Domnelé a skutočné dôvody bankrotu SVB
Vo verejnej diskusii o bankrote banky Silicon Valley Bank prevládajú štyri názory.
Spoilerom, teda tým, čo ich spája je to, že ide o mylné názory.
1. Na vine sú klienti banky Silicon Valley. Tí sa húfne vrhli na výber peňazí zo svojich bankových účtov namiesto toho, aby služby banky využívali obvyklým spôsobom.
2. Vedenie banky vedome alebo neskúsene zle spravovalo záležitosti banky (peniaze svojich klientov). Preto je potrebná väčšia vládna regulácia a štátna kontrola bankového systému, aby sa takýmto prípadom v budúcnosti predišlo.
3. Na tomto bankrote nie je nič neobvyklé. Bankovníctvo je podnikanie a ako každé podnikanie ani bankovníctvo nie je imúnne voči zlyhaniu a bankrotu. Preto s tým netreba nič robiť. Hoci by nebolo na škodu rozšíriť vládnu reguláciu a sprísniť vládnu kontrolu nad bankovým systémom, len pre istotu.
4. Za bankrot banky Silicon Valley môže FED. Namiesto toho, aby Fed pokračoval v politike lacných peňazí, začal zvyšovať úrokové sadzby, čo spôsobilo znehodnotenie aktív banky Silicon Valley, ktorých hodnota bola nepriamo úmerná úrokovej sadzbe.
Pokiaľ ide o prvý “dôvod”, je absurdný. Ako to myslíte, že je to chyba klientov, ktorí sa rozhodli spravovať svoje peniaze podľa vlastného uváženia? Nie je nič prirodzenejšie a správnejšie, keď ľudia hospodária so svojimi peniazmi podľa vlastného uváženia. A ak sa banka alebo bankový systém zrúti preto, že klienti banky sa správajú prirodzene, potom problém nie je v klientoch, ale v niečom inom. Ale o tom neskôr.
Pokiaľ ide o druhý “dôvod”, nie je o nič menej absurdný ako prvý. Faktom je, že Silicon Valley Bank nič neporušila. Striktne dodržiavala všetky regulačné požiadavky vlády a najmä FEDu. Banka bola pod úrovňou vládnej kontroly, ktorá bola definovaná pre bankový systém USA a ktorá sa za posledných sto rokov neustále zvyšovala. To znamená, že príčina bankrotu banky Silicon Valley spočíva v čomkoľvek inom, len nie v tom, že vedenie banky nehospodárilo s peniazmi svojich klientov a s bankou ako celkom tak, ako to vyžadujú vládne nariadenia. Naopak, ak fungovanie banky v súlade s vládnymi nariadeniami viedlo banku k bankrotu, potom problém nie je vo vedení banky, ale vo vládnej regulácii bankového systému. Ale o tom neskôr.
Tretí “dôvod” síce nie je úplne absurdný, ale je tiež nepravdivý. Nebankový podnik skrachuje vtedy, keď nie je schopný ponúkať tovar (služby) lepšie alebo aspoň na úrovni svojich konkurentov. V tomto prípade sa z pohľadu klientov na činnosti banky v porovnaní s inými bankami nič nezmenilo. Okrem toho banka pôsobila vo výklenku v oblasti obsluhy začínajúcich podnikov s rizikovým kapitálom a v tomto výklenku takmer nekonkurovala iným bankám. Problémy banky nepochádzali od jej klientov, ale z prísneho dodržiavania vládnych nariadení. Ale o tom neskôr.
Štvrtý z “dôvodov” uvádzaných odbornou verejnosťou viac zodpovedá tomu, čo sa skutočne stalo. Jediné, v čom sa tu experti mýlia, je, že podľa nich je zvýšenie úrokových sadzieb FED-u takým dôvodom bankrotu banky Silicon Valley, že nemohla a nemala vzniknúť. Inými slovami, experti tvrdia, že Fed jednoducho nemal zvyšovať úrokové sadzby. Potom by nebola skrachovala ani banka Silicon Valley. Ale tak to nie je. Prejdime si však všetko po poriadku.
1. Štát zmonopolizoval bankový systém. Preto aj keby banky chceli pracovať správne a spoľahlivo, sú nútené pracovať tak, ako im prikazuje štát.
2. Štát umožnil bankám (v rozpore so zákonom a so zdravým rozumom) používať pri svojej činnosti čiastočné rezervovanie vkladov.
