americkej administratívy zaviesť dovozné clo na oceľ a hliník, čo vyvolalo vlnu kritických reakcií a viedlo k rozhodnutiam niektorých kľúčových hráčov globálnej ekonomiky, ako sú Európska únia a Čína, o odvetných opatreniach a zavedení ciel na dovoz vybraných výrobkov z USA, aby kompenzovali straty spôsobené dovoznými clami zavedenými USA.

Podľa Obadiho bola jednou z hlavných príčin spomalenia globálneho ekonomického rastu tak v roku 2018, ako aj v tomto roku (2019) práve obchodná vojna. Okrem toho pri spomaľovaní rastu zohrali úlohu aj ďalšie faktory, ktoré s ňou čiastočne súvisia, a to makroekonomický stres v Argentíne a Turecku, spomalenie výroby automobilového priemyslu v Nemecku, prísnejšie úverové politiky v Číne a finančné sprísnenie spolu s normalizáciou menovej politiky v kľúčových priemyselne vyspelých ekonomikách. Autor uzatvára kapitolu konštatovaním, že niektoré zo spomínaných rizík predstavujú z hľadiska globálneho ekonomického rastu stálu hrozbu a môžu viesť svetovú ekonomiku k recesii. Na zastavenie tejto hrozby je potrebná väčšia medzinárodná spolupráca vedúca k zníženiu obchodného napätia a nekontrolovaného protekcionizmu a k potlačeniu politík a hazardov, ktoré signalizujú začiatok globálnej hospodárskej recesie.

V druhej kapitole sa Saleh Mothana Obadi a Matej Korček zameriavajú na analýzu najnovších javov a trendov globálneho obchodu. Okrem vývoja svetového obchodu v nej dostatočný priestor venujú vývoju cien primárnych komodít, a najmä analýze príčin fluktuácie cien ropy a zemného plynu. Autori uzatvárajú kapitolu konštatovaním, že globálny obchod v minulom roku zaznamenal spomalenie rastu z hľadiska objemu a pokles z hľadiska hodnoty tokov tovarov a služieb (v USD), a to v dôsledku viacerých faktorov, najmä apreciácie amerického dolára voči svetovým menám a poklesu cien komodít a slabého dopytu. V závere kapitoly konštatujú, že podľa očakávaní analytikov bánk a spoločností obchodujúcich s ropou sa bude jej cena počas zvyšku roka 2019 aj v roku 2020 udržiavať okolo úrovne 70 USD/bl. Očakávania trhu na základe forwardovej krivky ropy Brent sú pesimistickejšie, jej cena by sa mala pohybovať skôr na úrovni okolo 60 USD/bl. Z predchádzajúcej analýzy je zrejmé opodstatnenie oboch pohľadov.

Na jednej strane obavy zo spomaľovania ekonomického rastu a protekcionistických opatrení národných ekonomík, na druhej strane riziká
spojené s bezpečnostnou situáciou vo svete, ako aj politika kartelu OPEC či pokračujúci prudký rast produkcie bridlicovej ropy. V roku 2020 pribudne aj nový faktor ovplyvňujúci celkovú rovnováhu, a to v podobe nariadenia IMO 2020 – novej regulácie kvality palív používaných v námornej preprave. Podľa nej bude povolené používať ako palivo už len ropné produkty s menším obsahom síry, čo vo veľkej miere ovplyvní dopyt po jednotlivých produktoch z ropy a môže počas istého obdobia pôsobiť na trh ako dopytový šok.

Podľa Obadiho a Korčeka majú ceny plynu na európskom trhu za sebou extrémne volatilitný rok. Po ich náraste počas prvých troch kvartálov roku 2018 v dôsledku vplyvu neskorej tuhej zimy, nárastu cien povoleniek, ropy a uhlia a extrémne teplého leta nasledoval ich prepad v reakcii na silnú ponukovú stranu na konci roka 2018 po spustení novej vlny projektov LNG. Situácia silnej ponuky ako primárneho determinantu cien pretrvala do leta 2019. Ceny plynu počas leta 2019 dosahujú mnohoročné minimá, na základe neistoty okolo prepravného kontraktu medzi Ruskom a Ukrajinou sa však dá predpokladať, že volatilita neopustí tento trh ani koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020.

