Diskusia o záverečných prácach politikov z hľadiska národného hospodárstva je absolútny nezmysel
BRATISLAVA – Niekoľko týždňov sa medzi slovenskými politikmi vedie diskusia o záverečných prácach. Ich kvalitu posudzujú médiá. Tvrdia, že sú kompiláty, alebo plagiáty.
Zistenia nevychádzajú zo znaleckých posudkov, alebo rozhodnutí súdov. Otázka znie nasledovne. Nájde sa aspoň jeden autor textu použitého bez citácie v záverečnej práci, ktorý by zažaloval autora záverečnej práce? Nie. Nemá na somariny podobného typu čas. Na mimosúdne žaloby majú čas len žalobabní politici a médiá zamerané na politickú propagandu. Neexistujú médiá stredného prúdu. Sú len autori, ktorí sa zaoberajú politickou propagandou a zúčastňujú na politickom boji. Prinášajú hodnotenia politikov, že ten a ten politik je ako povedal môj známy, čert. Existuje aj pojem Diabol. Diskusia nemá zmysel. To či vôbec existuje Diabol sa dodnes vedú teologické spory. Existujú rôzne interpretácie sveta. Podľa jednej Boh stvoril človeka na svoj obraz. Podľa druhej Človek stvoril Boha na svoj obraz. Môžeme si povedať aj dve otázky. Diabol stvoril človeka na svoj obraz? Človek stvoril Diabla na svoj obraz?
A keď už hovoríme o Diablovi, hľadali ho nielen dnes, ale aj v stredoveku, Bola to Svätá inkvizície. Aj dnes sa používa inkvizičné právo. Kedysi ženy podozrivé z bosoráctva topili vo vode. Ak sa utopili, tak boli nevinné, ak vyplávali, tak boli na vine. Veď len bosorka so zviazanými rukami môže vyplávať z rieky. Potom ju upálili. Verejná diskusia sa vrátila do čias inkvizície. Politici hľadajú bosoráctvo v závereňých prácach, o ktorom hovoria médiá,
Označiť, odsúdiť a potrestať. Diskusia sa sprevádza slovami zlodej, klamár, či podvodník. Z tohto hľadiska sú aj dva a dva plagiát. Veď človek nie je autorom slova štyri. Vymysleli to arabskí matematici. A my ich ncitujeme. No fuj!
Záverečná práca je len jednou etapou z procesu vysokoškolského štúdia na bakalárskom, či magisterskom stupni vysokoškolského štúdia. Vysokoškolské štúdium to sú prednášky, semináre, seminárne prác, ale prax. Vysokoškolský diplom nie je dokladom o napísaní záverečnej práce.
Záverečné práce stojí za to čítať. Sú v nich poznatky neznáme pre čitateľa. A mne osobne je jedno, či sú kompiláty, alebo plagiáty. Sú už zaujímavé tým, že človek sa dočíta aká literatúra existuje v tej, ktorej oblasti.
Záverečná práca je pokusom vysokej školy zistiť, či by sa jej absolvent mohol v budúcnosti zaoberať vedou. To znamená, či by mohol byť študentom doktorandského štúdia. Aj jeho absolvovanie neznamená, že jeho absolvent bude vedcom.
Ako povedal jeden môj známy, v niektorých štátoch, nie je možné po skončení bakalárskeho štúdia začať študovať magisterský stupeň bez praxe. Súčasťou bakalárskeho, ale aj magisterského štúdia by mala byť prax. Nielen cez prázdniny, ale aspoň jeden deň v týždni.
Koniec koncov vysoká škola, ale aj každá iná škola, je miesto kde vznikajú priateľstvá na celý život. Vzájomné vzťahy medzi ľuďmi a vzájomná spolupráca v praxi, ale možno aj vo vede, sú zárukou toho, že sa Slovensko hýbe vpred. Tvrdenia o tom, že v krajine je len úpadok poškodzujú pocit sebaúcty a vzájomnej úcty obyvateľstva. Vytvára to pocit menejcennosti.
Politická diskusia o záverečných prácach z úst verejných činiteľov je mlátenie prázdnej slamy. Nemá žiaden význam a ani zmysel. Z hľadiska blahobytu obyvateľstva, čo by mal byť výsledok práce politikov, prináša menej ako nič. A ešte väčšie menej ako nič je to hľadiska udržateľného vývoja národného hospodárstva a celkového vývoja spoločnosti.
Možno sa mi len zdá, ale v čase hospodárskej krízy je diskusia o záverečných prácach úplný nezmysel. Dúfajme, že nedôjde k diskusii o mnohoženstve.
Rozhodujúca je prax – pre niekoho v ekonomike, pre iného v politike.
