Diana Motúzová zverejnila bulletin Kompas500
BRATISLAVA – Aktuálne vydanie bulletinu Kompass500 sa venuje trom témam, ktoré poukazujú na kľúčové súvislosti medzi klimatickou politikou, ľudským kapitálom a energetickou konkurencieschopnosťou Európy aj Slovenska v globálnom kontexte:
- Graf týždňa: Strategická asymetria – Európa obmedzuje uhlie, Čína ho rozširuje
Analýza poukazuje na odlišné prístupy Európy a Číny k energetickej transformácii. Zatiaľ čo Európska únia postupne obmedzuje využívanie uhlia a znižuje emisie, Čína popri rozvoji čistých zdrojov zároveň rozširuje svoje uhoľné kapacity a zachováva širší energetický mix. Tento rozdiel sa neprejavuje len v emisnom vývoji, ale aj v podmienkach pre priemysel, najmä z hľadiska nákladov a spoľahlivosti dodávok energií. Téma tak otvára širšiu diskusiu o vyvážení klimatických cieľov a ekonomickej reality, najmä z pohľadu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.
- Slovensko v EÚ: Málo technických absolventov dnes, slabší rast zajtra
Druhá analýza sa venuje štruktúre vzdelávania na Slovensku a jej vplyvu na budúci ekonomický rast. Poukazuje na nízky počet absolventov technických a prírodovedných odborov, ako aj na slabé zastúpenie kľúčových odborov budúcnosti vrátane umelej inteligencie či pokročilých technológií. Slovensko tak zaostáva nielen za lídrami EÚ, ale aj za viacerými krajinami regiónu. Bez systematického posilnenia technického vzdelávania hrozí obmedzenie inovačného potenciálu a dlhodobého rastu ekonomiky.
- Svet a my: Elektrina ako konkurenčný hendikep Európy
Tretia téma analyzuje rastúci význam elektriny pre priemysel a poukazuje na zásadný problém Európy – výrazne vyššie ceny elektriny v porovnaní s USA a Čínou. Analýza ukazuje, že tento rozdiel nie je spôsobený len samotnou cenou energie, ktorá má zásadný vplyv, ale aj výrazne vyššími daňami a poplatkami. V kontexte rastúcej elektrifikácie výroby, digitalizácie a rozvoja nových technológií sa elektrina stáva kľúčovým vstupom pre čoraz väčšiu časť ekonomiky. Zároveň však rastie aj dopyt po sieťach, kapacitách a investíciách do infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutné na zvládnutie tohto vývoja. Ak Európa vstupuje do „veku elektriny“ s vyššími nákladmi a pomalším rozvojom infraštruktúry, môže to ovplyvniť nielen jej investičnú atraktivitu, ale aj rozhodovanie o umiestnení výroby a ďalší vývoj priemyslu.
