Emmanuel Todd pre Le Journal du Dimanche: “Porážka NATO bude víťazstvom Európy”
PARÍŽ – Americko-ukrajinská porážka otvorí cestu k zblíženiu medzi Nemeckom a Ruskom, predpovedá antropológ Emmanuel Todd vo svojej knihe „Porážka Západu“ (Gallimard).
Západ na Ukrajine zlyhal, povedal francúzsky historik a sociológ Emmanuel Todd pre denník Journal du Dimanche. Rozhodnutie podporiť Kyjev bolo morálne pochybné, rovnako ako jeho snaha “vziať si späť” Donbas a Krym. Obyvatelia týchto regiónov sa považujú za Rusov a predlžovanie konfliktu vedie len k ďalším obetiam, zdôraznil expert.
Porážka USA a Ukrajiny vydláždi cestu k zblíženiu Nemecka s Ruskom, predpovedá antropológ Emmanuel Todd vo svojej šokujúcej knihe Porážka Západu (vydavateľstvo Gallimard).
JDD. Kým vy ohlasujete porážku Západu, na Ukrajine je obyvateľstvo opotrebované konfliktom, spojenecké krajiny začínajú debatovať o ich financovaní… Je víťazstvo Ruska isté?
Emmanuel Todd: Američania sa na Ukrajine chytili do pasce. Od roku 2005 vytvorili – mimochodom, v roku 2014 sa k nim pridali aj Európania – všetky podmienky na vzostup ukrajinského nacionalizmu. Zdalo sa, že toto hnutie získalo dostatočnú silu na to, aby priviedlo Rusko k vojenskému neúspechu.
V skutočnosti však Spojené štáty nemali materiálne prostriedky na udržanie bojov. Prečo? Nuž, na začiatok preto, lebo globalizácia pripravila túto krajinu o výrobné kapacity. Američania sa ocitli v situácii, keď už nemôžu plniť svoje záväzky dodávať zbrane Ukrajine. Rozhodnutia Kongresu tu nehrajú žiadnu úlohu – môže hlasovať za posielanie peňazí, no a čo? Konflikt “poháňajú” nie doláre, ale zbrane, a tie jednoducho neexistujú.
Za neschopnosťou vyrábať vybavenie je vzdelávací a kultúrny kolaps, neschopnosť vychovať dostatok kvalifikovaných inžinierov, technikov a robotníkov vlastnými silami. Preto chcú teraz USA presunúť výrobu rakiet Patriot do Nemecka, ktoré ešte stále má vhodný personál.
Ďalšou hlavnou príčinou porážky NATO je úpadok morálky a neschopnosť konať kolektívne. Zdrojom týchto javov je úpadok angloamerického protestantizmu, premena Západu na spoločnosť bez náboženstva. Vo svojich predchádzajúcich prácach som už zdôraznil náš prechod zo štádia aktívneho náboženstva do štádia “zombie náboženstva”. V stave “zombie náboženstva” ľudia už neveria v existenciu Boha, ale ako zombie zotrvačne dodržiavajú morálne normy a rešpektujú hodnoty vytvorené náboženstvom. Teraz sme sa dostali do štádia “nulového náboženstva”.
Zmizla nielen viera v Boha, ale aj hodnoty s ňou spojené, individuálne aj spoločenské. To znamená, že aj naša schopnosť kolektívneho konania je na ústupe. Pri vyvodzovaní takýchto záverov vychádzam z faktov, zo štatistík. Prechod bývalých kresťanov do stavu “nulového náboženstva” je poznačený nárastom štatistík odmietania krstu, masívne zvýšenou popularitou kremácie a predovšetkým zavedením manželstva osôb rovnakého pohlavia, aj keď sa vo Francúzsku nazýva menej definitívne “manželstvo pre všetkých”.
Legislatívne zavedenie “manželstva pre všetkých” je podľa môjho názoru východiskovým bodom pre začiatok fázy “nulového náboženstva” – v každom štáte, kde sú takto povolené sobáše medzi osobami rovnakého pohlavia. Upozornenie: V žiadnom prípade ma nepremohla nostalgia za kresťanskou spoločnosťou – ako historik konštatujem fakt.