To v prvom rade znamená, že banky môžu používať peniaze svojich klientov podľa vlastného uváženia. Najmä investovať aj peniaze klientov, ktoré chcú spravovať v rámci svojej bežnej činnosti, namiesto toho, aby ich investovali. Práve to vytvára problém takzvaného nájazdu klientov na banky. Klienti totiž potrebujú peniaze hneď a tie nie sú v banke (banka ich niekde investuje). Ak by banky, ako to predpokladá bežný právny systém, investovali len tie peniaze klientov, ktoré chcú klienti investovať, a neinvestovali by peniaze, ktoré chcú klienti spravovať v rámci svojej bežnej činnosti (t. j. ak by banky mali vklady plne kryté rezervami), situácia platobnej neschopnosti banky by nevznikla. Takisto by nedochádzalo k nájazdom klientov na banky. Banky by nezbankrotovali kvôli nájazdom klientov.
Po druhé, štátom podporovaný systém čiastočných bankových rezerv a umelé znižovanie úrokových sadzieb centrálnou štátnou bankou okrem vyvolávania nájazdov klientov a následných krachov bánk stimuluje aj zvyšovanie peňažnej zásoby a následne znižovanie hodnoty peňazí. To vedie k masívnym nesprávnym investíciám (nepodporeným reálnymi úsporami) a následnej hroziacej kríze bankového systému a celej ekonomiky. (Ale to je už iný príbeh)
3. Štát predáva bankám dlhopisy (ako to urobil s bankou Silicon Valley) a potom ich spláca bankám tým, že vyberá zdroje z ekonomiky prostredníctvom daní. Aj to prispieva k platobnej neschopnosti bankových dlžníkov a je jedným zo spúšťacích prvkov ďalšej cyklickej krízy.
4. Štát predáva bankám dlhopisy za predpokladu, že banky dobrovoľne nemenia úrokové sadzby (t. j. za predpokladu, že cenu dlhopisov možno udržať alebo prognózovať), ale štát (FED) ľahko a svojvoľne mení hodnotu úrokových sadzieb (mení odhadovanú hodnotu štátnych dlhopisov, ktoré banky nakupujú). To bol jeden zo spúšťacích mechanizmov (spolu s vyššie uvedenými), ktorý spustil útek klientov do banky a viedol k jej bankrotu.
5. V rozpore s rozšíreným názorom, že FED nemôže zvyšovať úrokové sadzby (aby to neviedlo k bankrotu bánk), bolo nemožné nezvyšovať sadzby. Sadzby sa zvýšili z dôvodu rastúcej inflácie spôsobenej predchádzajúcim zaplavením ekonomiky peniazmi (prostredníctvom nižších úrokových sadzieb a systému vkladov s čiastočnými rezervami). Ak sa sadzba nezvýši, zrýchľujúca sa inflácia spôsobí ešte rýchlejší pád ekonomiky ako zvyšovanie úrokových sadzieb, ktorého sme svedkami dnes.
6. Mnohí ľudia sa utešujú tým, že vklady v Silicon Valley Bank boli poistené štátnym systémom poistenia vkladov. Predovšetkým však nie všetky boli. A po druhé, vyplácanie poistenia vkladov je buď dodatočným zvýšením daňového zaťaženia ekonomiky so súvisiacimi negatívnymi dôsledkami, alebo dodatočným zvýšením ponuky peňazí v ekonomike s ešte negatívnejšími dôsledkami pre ekonomiku.
Aby som to zhrnul:
Príčinou bankrotu banky Silicon Valley (a všetkých nasledujúcich povinných bankrotov a všeobecnej hospodárskej krízy) je vládna regulácia bankového systému a prísne dodržiavanie všetkých požiadaviek a nariadení vlády a FED-u (ako nástroja vládnej regulácie bankového systému) zo strany bánk – najmä banky Silicon Valley. Zvýšená vládna regulácia bánk a prísnejší vládny dohľad nad bankami preto problém nevyriešia, ale skôr zhoršia. To znamená, že ak bude vládna regulácia ešte väčšia a banky sa budú touto reguláciou ešte presnejšie riadiť, problémy bánk (a ekonomiky ako celku) nezmiznú, ale naopak sa ešte viac zhoršia.
Michael Chernyshev, Free Economy Institute, Kyjev, pôsovodne zverejené v sociálnej sieti.
.