V prípade úspešného vyriešenia tejto situácie však možno očakávať udržanie cien plynu na nižších úrovniach vzhľadom na aktuálnu nadkapacitu LNG a množstvo prepravných plynovodov, ktoré sa majú celosvetovo spustiť v najbližších rokoch do prevádzky ako v Číne (Power of Siberia), tak aj v Európe (NS II, Turk Stream, TANAP). Z tohto stavu by počas najbližšieho obdobia mohli profitovať práve odberatelia v podobe nižších cien alebo priaznivejšieho vplyvu spotreby energie na prostredie, keďže nízke ceny plynu by mali posilňovať jeho miesto v energetickom mixe na úkor uhlia.

V tretej kapitole sa Vanda Vašková zaoberá makroekonomickým vývojom EÚ. V jej závere konštatuje, že ekonomický sentiment naďalej ovplyvňuje pretrvávanie neistôt v súvislosti s geopolitickými faktormi, hrozbou protekcionizmu a zraniteľnosťou rozvíjajúcich sa trhových ekonomík. Tieto faktory sa negatívne odrážajú na výrobných očakávaniach v sektore priemyselnej výroby a v krátkodobom horizonte sa predpokladá ich brzdiaci vplyv na hospodársku aktivitu v eurozóne, expanziu by však naďalej mali podporovať akomodačná menová politika, zvyšujúce sa mzdy a mierne expanzívne fiškálne nastavenie. Odolnosť európskych ekonomík znižujú makroekonomické nerovnováhy, ktorých riešením je dosiahnutie pokroku v odporúčaných reformách, hodnotenie EK však opakovane vykazuje len obmedzenú realizáciu. Vašková ďalej tvrdí, že vyše tri roky od referenda, v ktorom sa britskí voliči rozhodli pre vystúpenie, je UK stále členskou krajinou EÚ. Vyhrotená politická polarizácia podporovaná permanentnou neistotou pôsobí na krajinu destabilizujúco, indikátor ekonomického sentimentu dosiahol pri UK v auguste 2019 najnižšiu hodnotu od septembra 2012. Investori opakovane varujú, že prípadný odchod bez dohody ovplyvní nielen priamych aktérov, ale aj vývoj svetového  hospodárstva. Vašková konštatuje, že odchod druhej najväčšej ekonomiky EÚ reprezentujúcej 12 % jej HDP a 13 % populácie nepochybne významne ovplyvní aj ekonomiku EÚ 27, ktorá ním stratí svoj súčasný náskok predstavujúci viac než 1 % HDP a stane sa menšou než USA. Predstavitelia EÚ deklarujú pripravenosť na
všetky scenáre brexitu a pokrok v rokovaniach si obe strany sľubujú od samitu v polovici októbra. Aktuálni aj budúci predstavitelia

EÚ medzitým prezentovali svoje vízie budúceho vývoja definujúce kľúčové oblasti, na ktoré by sa mali orientovať politiky v nasledujúcich rokoch. Spoločnými prioritami sú udržateľnosť a z nej vyplývajúca transformácia (ekologická, digitálna aj sociálna) so zreteľom na presadzovanie európskych hodnôt, záujmov i líderských ambícií.

Štvrtá kapitola sa venuje makroekonomickému vývoju USA a Japonska. Jej autor Boris Hošoff konštatuje, že v súčasnosti existuje pomerne veľký rozpor v tom, čo o ekonomickom vývoji v USA ukazujú údaje na mikroúrovni a čo údaje na makroúrovni. Hoci sú makroekonomické ukazovatele z historického hľadiska, ako aj z hľadiska medzinárodného porovnania USA a krajín G7 veľmi dobré, mikroekonomické údaje naznačujú, že z expandujúcej ekonomiky neprofitujú všetci Američania rovnako. Ozveny Veľkej recesie negatívne rezonujú ešte stále pri takmer polovici amerických domácností aj napriek tomu, že za poslednú dekádu došlo k výraznému zvýšeniu zamestnanosti. Prebiehajúca expanzia hospodárskeho cyklu tiež prekonala doteraz najdlhšiu expanziu z deväťdesiatych rokov minulého storočia. Aj tento hospodársky cyklus sa však musí raz skončiť, pričom neistotu vzhľadom na budúci vývoj zväčšuje najmä rastúci protekcionizmus a jeho negatívne vplyvy na svetovú ekonomiku.

