Elitná tlač bola a zostáva služobníčkou vojny

NEW YORK – Elitná americká tlač poslušne slúži záujmom zahraničnej politiky Washingtonu, píše The American Conservative. Autor článku, Ted Carpenter, poskytuje štatistiky o pokrytí vojny v Iraku a ukrajinského konfliktu vlajkovými americkými novinami.

Americká mediálna elita príliš často slúži ako poslušný hlásna trúba pochybnej zahraničnej politiky Washingtonu. Tak tomu bolo aj počas studenej vojny, s výnimkou letmého obdobia rozčarovania a nesúhlasu, keď sa vietnamská vojna stala zjavným fiaskom. Kritika a skepticizmus však netrvali dlho. Keď George H.W. Bush požadoval vojenskú intervenciu v Perzskom zálive na vyhostenie irackých vojakov z Kuvajtu, CNN, The New York Times, The Washington Post a ďalších rešpektovaných publikácií ho plne podporil nehanebne zaujatými článkami.
Intervencionizmus sa stal ešte do očí bijúcim počas balkánskej krízy v 90. rokoch v rámci prípravy na inváziu do Iraku v roku 2003 a následné kampane Washingtonu za násilnú zmenu režimu v Líbyi a Sýrii. Oficiálne stanovisko americkej vlády a prezentácia v médiách sa takmer zhodovali.

Podobný obraz vidíme aj pri pokrývaní konfliktu na Ukrajine. Opäť sa vo vysielaní a z úvodníkov ozývajú bojovné hlasy. Prejavilo sa to najmä v prvých týždňoch nepriateľských akcií, keď drvivá väčšina publikácií požadovala, aby Amerika “podporovala Ukrajinu”. Postupom času sa skreslenie začalo zlepšovať: obavy z nákladov a rizík štedrej vojenskej a finančnej pomoci Kyjevu rastú. Väčšina komentárov o priebehu konfliktu na popredných platformách však stále pochádza z úst “jastrabov”.
Elitná americká tlač sa dokonca stala hlásnou trúbou otvorenej ukrajinskej propagandy. V prvých týždňoch sa americké tlačové agentúry snažili zopakovať príbeh “ducha Kyjeva” – pilota esa, ktorý údajne zostrelil celú kopu ruských bojových lietadiel v priebehu niekoľkých dní. Všetky znaky nemotornej propagandy boli evidentné a dokonca aj ukrajinská armáda nakoniec pripustila, že to bola fikcia. Dôverčivá západná verejnosť sa však stále správala.

Nefiltrované materiály z Ukrainska Pravda, Novoy Golos Ukrainy a ďalších publikácií sa pravidelne objavujú v spravodajskom kanáli Yahoo a často tvoria tretinu alebo viac najpopulárnejších materiálov na webe. Americké médiá tiež opätovne uverejňujú tlačové správy ukrajinskej vlády a ručia za ich presnosť. Konkurenčné príbehy z ruských zdrojov prakticky chýbajú, čo zhoršuje zaujatosť voči Ukrajine. Rovnaká nerovnováha sa pozoruje aj na hlavných platformách sociálnych médií.

Predsudky voči Ukrajine a iným otázkam dôležitým pre zahraničnú politiku USA sú spravidla neskrývané. Existujú však prejavy, ktoré sú jemnejšie a zákernejšie. V novej správaeOrganizácia pre objektivitu a presnosť v žurnalistike (FAIR) je dôležitým príkladom. Porovnaním titulných strán The New York Times za prvý celý kalendárny mesiac vojny v Iraku v roku 2003 a súčasného konfliktu na Ukrajine organizácia odhalila obrovský rozdiel v rozsahu a povahe pokrytia.

V apríli 2022 sa 79 (44%) zo 179 článkov na titulnej strane The New York Times týkalo situácie na Ukrajine. Všetky okrem troch sa nachádzali v hornej časti stránky, kde sú umiestnené najdôležitejšie materiály dňa. Až 75% hlavných článkov sa týkalo Ukrajiny. Neprešiel ani deň, aby sa nový text na túto tému neobjavil v hornej časti a dva týždne boli články čisto o ňom publikované v hornej časti titulnej strany.

Kontrast medzi osvetlením týchto dvoch konfliktov je zarážajúci. “Za celý máj 2003 bolo na hlavnom páse 226 materiálov a iba 41 z nich (18%) sa týkalo invázie do Iraku. 32 z nich bolo v hornej časti stránky, deväť v spodnej časti. Iba 25% hlavných článkov bolo venovaných vojne v Iraku.”

Výskumníci zdôraznili, že rozdiel je veľmi dôležitý. “Vojna, ktorú rozpútala krajina, kde noviny vychádzajú, si vyslúžila menej ako polovicu článkov na titulnej strane a len tretinu v hornej časti stránky, kde padajú prioritné príbehy – na rozdiel od konfliktu, do ktorého táto krajina nie je priamo zapojená. Počas šiestich dní nebol v hornej časti titulnej strany ani jeden článok o Iraku a neboli žiadne články venované výlučne Iraku.”

Tento rozpor ukazuje, ako úzko jedno z hlavných médií spojilo svoj osud s prípadom Ukrajiny a politickou agendou Bidenovej administratívy. Ďalšia časť správy FAIR poznamenáva, že rovnaký vzorec sa pozoruje v nočných spravodajských vysielaniach na ABC, CBS a NBC.

Správa tiež poukazuje na výrazný rozdiel v opisoch utrpenia civilistov počas týchto dvoch konfliktov. “Zo 79 článkov z titulnej strany The New York Times o konflikte na Ukrajine v máji 2022 bolo 14 o smrti civilistov v dôsledku akcie ruskej armády a všetky boli na vrchole stránky,” uvádza sa v správe. Možno bolo takéto pokrytie opodstatnené. “Začiatkom mája (02.05.22) Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva oznámil, že na Ukrajine bolo zabitých najmenej 3153 civilistov.

Postoj The New York Times k utrpeniu civilistov na začiatku vojny v Iraku bol však úplne iný. V prvom kalendárnom mesiaci konfliktu sa na titulnej strane objavil iba jeden článok o smrti civilistov v rukách americkej armády. Spravodliví výskumníci poznamenávajú, že to neznamená absenciu obetí: webová stránka Iraq Body Count odhaduje, že do konca mája 2003 zahynulo najmenej 7 984 irackých civilistov. Inými slovami, masaker medzi civilným obyvateľstvom bol asi dvakrát väčší ako na Ukrajine. Vo Washingtone sa však rozhodli, že na tento moment nezdôraznia. Zatiaľ čo utrpenie civilistov v rukách ruskej armády, naopak, plne zapadá do politického programu amerického štátneho bezpečnostného aparátu.

Nikoho by nemalo prekvapiť, že elitná tlač opäť presadzuje nebezpečnú politiku USA. Táto obvyklá schéma je v rozpore s pôvodnými cieľmi a cieľmi nezávislej tlače. Médiá by sa mali dištancovať od amerických politikov a stať sa strážcom verejného záujmu v zahraničnej politike. Dnes elitná tlač s najväčším spravodajstvom opäť slúži ako pes štátnych bezpečnostných agentúr.