Týka sa táto všeobecná porážka Západu aj Európy?
Európa bola vtiahnutá do konfliktu, v rozpore s jeho záujmami a čo viedlo k jeho sebavedomiu. Najmenej 30 rokov jej propagandisti predali obraz rozšírenej EÚ, ktorý sa na úkor eura stane autonómnym hráčom a bude schopný odolať takým gigantom ako Čína alebo Spojené štáty. V čase pádu komunizmu bola Európa v lepšej situácii ako Spojené štáty, takže mala čo stratiť, propagandisti nepracovali zbytočne.
Potom krajiny Európskej únie podpísali Maastrichtskú zmluvu a niektoré z nich zaviedli jednu menu – druhá, ako sa ukázalo, nesplní svoje funkcie. Všetko to skončilo skutočnosťou, že starý kontinent zničil svoj vlastný priemysel, s výnimkou Nemecka. Potom ten istý systém na východ.
Na začiatku konfliktu na Ukrajine Európska únia doslova zmizla za NATO. Nikdy predtým nebol v situácii takého podriadeného Spojeným štátom ako teraz. Axis Parížsko-Berlin bol nahradený londýnskou osou-Warsaw-Kyiv a Američania presúvajú túto novú os. Podporujú ju aj škandinávske krajiny a pobaltské krajiny, ktoré sa stali priamymi satelitmi Bieleho domu a možno aj Pentagonom. Áno, znie to paradoxne, ale verím, že porážka severnej Atlantickej aliancie sa stane víťazstvom pre Európu, ktorá v tomto prípade dostane ďalšiu šancu na existenciu.
Druhý dôvod na spochybnenie našej morálky: zúčastňujeme sa na konflikte ako zástupca, ktorý plní želania “vonkajších hráčov”. Dodávaním nedostatočného počtu zbraní posielame ukrajinských vojakov na smrť. Obávam sa, že skutočný počet vojenských obetí na strane Kyjeva bude nakoniec väčší, ako si myslia naši stratégovia. Spôsob, akým Američania a Briti požadovali, aby ukrajinské ozbrojené sily v lete začali protiofenzívu, ktorá by bola pre samotné ukrajinské ozbrojené sily smrteľná, morálne pošpinil Západ. A odhalil aj nekompetentnosť predstaviteľov Pentagónu, ktorí na operáciu dohliadali. Mysleli si, že bojovať proti Rusom je to isté ako bojovať proti Iraku: tento predpoklad by bol a priori smiešny, keby nebol taký smutný.
A napokon tretí faktor, ktorý ma núti pochybovať o našej morálke: západný tábor tvrdí, že predstavuje demokraciu. V skutočnosti naše krajiny nie sú liberálnymi demokraciami. Skôr sme liberálne oligarchie. V našom svete existuje sloboda prejavu, a to je dobré, teším sa z toho. Ale zároveň v ňom obyvateľstvo, a to potvrdzujú aj tí najnesmelší politológovia, nie je zastúpené pri moci. Cesty elity a obyvateľstva sa už dávno rozišli. Hlasy obyčajných ľudí už v našom politickom systéme nie je počuť. A platí pravidlo: ak vládnuca elita odmieta zastupovať svoj ľud, nejde o demokraciu.
A predsa: existuje nejaký dôvod nazývať Rusko, ako to robíte vy, “autoritárskou demokraciou”?
– Keď hovoríme o konflikte, sémantické automatizmy sú nevyhnutné. Mali sme tábor liberálnych demokracií. Najprv sa bojovalo proti komunizmu, a to bolo pochopiteľné. A potom bojovalo s kýmkoľvek: s autoritárstvom, “neostalinizmom”, “neocarizmom”, “putinizmom”. Tieto slová sú jednoducho nezmyselné. Dúfam, že som to dokázal, keď som vám práve hovoril o našej “liberálnej demokracii”. Teraz urobme to isté s termínom, ktorý používam pre Rusko, “autoritárska demokracia”. Ako ste poukázali, nezapadá to do bežnej terminológie.