Ďalej Hošoff v závere kapitoly tvrdí, že podľa odhadov by sa mal počet japonských obyvateľov počas nasledujúcich štyridsiatich rokov znížiť o viac ako 25 %. Trend starnutia a zmenšovanie ponuky pracovných síl budú aj naďalej negatívne pôsobiť na verejné financie, trh práce a investície firiem, čo bude podkopávať dlhodobý hospodársky rast. Ako jedno z možných riešení tohto problému sa javí snaha o zmiernenie nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu práce, kde sú na jednej strane odvetvia ako školstvo alebo stavebníctvo, ktoré v dôsledku starnutia obyvateľstva vykazujú klesajúci dopyt po pracovnej sile, a na druhej strane odvetvia ako sociálna a zdravotná starostlivosť, pri ktorých sa dopyt po pracovníkoch zvyšuje. To si okrem iného vyžaduje zvýšenie ponuky na trhu práce, čo sa Japonsku darí najmä pri zapájaní väčšieho počtu starších a žien ako pracovnej sily.

Predmetom analýzy piatej kapitoly, ktorej autormi sú Daneš Brzica a Jaroslav Vokoun, je vývoj čínskej ekonomiky. V jej závere konštatujú, že napriek miernemu spomaleniu rastu zažíva Čína stále značné tempo rastu domáceho produktu, priemyselnej výroby a služieb. Rastúce dlhové zaťaženie môže obmedziť možnosti mnohých čínskych firiem získať zdroje financovania, a to dokonca aj od tieňového bankového sektora. Globálne pôsobenie čínskych firiem sa prejavuje v zahraničnom obchode, investíciách v zahraničí, v internacionalizácii čínskej meny a v globálnych strategických
iniciatívach. Čína deklaruje, že jej princípy v zahraničnoobchodných vzťahoch sú založené na vzájomnom rešpekte, rovnosti, vzájomnej výhodnosti a ochote robiť kompromisy. Plnenie princípov sa ukáže v reálnych riešeniach sporov s USA a ďalšími krajinami.

Európska únia v prípade iniciatívy BRI zdôrazňuje, že udržateľná a komplexná prepojiteľnosť musí byť založená na pravidlách EÚ. Z týchto dôvodov je potrebné viesť dialóg a uzatvárať potrebné zmluvy. Podľa Brzicu a Vokouna sú čínski spotrebitelia stále bohatší. Sklon k úsporám sa mení na sklon k spotrebe, obyvatelia realizujú nákupy doma i v zahraničí. Obyvateľstvo starne a miera národných úspor sa bude znižovať, pretože viac ľudí v dôchodkovom veku bude čerpať svoje úspory. Ak by bežný účet smeroval  k deficitu, bude to meniť politiku ovplyvňujúcu reguláciu pohybu
kapitálu a posilní sa úloha trhu na úkor štátu. Myšlienka, že 21. storočie bude čínskym storočím, vychádza z predpokladu, že Čína sa stane hnacou silou globálnych zmien. Krajina sa významnou mierou podieľa na raste svetovej ekonomiky, nových patentoch a znižovaní extrémnej chudoby vo svete. Negatívnou externalitou čínskej dominancie je vysoký podiel na prírastku svetových emisií uhlíka. Hrozba protekcionizmu sťažuje prístup k vyspelým zahraničným technológiám, a preto Čína pripravuje a vytvára vlastné samostatné riešenia.

