Čučche: ideológia Severnej Kórey a Kim Ir Sena
Čučche, doslova „hlavná časť“, prekladané voľne ako „absolútna sebestačnosť“ je štátna ekonomická doktrína a ideológia Severnej Kórey .
Jej hlavným princípom je podľa severokórejských zdrojov téza „ človek všetko vedie a všetko rozhoduje “.
História a ideológia
Autorom termínu je Kim Ir-sen , prvýkrát ho použil v prejave z 28. decembra 1955 , nazvanom „ O odstránení dogmatizmu a formalizmu a zavedení čučchu v ideologickej práci “. Ide o kombináciu myšlienok neokonfucianizmu , stalinizmu a maoizmu , v tejto podobe má tri hlavné princípy (boli formulované v Kim Ir-Senovom prejave „ O socialistickom budovaní a juhokórejskej revolúcii v Kórejskej ľudovodemokratickej republike “ zo 14. augusta 1965 ).
- čadžu , tj nezávislá politika;
- čiarip , tj ekonomická sebestačnosť;
- čawi , tj sebaobrana vo vojenskej politike.
Aktuálna a zrejme definitívna podoba čučchu vychádza z Kim Čong-ilovho dokumentu z roku 1982 , respektíve aktualizácie z roku 1996. Ako najvyššia autorita do dokumentu v roku 1996 pridal ešte princíp songun , tj uprednostňovanie armády.
Táto doktrína zároveň značne pripomína názory vyznávané v Japonsku v medzivojnovom období, ktoré platili až do konca vojny.
Praktické použitie
Praktické použitie čučchu spočíva podľa oficiálnych dokumentov v nasledujúcich bodoch:
- nezávislosť ľudu v myslení i politike, sebestačnosť v ekonomike i vojenstve;
- politika musí plniť priania más a užívať ich plne v budovaní a revolúcii ;
- metódy budovania a revolúcie musia byť adekvátne reálnej situácii v krajine.
Prvou aplikáciou ideológie čučche bola kórejská päťročnica 1956 – 1961 . Tento plán si sľuboval rýchly ekonomický vzostup Severnej Kórey za pomoci posilnenia ťažkého priemyslu a získania ekonomickej nezávislosti na Číne a ZSSR .
Paradoxne práve aplikácia myšlienok čučche spôsobila hlbokú ekonomickú krízu Severnej Kórey a jej závislosť na štátoch, ktoré sú ochotné ju podporovať.
Mimo politickú ekonómiu severokórejská vláda propaguje ideológiu čučche ako náhradu za tradičné náboženstvo a niekedy je na ňu ako na náboženstvo pozerané (podľa štúdie teológa T. J. Belkeho). Hoci čučche je v zásadnej opozícii voči najsilnejším severokórejským náboženstvám, teoretici čučchu sa snažia ich prvky do ideológie nejakým spôsobom včleniť.
Kritika
Organizácie strážiace dodržiavanie ľudských práv v Severnej Kórei sú toho názoru, že teória čučche nezodpovedá praxi a realite. Krajina je úplne závislá od zahraničnej pomoci, ďalej býva kritizovaná pre svoj autokratický charakter.
Čučche v ostatných krajinách
V plnej šírke bolo čučche presadzované iba v Severnej Kórei, avšak princíp sebestačnosti inšpiroval v priebehu studenej vojny ekonomickú politiku mnohých štátov, prevažne krajín tretieho sveta . O aplikácii zásad čučchu sa neúspešne pokúsil napríklad indonézsky prezident Sukarno po svojej návšteve Severnej Kórey v roku 1964 alebo rumunský prezident Nicolae Ceauşescu po svojej návšteve v roku 1971 . Ideológiou čučche sa tiež zrejme inšpiroval Pol Potov režim v Kambodži . Severná Kórea podporuje „export“ učenia čučchu do ostatných krajín, v septembri 1977 bol usporiadaný prvý medzinárodný seminár čučche, v mnohých krajinách existujú študijné skupiny čučche (najvýznamnejší z nich je Medzinárodný inštitút idey čučchu v Japonsku a Asociácia pre priateľstvo s Kóreou v Španielsku ).
Kalendár čučche
V Severnej Kórei bol používaný variant gregoriánskeho kalendára s rokmi čučche. Tento kalendár začal narodením Kim Ir-sena ( 15. apríla 1912 podľa bežného gregoriánskeho kalendára), tento dátum je prvým dňom roku 1. Tento kalendár bol zavedený v roku 1997 , delenie na mesiace bolo prevzaté z gregoriánskeho kalendára. Často bol vedľa seba uvádzaný dátum čučche a dátum v obvyklom gregoriánskom kalendári. Kalendár čučchu bol kritizovaný ako prejav kultu osobnosti .
V októbri 2024 severokórejské noviny Rodong Sinmun prestali uvádzať dátumy v kalendári čučchu v prospech gregoriánskeho kalendára. Rovnako nové oficiálne kalendáre na rok 2025 neukazovali rok v kalendári čučche. Špekuluje sa, že tieto zmeny slúžia na oslabenie kultu osobnosti Kim Ir-sena a naopak na posilnenie u Kim Čong-una.
