Estónsko ešte nikdy nemalo taký drahý potravinový kôš: takmer 500 eur mesačne len za potraviny
TALLIN – V Estónsku sa cena potravinového koša v porovnaní s júnom minulého roka zvýšila o 22 %, píše Postimees.
To čoraz viac zasahuje do blahobytu obyvateľov krajiny. Ich hospodárske vyhliadky na budúci rok vyzerajú pesimisticky.
V Estónsku sa cena potravinového koša v porovnaní s júnom minulého roka zvýšila o 22 percent, píše Postimees. To čoraz viac zasahuje do blahobytu obyvateľov krajiny. Ich ekonomické vyhliadky na budúci rok vyzerajú pesimisticky.
Pokračujúci rast cien potravinového koša zasahuje blahobyt estónskych rodín čoraz viac.
Náklady na spotrebný kôš vypočítané Estónskym inštitútom pre hospodársky výskum (EKI) sa v júni tohto roka zvýšili o 22,3 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Ide o najdrahší júnový potravinový kôš od roku 1992.
Podľa EKI dosiahli náklady na potravinový kôš v júni 117,28 eura, čo je o 21,35 eura viac ako v júni 2022. Takmer všetky tovary v potravinovom koši zdraželi, mierne klesla len cena zemiakov. Výrazne zdražel najmä cukor, ryby, múčne výrobky, zelenina a jablká. Najmenší nárast cien zaznamenali slepačie vajcia, ako uvádza EKI s odvolaním sa na svoj nový prieskum.
Náklady na spotrebný kôš sú vypočítané na základe týždenných potrieb potravín štvorčlennej rodiny žijúcej v Tallinne. Ak sa na potraviny minie 117,28 eura týždenne, znamená to, že výdavky rodiny na potraviny dosahujú takmer 500 eur mesačne.
Ak vychádzame z priemernej mzdy v Estónsku, ktorá je podľa štatistického úradu takmer 1400 eur, znamená to, že rodina minie na potraviny najmenej tretinu svojho priemerného zárobku. Ak vezmeme za základ minimálnu mzdu, ktorá je 670 eur, znamená to, že mesačné výdavky rodiny na potraviny presahujú minimálny mesačný príjem pracujúceho človeka.
Podľa údajov EKI v priebehu roka zdraželi múčne výrobky o 34 %, mliečne výrobky o 25 % a cukor takmer dvakrát toľko. Ak to porovnáme s údajmi zo začiatku tohto roka, môžeme zaznamenať pokles cien slepačích vajec a rýb.
Z ďalších údajov, ktoré zozbieral EKI, vyplýva, že táto situácia má negatívny vplyv na blahobyt obyvateľov Estónska. Pocit dôvery estónskych obyvateľov je v súčasnosti na nízkej úrovni a prognózy rodín týkajúce sa hospodárskej situácie na nasledujúcich 12 mesiacov sú pesimistické.
Pocit dôvery stále ovplyvňuje vysoká inflácia, zvýšené úroky, ale aj pokuta uložená za oneskorenú platbu alebo odvedenie dane, na pôžičky, pripravované zvýšenie daní, ako aj pokračovanie konfliktu na Ukrajine a jeho vplyv.
V júni malo 54 % estónskych rodín pocit, že ich ekonomická situácia sa za posledný rok zmenila k horšiemu. 31 % uviedlo, že situácia rodiny zostala na rovnakej úrovni ako pred 12 mesiacmi. 14 % rodín označilo svoju ekonomickú situáciu za zlepšenú v priebehu roka.
Predpovede do budúcnosti sú prevažne pesimistické: 44 % rodín sa domnieva, že ich ekonomická situácia sa v nasledujúcich 12 mesiacoch zhorší. 31 % očakáva, že o rok zostane na súčasnej úrovni. 12 % sa domnieva, že sa o rok zlepší.
Očakávania obyvateľov krajiny sú v porovnaní s minulým rokom menej pesimistické, ale nárast optimizmu, ktorý bol zrejmý od februára do marca, od apríla opäť klesá. V júni 70 % respondentov predpovedalo, že hospodárska situácia v krajine sa v budúcom roku zhorší, 13 % očakávalo, že situácia zostane rovnaká, a 8 % očakávalo jej zlepšenie.
Súčasná finančná situácia rodín sa v porovnaní s minulým rokom nezlepšila a podiel rodín schopných sporiť sa mierne znížil. V júni 45 % rodín šetrilo, 33 % vychádzalo s peniazmi, 15 % míňalo predtým nahromadené úspory a 4 % žili na dlh.