Šiesta kapitola je venovaná makroekonomickej analýze ruskej ekonomiky, pričom jej autor Adrián Ondrovič rozoberá aj geopolitickú otázku, ktorá zohráva významnú úlohu v dianí v Ruskej federácii. Ondrovič v závere kapitoly konštatuje, že opatrná fiškálna a monetárna politika udržali ekonomiku v relatívne dobrej kondícii – infláciu sa podarilo udržať v cielených rozmedziach, platobná bilancia a rozpočty sa skončili s prebytkami, nezamestnanosť bola na historických minimách. Mierne stúpla aj reálna mzda, ale disponibilné príjmy za ňou zaostávali. Predpovede na ďalšie roky sú opatrné, keďže hrozba novej, globálnej recesie narástla. V roku 2019 CBR očakáva rast len okolo 1,2 % a ďalšie dva roky 1,8 %.

Úlohou národného hospodárstva je však zabezpečiť kvalitnú životnú úroveň obyvateľstva a prosperitu celej spoločnosti a z tohto pohľadu sú sociálne ukazovatele dôležitejšie ako makroekonomické indexy. Podľa Ondroviča na prelome rokov 2019 a 2020 bude z geopolitického hľadiska významnou udalosťou dokončenie a spustenie plynovodu Nord Stream 2. Stále však ešte existuje určitá možnosť, že sa USA podarí dokončeniu plynovodu zabrániť. Ak sa nový plynovod podarí spustiť včas, pravdepodobne bude zastavený alebo výrazne obmedzený tranzit plynu cez Ukrajinu (teda aj
cez Slovensko), čo by znamenalo geopolitickú zmenu s mnohými efektmi. Konfrontácia s USA a ďalšími západnými krajinami bude s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať aj v budúcom roku. USA už obvinili RF z nedodržiavania zákazu jadrových testov a existuje obava, že USA odstúpia od ďalšej dohody garantujúcej bezpečnosť v Európe a vo svete, čo by nepochybne znamenalo, že rovnaký krok uskutoční i Rusko.

Autorka siedmej kapitoly Gabriela Dováľová analyzuje makroekonomický vývoj Indie druhej najľudnatejšej krajiny na svete, ktorá má ambíciu stať sa treťou najväčšou ekonomikou sveta. Konštatuje, že v tohtoročnej, revidovanej prognóze Medzinárodný menový fond mierne znížil očakávaný ekonomický rast na tento a budúci fiškálny rok na 7 % a 7,2 %, a to najmä v dôsledku nižšieho domáceho dopytu. Poukazuje na problém súčasného poklesu indického exportu, ktorý je okrem iného aj odrazom spomaľovania svetového obchodu a rastúceho napätia v obchodných vzťahoch vo svete. Podľa autorky je otázne aj to, do akej miery bude India schopná využiť demografickú dividendu. India totiž vstupuje do ďalšej fázy demografického prechodu s rastom populácie, ktorý sa však má v nasledujúcich dvoch desaťročiach výrazne spomaliť, spolu so zvyšovaním podielu obyvateľstva v produktívnom veku, teda s dosahovaním demografickej dividendy. Mnohí odborníci upozorňujú na to, že výhody z demografickej dividendy bude môcť India čerpať len vtedy, ak sa jej podarí lepšie nastaviť politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Za posledné roky bol dosiahnutý značný pokrok najmä vo vzdelávaní žien na prvom a druhom stupni vzdelávania. Dováľová zaraďuje medzi hlavné príčiny vysokej miery nezamestnanosti najmä nedostatok vedomostí a zručností potrebných pri daných pracovných miestach, nedostatok kvalitných vzdelávacích inštitúcií, pretrvávajúce rozdeľovanie spoločnosti do pevne stanovených tried (kást), nízku mobilitu za prácou, nedostatočnú tvorbu nových pracovných miest či súčasnú krízu automobilového priemyslu v krajine. Hospodársky rast v nasledujúcom období by mali podporiť vyššie investície
a expanzívna monetárna a fiškálna politika.

