Desať hlavných zmien v spoločnosti a ekonomike v Uzbekistane za prezidenta Šavkata Mirzijojeva

TAŠKENT – V Uzbekistane je zákaz núteného zberu bavlny, obnovenie vzťahov so susedmi, zmizol čierny devízový trh  a ďalšie reformy za posledných päť rokov. Finančné noviny ich analyzovali na základe mnohých otvorených informačných zdrojov.

Uplynulo takmer päť rokov odvtedy, čo na čele republiky stál Šavkat Mirzijojev po smrti Islama Karimova. Čas vlády nového prezidenta sa nazýva éra reforiem a zmien, ktoré sa za jeho predchodcu javili ako nemožné.

Ihneď po nástupe k moci v decembri 2016 Šavkat Mirzijojev oznámil hlavné priority zahraničnej a domácej politiky: smer k zblíženiu so susedmi, obnovenie vzťahov s ostatnými krajinami blízkeho i ďalekého zahraničia, ekonomická liberalizácia a reformy verejnej správy.

Zákaz nútenej práce

Nútená práca bola jedným z najbolestivejších problémov v Uzbekistane za čias bývalého prezidenta Islama Karimova. Taškent neustále kritizovali medzinárodné organizácie pre ľudské práva.

Využívanie dobrovoľných nútených prác učiteľov, zdravotníckych pracovníkov a študentov sa praktizovalo ako na bavlníkových poliach, tak pri čistení a terénnych úpravách ulíc. Nie je prekvapením, že uzbecká bavlna skončila na čiernej listine popredných svetových výrobcov odevov.

Najskôr Šavkat Mirziyoyev slovne zakázal vyhosťovanie štátnych zamestnancov a študentov na zber bavlny, potom sa zaviedol legislatívny zákaz nútenej práce. Výsledkom bolo, že v septembri 2018 USA vyradili uzbeckú bavlnu zo zoznamu tovaru vyrobeného detskou prácou.

Sloboda médií

Za nového prezidenta sa v uzbeckých médiách začali objavovať kritické materiály a príbehy, ktoré sa týkali úrovne skutočného života, prípadov svojvôle úradníkov činných v trestnom konaní a problémov pracovných migrantov.

Počas vlády Islama  Karimova sa nedalo diskutovať ani o jednotlivých nedostatkoch. Médiá hovorili iba o víťazstvách a úspechoch. Nehovorili otvorene o problémoch pracovnej migrácie. V roku 2017 im krajina venovala pozornosť prvýkrát.

“Uzbekistan radikálne mení svoj postoj k problémom pracovných migrantov a uznáva prínos pracovných migrantov pre ekonomiku Uzbekistanu a pre rozvoj krajiny, kde pracujú. Vláda Uzbekistanu má v úmysle pokračovať v ochrane svojich práv a záujmov.” , “uviedlo ministerstvo zamestnanosti v júli 2017.

Zbližovanie so susedmi a obnovenie vzťahov s Tureckom

Kirgizsko a Tadžikistan mali s  Uzbekistanom komplikovamé vzťahy aboli dlhé roky napäté. Každý prípad mal svoje vlastné kamene úrazu. Hranice s nimi boli tesne uzavreté.

Ale po nástupe Šavkata Mirzijojeva k moci sa vzťahy s Kirgizskom a Tadžikistanom zlepšili. Za posledné roky uskutočnili prezidenti týchto troch krajín niekoľko vzájomných návštev, podpísali dohody o strategickom partnerstve, zaviedli bezvízový režim a dohodli sa na spoločnej realizácii niekoľkých veľkých projektov.

Šavkat Mirzijojev obnovil vzťahy s iným štátom, s ktorým sa politické vzťahy obmedzili na nič – s Tureckom. Prvýkrát po mnohých rokoch pricestoval do Uzbekistanu na oficiálnu návštevu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Strany sa dohodli na preferenčnom obchode, spolupráci v cestovnom ruchu a vojensko-technickom priemysle.

Uznanie sovietskej minulosti 

Počas éry prvého prezidenta sa hovorilo o sovietskom kolonializme.  Bolo to napriek tomu, že Islam Karimov bol v čase Sovietskeho zväzu vo vysokej štátnej funkcii. Krajina sa všemožne zbavila všetkých svojich atribútov, dokonca aj názvov ulíc a námestí pripomínajúcich sovietsku minulosť.

Deň víťazstva bol premenovaný na Deň pamiatky a cti a z televíznych obrazoviek zmizli filmy o druhej svetovej vojne. Bolo cítiť, že sa na tom Uzbekisti nijako nezúčastňujú. V posledných dvoch rokoch sa vojnové filmy vrátili na televízne obrazovky a vo všetkých mestách Uzbekistanu sa začal široko oslavovať Deň víťazstva, ktorý je 9. mája.

Šavkat Mirzijojev vrátil stanici metra, námestiu a palácu starý názov „Priateľstvo národov“. Obnovil slávny pamätník rodine kováča Shaakhmeda Shamakhmudova, ktorý počas vojny chránil 15 sirôt evakuovaných do Taškentu.

