Dostál sa venoval anglickému parlamentarizmu, pri zabavení dôchodkov komunistov ho vôbec nevyužil

BRATISLAVA – Predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) v roku 2020 skončil bakalársky a magisterský  stupeň vzdelania na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK). Predtým na tej istej univerzite absolvoval magisterské štúdium na Katedre sociológie Filozofickej fakulty UK. 

Jeho bakalárska práca v odbore právo má podľa Registra záverečných prác 48 strán a má tri časti.  Jej školiteľkou bola Emília Chovancová. Prvá časť sa venuje teórii parlamentarizmu a vôbec s dôrazom na jeho výyvoj v Anglicku v XV. až XIX. storočí. Druhá sa zaoberá históriou v štyroch obdobiach. Tretia práce je autorova intepretácia myšlienok parlamentarizmu.

Významným prvkom britského parlamentu je podľa autora bakalárskej práce spoločenská a právna kontinuita. “Slovom, ktoré snáď najlepšie chrakterizuje vývoj, postavenia až po súčasnosť, je kontinuita,” napísal v závere predseda Občianskej konzervatívnej strany Ondrej Dostál.

Pojem právnej kontinuity poslanec nepoužil pri zákone zákon o nezaslúžených benefitoch, ktorý sa týka niekdajších funkcionárov komunistickej strany a vedúcich manažérov silových zložiek Československej socialistickej republiky. Kontinuitu parlamentov v Československu a prechod v novému spoločenskému zabezpečili členovia Komunistickej strany Československa, ktorí  zvolili za prezidenta Václava Havla.

V diplomovej práci v odbore právo sa poslanec za stranu Sloboda a solidarita sa zaoberá vývojom formy vlády v Anglicku a vo Francúzsku v období revolúcií a v porevolučných obdobiach, ako aj ich vzájomným porovnaním. Diplomová práca má 65 strán. Školiteľom bol Ján Púchovský.

V Anglicku je analyzované obdobie začínajúce konfliktom kráľa Karola I. s parlamentom v roku 1640 a končiace tzv. Slávnou revolúciou v roku 1688. Vo vzťahu k Francúzsku sa práca zaoberá obdobím od zvolania generálnych stavov v roku 1789 kráľom Ľudovítom XVI. po Júlovú revolúciu v roku 1830. Práca sa člení na päť hlavných častí.

Prvá, teoretická časť sa venuje pojmu forma vlády z hľadiska teórie práva, ústavného a štátneho práva. Druhá časť predstavuje historický úvod k téme. Sleduje vývoj formy vlády v Anglicku a vo Francúzsku v predrevolučnom období s dôrazom na postavenie a vzájomný vzťah panovníka a zastupiteľského orgánu – parlamentu v Anglicku a generálnych stavov vo Francúzsku.

Ďalšie dve časti práce paralelne popisujú vývoj formy vlády v oboch krajinách v hlavnom sledovanom období. Vnútorne sa obe časti členia na tri podkapitoly zodpovedajúce príslušným historickým etapám. Prvú etapu tvorí v oboch prípadoch samotné revolučné obdobie (Francúzska revolúcia, občianska vojna medzi anglickým kráľom a parlamentom), v druhej etape je opísaný vývoj formy vlády v období porevolučnej stabilizácie a nastolenia diktatúry (Cromwellova vláda v Anglicku, Napoleonova vláda vo Francúzsku). Tretiu etapu predstavuje obdobie reštaurácie pôvodných panovníckych rodov (Stuartovci v Anglicku, Bourbonovci vo Francúzsku) a jej ukončenia (Slávna revolúcia v Anglicku, Júlová revolúcia vo Francúzsku).

Posledná, piata časť práce je porovnaním vývoja formy vlády v týchto krajinách v sledovaných obdobiach, zhrnutím podobností a odlišností vývoja, ako aj autorovým pokusom o identifikáciu ich súvislostí a príčin.  revolúcia, monarchia, republika, diktatúra, kráľ, parlament.

Pred rokom 1989 bol poslanec za stranu Sloboda a solidarita bol aktívnym členom Socialistického zväzu mládeže (SZM). Na pasivitu SZM upozornil v týždenníku Nové slovo. Originál príspevku pána konzervatívneho a zároveň liberálneho poslanca nájdete tu.