Juraj Sipko v ôsmej kapitole analyzuje otázku Európskej menovej únie pri príležitosti jej dvadsiateho výročia. V závere kapitoly tvrdí, že vytvorenie Európskej menovej únie je jedným z najväčších medzníkov v novodobých ekonomických dejinách. Prvé roky fungovania až do roku 2007 možno hodnotiť veľmi pozitívne. Na tento pozitívny trend vplývali najmä postupný proces reálnej konvergencie, rast vzájomného obchodu, rast investícií, ale aj posilňovanie úlohy eura v medzinárodných menových vzťahoch.

Ďalej Sipko konštatuje, že za posledných dvadsať rokov zaznamenala spoločná mena svoje vzostupy a poklesy, pričom s rastom dôveryhodnosti EMÚ rástli aj úloha a postavenie eura v medzinárodných menových vzťahoch v začiatkoch jeho používania. Dlhová kríza a vnútorné a vonkajšie ekonomické nerovnováhy viedli k relatívnemu poklesu záujmu o využívanie eura hlavne v medzinárodných emisiách. Jednotná mena zostáva naďalej druhou najväčšou rezervnou menou. Jej postavenie v medzinárodných menových vzťahoch bude závisieť od celej eurozóny, najmä od toho, ako
budú niektoré štáty schopné zavádzať potrebné reformy orientované na zvýšenie konkurencieschopnosti svojich výrobkov na zahraničných trhoch. Je potrebné poukázať na to, že euru rastie silný konkurent v čínskom renminbi. V súvislosti so silnejúcim postavením novoindustrializovaných štátov vo svetovej ekonomike možno očakávať aj využitie eura v medzinárodných kontraktoch napríklad v energetike.

Deviata kapitola sa venuje globálnej finančnej stabilite. Rudolf Sivák a Boris Dziura v jej závere konštatujú, že za posledný rok došlo z globálneho hľadiska k nárastu intenzity pôsobenia finančných a fiškálnych rizík. Dôležitým všeobecným faktorom finančných rizík je rastúce napätie v medzinárodných obchodných vzťahoch,  ktoré už v súčasnosti negatívne zasahuje globálnu ekonomickú aktivitu a naďalej utlmuje slabnúce rastové impulzy v aktuálnom ekonomickom cykle. Finančná stabilita môže byť v nasledujúcich rokoch negatívne ovplyvnená aj postupujúcou akumuláciou dlhu.

Podľa autorov vo vyspelých ekonomikách je rizikom najmä akumulovaný dlh ako dôsledok nákladov finančnej krízy na verejný sektor. Naopak, zadlženie domácností a nefinančných korporácií sa v poslednej dekáde vo vyspelých ekonomikách stabilizovalo. Kombinácia vysokého verejného dlhu a mimoriadne uvoľnených podmienok menovej politiky znamená, že tradičné nástroje hospodárskej politiky majú v súčasnosti veľmi obmedzený priestor na anticyklickú stabilizáciu. Zvýšené finančné riziká možno konštatovať aj v skupine krajín RsRE. V strednodobom horizonte bude potrebné z hľadiska monitorovania finančných rizík venovať zvýšenú pozornosť najmä vývoju v Číne, a to v dôsledku postupného spomaľovania ekonomického rastu a dynamického rastu zadlženia v tejto krajine. V priebehu poslednej dekády bola dynamika rastu zadlženia čínskych domácností, podnikov aj verejného sektora v porovnaní s celkovým rastom ekonomiky oveľa výraznejšia. Naproti tomu sú riziká plynúce z rýchleho rastu zadlženia ekonomických subjektov v Číne zmierňované niekoľkými dôležitými skutočnosťami. Relatívna nízka hladina externého dlhu, dostatočné
devízové rezervy a dlhodobé prebytky BÚPB znamenajú, že Čína nie je závislá od prílevu zahraničného kapitálu, čo zvyšuje jej odolnosť proti prípadným finančným šokom. V priebehu posledných dvoch rokov došlo aj k stabilizácii zadlženia čínskych podnikov. Spomedzi ostatných veľkých ekonomík zo skupiny RsRE možno aktuálne pozorovať zvýšené finančné riziká v súvislosti s výraznými deficitmi RVS a BÚPB najmä v Indii a Argentíne. Ďalším dôležitým varovným signálom je podľa Siváka a Dziuru vývoj výnosovej krivky dlhopisov federálnej vlády USA, ktorej aktuálny klesajúci priebeh je možné vnímať ako výstrahu pred blížiacou sa recesiou v USA. Takáto predikcia je v súlade s vývojom makroekonomických fundamentov, kde autori konštatovali postupné vyčerpávanie rastových impulzov v aktuálnom ekonomickom cykle. Je však potrebné zdôrazniť, že ekonomická recesia spravidla nemáva natoľko dramatický priebeh, ako to bolo počas globálnej finančnej krízy.