Prepustenie z väzenia obhajcov ľudských práv a novinárov 

Jednou z hlavných zmien v oblasti politickej slobody bolo postupné prepustenie právnych aktivistov a novinárov, ako aj tých, ktorí boli v politických sporoch s minulým režimom, z uzbeckých väzníc.

Vyše 20-tisíc ľudí bolo vylúčených zo spoločnsti a boli na takzvanej čiernej listine. Tento zoznam zahŕňal občanov podozrivých z prepojenia na zakázané náboženské extrémistické skupiny a organizácie. Bola vytvorená špeciálna štátna komisia, ktorá posudzuje odvolania občanov, ktorí nevedomosťou boli členmi zakázaných organizácií, ale úprimne sa kajali a vydali sa cestou nápravy.

Rozsiahle čistky práva a významné rezignácie

Niekoľko mesiacov po svojom zvolení za prezidenta podpísal Shavkat Mirziyoyev dekrét o najambicióznejšej reforme orgánov pre vnútorné záležitosti za posledné dve desaťročia. Medzi hlavné ciele reformy patrí dosiahnuť transparentnosť v práci orgánov vnútorných záležitostí a obrátiť políciu tvárou v tvár ľuďom, odstrániť medzi nimi neviditeľnú bariéru.

Po slovách nasledovali personálne zmeny na ministerstve vnútra. Minister vnútra bol odvolaný z funkcie a o rok neskôr bol zatknutý a zbavený hodnosti generálporučík.

Prokuratúra tiež prešla rozsiahlou čistkou. Vo februári 2018 bol zatknutý bývalý generálny prokurátor Uzbekistanu Rashijon Kadyrov pre obvinenie zo zneužitia úradu a úplatku.

Následne bolo v rámci tejto trestnej veci vznesené obvinenie voči 24 osobám, medzi ktoré patrí aj jeho syn Alisher Kadyrov, ktorý je teraz na medzinárodnom zozname hľadaných osôb. Začiatkom januára tohto roku sa začal súdny proces. Stretnutia sa konajú za zatvorenými dverami.

Boj s korupciou na univerzitách 

Za posledných desať rokov sa počet obyvateľov zdvojnásobil. Zároveň zostali nezmenené kvóty na prijímanie študentov na vysoké školy. Takýto príval dopytu v kombinácii s úplne nepriehľadným mechanizmom vykonávania prijímacích skúšok na univerzity vytvoril základ pre rozkvet korupcie a rôznych klamlivćh stratégií prijímani študentov na vysoké školy. Mzdy pedag´gov od roku 2019 stúpli dvojnásobne.

Od roku 2017 sa na univerzitách začal rozsiahly boj proti korupcii. Vláda použila nové technológie a za dva roky zvýšila počet kvót o viac ako 50%. Obnovila sa korešpondenčná forma vzdelávania. Podľa mnohých pozorovateľov boli v roku 2018 prijímacie skúšky na univerzity oveľa transparentnejšie.

Reformu školstva sprevádzalo zvýšenie platov učiteľov stredných a vysokých škôl. Platy učiteľov sa zvyšovali v troch etapách, vďaka čomu sa zvyšovali v priemere o 50%. Platy univerzitných profesorov sa v rokoch 2018 – 2019 spravidla zdvojnásobia.

Víťazstvo nad čiernym devízovým trhom

Krajina na tento deň čakala od roku 1996. Jedným z prvých krokov k liberalizácii ekonomiky Uzbekistanu, ktoré prijal nový prezident, bolo zavedenie bezplatnej premeny uzbeckej sumy na zahraničné meny.

V krajine pôsobilo niekoľko výmenných kurzov: kurz centrálnej banky, kurz bezhotovostnej meny a kurz hotovostnej meny na čiernom trh. Odlišovali sa od seba takmer dvojnásobne.

Dlho očakávaný okamih v hospodárskej histórii nezávislého Uzbekistanu nastal 5. septembra 2017, keď komerčné banky začali nakupovať a predávať menu za trhové sadzby.

Daňová reforma

Jednou z hlavných tém diskusií medzi ekonómami a podnikateľmi v roku 2018 bol návrh koncepcie daňovej reformy v Uzbekistane. Po dlhej diskusii prezident Šavkat Mirzijojev koncepciu schválil 29. júna 2018. Reforma je zameraná na zníženie daňového zaťaženia, zjednodušenie daňového systému a zlepšenie daňovej správy.

Liberalizácia colnej politiky

V posledných piatich rokoch vedenie republiky presadzovalo politiku liberalizácie ciel a spotrebných daní. Počas piatich rokov boli  niekoľkokrát revidované. Podľa aktuálneho prezidentského dekrétu sa od 1. januára 2019 znížili sadzby dovozného cla na 3410 komoditných položiek, sadzby spotrebnej dane sa znížili na 780 položiek. 72% z 11 300 dovážaných tovarov má nulovú colnú sadzbu. V dôsledku reformy spotrebnej dane sa počet mien kazašských výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani znížil z 208 na 50.