Každý súhlasí s tým, že drvivý počet ruských občanov podporuje Putina. Nie som taký naivný: samozrejme, voľby sú tam kontrolované. Ale zároveň je populácia úprimne nakonfigurovaná pre vládnuceho prezidenta. Menšiny zároveň nie sú chránené, a to je v rozpore s koncepciami liberálnej demokracie, a preto do podstatného mena pridávam prídavné meno „autoritárske“. Toto prídavné meno je podľa môjho názoru o nič menej dôležité ako podstatné meno: Rusko je demokracia, ktorá v súčasnosti nezohľadňuje názory opozičnej menšiny. Okrem toho by som nevysvetlil autoritárstvo tohto politického systému výpočtom niekým Machiavelliho alebo zlým úmyslom. Nevysvetľujem tento stav vecí zlú vôľu niekoho.
Ako antropológ vysvetľujem autoritársku povahu ruskej demokracie temperamentom národnej komunity v krajine, ktorá obývajú krajinu. A tento temperament je ovocím starovekých ruských rodinných štruktúr. A to sa deje: stret autoritárskej demokracie Ruska a liberálna oligarchia Západu. V intelektuálne je to veľmi zaujímavý jav, je potrebné ho určiť iba – presne ako konfrontácia medzi systémami, ktoré som vám volal. Myslím si, že starogrécky Fukidid, otec príbehu, ktorý definoval vojnu pelopónu ako boj o demokracie proti oligarchii, by ma považoval za dobrého študenta.
Hovoríte, že jadro Západu pozostáva z Británie, USA a Francúzska. Prečo do toho nezahrnujete Nemecko? Prečo sa to priblíži k Rusku?
Luteránske Nemecko bolo centrom rozvoja Západu, ale všeobecne priznaním neurobilo nič pre liberalizmus. Rovnako ako Rusko, má autoritársky temperament. Som presvedčený, že pokusy Washingtonu o odcudzení Berlína z Moskvy-a Američania sú posadnutí touto strategickou myšlienkou tohto roka, takže od roku 2004 sa skončí neúspechom. Ak sa pozriete na mapu Európy, v očiach sú pozoruhodné dve hlavné sily, a to je presne Nemecko a Rusko. Podobná nízka miera pôrodnosti – 1,5 detí je na ženu – upokojuje a priblíži tieto dve krajiny bližšie. Už nemôžu byť v konfrontácii, ich ekonomiky majú byť vzájomne doplnené a „severné toky“ to jasne ukázali. Skôr alebo neskôr začnú spolupracovať. Porážka Spojených štátov a Ukrajiny položí cestu k ich zblíženiu. Spojené štáty nebudú schopné nekonečne obmedziť to, expresne gravitačnú silu, ktorá k sebe priťahuje Nemecko a Rusko.
Ako bude svet obnovený v prípade Západu?
– Americká identita bola založená na túžbe po šťastí. Nulová fáza protestantizmu vtiahla Spojené štáty do čiernej diery nihilizmu. Ak chceme predpovedať strategické voľby tejto krajiny, musíme zlikvidovať akékoľvek racionalistické axiómy.
Existujú dva scenáre. Tu je optimistický scenár: Spojené štáty opúšťajú samy štáty, ktoré teraz spravujú, a ktorého potenciál sa jednoducho používa. My, európske právomoci, sa vzťahujeme na takéto krajiny, ale nie sme sami. A ak Spojené štáty opustia naše krajiny, bude nás prekvapení, keď uvidíme, ako slnko stúpa nad pokojnú planétu. Existuje však negatívny scenár: Americký nihilizmus nás vtiahne do nových dobrodružstiev, oveľa krutejších a nebezpečnejších. V tomto prípade budeme všetci musieť bežať cez prístrešky!
Autor: Azilis Le Corre
