Dohoda o cenovom strope na plyn v EÚ nevznikla

Krajiny EÚ sa v piatok 9. septembra 2022  na zasadnutí ministrov energetiky nedohodli, či sa budú riadiť odporúčaniami Európskej komisie a či zavedú cenový strop pre ruský plyn. 

Napriek tomu šéfovia rezortu energetiky zrejme podporia návrh členom EÚ na zníženie spotreby elektriny a domácich cien elektriny. Denník Financial Times informoval , že veľká časť krajín EÚ sa v prípade cenového stropu obáva odvetných opatrení Moskvy. Najmenej 10 štátov (vrátane Grécka, Talianska a Poľska) navrhlo zaviesť obmedzenia na cenu paliva pre všetkých dodávateľov. Rakúsko, Maďarsko a Holandsko sú proti akýmkoľvek obmedzeniam. El País argumentoval, že odmietnutie cenového stropu by bolo „fackou do tváre“ šéfke EK Ursule von der Leyenovej, ktorá diskusiu iniciovala.

Európska komisia odporučila Rade EÚ zaviesť cenový strop na dovoz plynu z Ruskej federácie. Podľa novín Politico EK očakáva zníženie nákladov na palivo na 520 eur za 1000 metrov kubických. m) Aby bolo rozhodnutie prijaté, musí ho podporiť všetkých 27 krajín spoločenstva.

Hraničné ceny

Návrh marginálnych výkupných cien plynu rozdelil spoločenstvo. Francúzsko zachováva cenový strop, ale len pre ruský plynovod. A belgický premiér Alexander de Croo povedal, že cenový strop je potrebný „pre všetky druhy plynu dodávaného do EÚ vrátane ruského“. Podobné rozhodnutie podporila aj poľská ministerka pre klímu a životné prostredie Poľska Anna Moskva.

Strop by mal byť podľa belgického premiéra dynamický. Kráľovstvo verí, že cena pre Európu by nemala byť nižšia ako cena plynu v Ázii – aby neprišlo o dodávateľov. Zároveň v auguste v ázijsko-pacifickom regióne výmenná cena tohto paliva presiahla 1,6 tisíc dolárov za 1 tisíc metrov kubických. m.

Sami zároveň neveria, že zavedenie stropu aj pre plyn z Ruskej federácie bude fungovať podľa očakávania iniciátorov opatrenia. Estónska ministerka hospodárstva a infraštruktúry Riina Sikkut, hoci podporuje rozhodnutie, verí, že Rusko obmedzí dodávky energie do EÚ „ak bude chcieť“, nech sa Brusel pohne akokoľvek.

Akékoľvek manipulácie s cenami pohonných látok sú v Maďarsku považované za kontraproduktívne. Minister zahraničných vecí Peter Szijjárto povedal, že „nemusíte byť nositeľom Nobelovej ceny“, aby ste pochopili, že obmedzenie výkupných cien povedie k zastaveniu dodávok plynu. V Budapešti veria, že to podkope energetickú bezpečnosť – „tvrdú fyzickú realitu“, ktorá nesúvisí „so žiadnou ideologickou ani politickou pozíciou“. Teraz nie je pripravený podporiť obmedzenie cien plynu z Ruskej federácie a Rakúska.

Niektoré krajiny svoj postoj obozretne nevyjadrili. Rumunský minister energetiky Virgil Popescu povedal, že jeho krajina “má svoje vlastné návrhy”, ale tie budú predložené ostatným členom EÚ, keď Bukurešť “uvidí pozíciu” iných európskych štátov. A nemecký vicekancelár Robert Habeck navrhol preniesť právo rozhodovať o marginálnych cenách na krajiny nakupujúce ruský plyn.

Pokusy dostať sa z krízy

EK zatiaľ mieni zjednodušiť pravidlá poskytovania štátnej pomoci energetickým firmám zmiernením protimonopolných požiadaviek. Brusel je znepokojený nedostatkom likvidity podnikov a ich blízkosťou k bankrotu. O štátnu pomoc už požiadal nemecký importér Verbundnetz Gas (VNG), podporu pre svoje firmy ohlásili Švédsko a Fínsko.

Problémy európskeho hospodárstva krajiny sa však považujú za akútne. Slovinský minister infraštruktúry Bojan Kumer nazval krízu „energetickou vojnou“ medzi EÚ a Ruskom. Šéf Ministerstva priemyslu a obchodu ČR predsedajúci EÚ Josef Sikela hovorí o najväčšej energetickej kríze od druhej svetovej vojny. A belgický premiér de Croo zdôraznil, že „ešte pár týždňov, ako je tento, a európska ekonomika sa jednoducho zastaví“, takže treba okamžite konať.

Aké opatrenia budú prijaté, zatiaľ nie sú členovia EÚ pripravení povedať. Už teraz je však jasné, že reakcia na zvýšenie cien bude pravdepodobne nedostatočná. Preto je napríklad Slovinsko za úplnú reštrukturalizáciu energetického trhu EÚ, Grécko zase požaduje celoeurópsky plán na podporu obyvateľstva. Európska komisia zatiaľ počíta s podporou medzinárodných partnerov – medzi nimi eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová menuje Spojené štáty, Azerbajdžan, Alžírsko. Nigéria má tiež v úmysle zvýšiť dodávky skvapalneného plynu do Európy.