Desiata kapitola sa zaoberá terajšími a budúcimi problémami svetovej ekonomiky. Jej autor Peter Staněk v závere kapitoly tvrdí, že úplná zmena spoločenského správania (spoločenského statusu), obrovský nárast jeho nových foriem, ako aj úplne nový pohľad na fungovanie spoločnosti viedli nielen k vytvoreniu úplne nových oblastí spotreby, ale aj k podstatnému prehlbovaniu mnohých problémov, ktoré dovtedy v spoločnosti existovali skôr na jej okraji, v súčasnosti sa však stávajú mainstreamovými (napr. depresie, problémy s fyzickým stavom populácie, s nedostatočným fungovaním vzdelávacieho systému či s nedostatočnou flexibilitou poznávania). Zo všetkých týchto skutočností vyplývajú základné požiadavky, ktorými sa budú musieť riadiť spoločnosti v budúcnosti. Patria k nim flexibilita, adaptabilita na zmeny, interdisciplinarita, schopnosť reagovať na nečakané výzvy a neodhadnuteľnosť zmien. Vzniká paradox: na jednej strane existujú systémy veľkých dát a veľkých modelov, ktoré umožňujú predvídať budúcnosť, na druhej strane môžu predpokladané a neodhadnuteľné kumulácie pôsobiacich faktorov pred spoločnosť radikálne postaviť úplne nové výzvy od dôsledkov prírodných zmien až po oblasť dôsledkov kvalitnej produkcie.

V jedenástej kapitole Ingrid Brocková analyzuje význam digitalizácie svetovej ekonomiky, pričom v jej závere tvrdí, že digitálna revolúcia má fundamentálny a transformačný efekt na hospodárstvo a spoločnosť. Zmeny sa dejú vo veľkej rýchlosti v kombinácii so zavádzaním nových technológií (5G), internetu vecí, umelej inteligencie, blockchainu atď. Potenciál transformácie na zlepšenie životného štandardu ľudí, progres vo vývoji spoločnosti a schopnosť riešiť urgentné problémy v globálnej dimenzii sú jasné. Digitálne technológie môžu zohrať kľúčovú úlohu v dosiahnutí udržateľných rozvojových cieľov (SDGs) poskytovaním zdrojov na veľké investície v digitálnej infraštruktúre.

Autorka kapitoly ďalej konštatuje, že digitálna transformácia znamená pre tvorcov politík aj značné výzvy. Jednou z nich je zabezpečiť bezproblémovú transformáciu pre občanov a zároveň tvarovať kontúry stabilnej a dôveryhodnej digitálnej ekonomiky. Je nevyhnutné, aby relevantné politiky reagovali na zmeny a ich rýchlosť v digitalizácii ekonomiky a spoločnosti a zároveň boli orientované na budúcnosť. Digitalizácia môže byť vhodným nástrojom pre tvorcov sektorových politik, ale za posilnenia kapacity verejného sektora. Berúc do úvahy, že digitálna transformácia presahuje hranice jednotlivých krajín, kľúčovou sa stáva medzinárodná spolupráca v oblastiach, ako sú politika súťaže, daňová politika, spravovanie dát, inkluzívny hospodársky rast, životné prostredie a obchod, uzatvára kapitolu Brocková.