Druhy úrokových sadzieb

Hoci majú všetky úrokové miery v jednom časovom období tendenciu pohybu jedným a tým istým smerom, teda buď všetky stúpajú, alebo všetky klesajú, pohľad do praxe ukazuje, že existuje niekoľko základných typov úrokových mier:

1. základná úroková miera centrálnej banky. Pripomeňme si, že centrálna banka je bankou štátu a má právo vydávať obeživo, teda určuje množstvo peňazí v ekonomike. Základná úroková miera centrálnej banky, je tá, za ktorú si môžu od nej komerčné banky požičať, alebo úrok, ktorý dostanú za vklad na jej účtoch. Keď centrálna banka zvyšuje základnú úrokovú mieru, zvyčajne komerčné banky zvyšujú úroky pôžičiek. Zvýšenie alebo zvýšenie úrokovej miery centrálnej banky hovorí aj o tom akú robí v danom čase menovú politiku. Zvýšenie základnej úrokovej miery má vyvolať zdraženie ceny peňazí a obmedzenie ich množstva v ekonomike (menová reštrikcia). Zmenšenie úroku znamená uvoľnenie peňazí pre ekonomiku (menová expanzia).
2. základná úroková miera komerčných bánk. Základná úroková miera komerčných bánk je taký úrok, za ktorý komerčná banka požičiava najdôveryhodnejším klientom – podnikateľom (prime rate). Ak banka zvýši túto úrokovú mieru, zvýši aj ostatné úroky. Menej dôveryhodní klienti dostávajú k základnej úrokovej miere komerčnej banky prirážku.
3. Úroky spotrebiteľských úverov. Je to úroková miera, ktorá sa účtuje spotrebiteľom za úvery určené na nákup tovarov. Úroky sa menia v závislosti od zákazníka, dĺžky doby pôžičky a typu pôžičky. Táto úroková miera je zvyčajne vyššia ako úroková miera pre podnikateľov.
4. Úročenie hypotekárnych úverov. Úvery na nehnuteľnosti, alebo hypotekárne úvery sa poskytujú na desať až tridsať rokov. Zvyčajne na nehnuteľnosť sa dá požičať si podľa situácie na trhu od 60 do 90 percent jej hodnoty. Hypotekárne pôžičky sa splácajú v mesačných splátkach. Čím sa spláca dlhšie, tým viac človek zaplatí.
5. Úroková miera štátnych pokladničných poukážok. Štátne pokladničné poukážky sú dlhovým cenným papierom (čo znamená, že štát je dlžníkom), ktorých predajom štát vykrýva nedostatok hotovosti v svojej pokladni, teda v štátom rozpočte. Zvyčajne si štát požičiava na tri, šesť, alebo deväť mesiacov. Pretože za ich splatenie ručí štát, ide o najbezpečnejšie cenné papiere. Ich úročenie je len o niečo málo vyššie ako základná úroková miera centrálnej banky.
6. Úroková miera dlhopisov štátu. Dlhopisy sú dlhovými cennými papiermi, ktorými si štát požičiava na rok a viac ako na rok. Považujú sa bezpečné cenné papiere, pretože sú ručené štátom.