Dnes krstili otca politickej ekonómie Adama Smitha
Dnes prešlo 295 rokov od pokrstenia Adama Smitha podľa juliánskeho kalendára alebo starého štýlu, zakladateľa politickej ekonómie, alebo klasickej ekonómie. Podľa nového štýlu, alebo gregoriánskeho kalendára je to 16. jún. Presný dátum jeho narodenia sa nevie. Adam Smith bol nielen filozof, a sociológ, ale aj etik. V preklade je známa jeho kniha Teorie mravních citu. Jeho práca Rozprava o podstate a pôvode bohatstva národov povýšila ekonómiu na vedu.
Klasická politická ekonómia, alebo klasická ekonómia predstavuje ďalšiu veľkú kapitolu v dejinách ekonomického myslenia. Klasickí predstavitelia pojali politickú ekonómiu ako vedu o tvorbe a rozdeľovaní bohatstva. Obdobie klasickej školy politickej ekonómie sa vymedzuje od vydania diela Adama Smitha Rozprava o podstate a pôvode bohatstva národov v roku 1776, až po rok 1871, ktorý je považovaný za počiatok takzvanej marginalistickej revolúcie. Teória hraničnej užitočnosti alebo teória marginálneho úžitku je teória, podľa ktorej hodnota a cena tovarov nie je určovaná veľkosťou výrobných nákladov, ako v klasickej ekonómii a marxistickej ekonómii, ale subjektívnym pocitom uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru.
Adama Smitha oslavujú zástancovia politiky voľného trhu ako zakladateľa voľnej trhovej ekonómie, čo sa prejavilo aj v názvoch orgánov, akými sú Adam Smith Institute v Londýne, spoločnosť Adam Smitha a austrálsky Adam Smith Club, ale aj v pojme akým je kravata Adam Smith. Bývalý šéf federálneho rezervneho systému Alan Greenspan tvrdí, že hoci Smith nepoužíval slovo slovo “laissez-faire”, Adam Smith určil všeobecnejší súbor princípov, ktoré priniesli koncepčnú jasnosť zdanlivému chaosu trhových transakcií.” Alan Greenspan tvrdí, že bohatstvo národov bolo “jedným z veľkých úspechov v ľudskej intelektuálnej histórii”.
Hlavná príčina vzniku nového spôsobu ekonomického myslenia spočívala v tom, že v Európe prebiehala ďalšia vlna odporu proti vládnucim absolutistickým režimom. Tiež dochádzalo k významným vedeckým objavom a technologickým zmenám.
Adam Smith povedal, že bohatstvo jednotlivca rastie iba jeho vlastným úsilím, prácou, motiváciou, sporením a investovaním. Žiadna vládna politika teda nemôže nahradiť individuálne snaženie jednotlivca. Podobné zásahy štátu, aké presadzovali merkantilisti, úsilie jednotlivcov iba tlmí a demotivuje.
Predmetom skúmania klasickej politickej ekonómie boli najmä vznik a rozdeľovanie národného bohatstva, kde sa veľký dôraz kládol na hospodársky rast. V porovnaní s modernou ekonómiou, ktorá sa chápe predovšetkým ako veda o ekonomickom chovaní a rozhodovaní jedinca, alebo človeka ekonomického, skúmali klasickí predstavitelia ekonomickú úlohu spoločenských tried: kapitalistov, pracovníkov a vlastníkov pôdy.
