Čo týždeň dal: Zelenskyj medzi Bidenom a Putinom, vojna len v svetových médiách
KYJEV / NEW YORK / MOSKVA – USA doručili Ruskej federácii písomné odpovede na otázky týkajúce sa bezpečnostných otázok.
Ruská federácia žiada to, aby sa žiadna z bývalých sovietskych republík nestala členom Severoatlantickej aliancie, a aby ani s ňou nespolupracovala. Odpovede USA Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie označilo sa vzor diplomacie a hodnotí ich lepšie ako postoje NATO.
Vzniknutú situáciu komentoval Alexander Baunov z Carnegie centra v Moskve: “Nie je jasné, kde začína bezpečnosť Ukrajiny a Západu pred Ruskom. Nie je jasné, kde začína bezpečnosť Ruska pred Západom. Rusi tvrdia, že skutočná bezpečnosť, rovnako ako skutočné šťastie, nie je možná na úkor niekoho iného.”
Súčasťou volebného programu súčasného ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského bolo to, že dosiahne vyriešenie konfliktu na východe Ukrajiny. Jeho politická strana Sluha ľudu má väčšinu v Ukrajinskom parlamente.
Posledné tri mesiace sa v médiách objavili tvrdenia o tom, že Ruská federácia začne vojnu proti Ukrajine. Zverejnili mapy a smer útokov. Dňa 21. novembra 2021 Rusko podľa ukrajinskej rozviedky sústredilo pri hraniciach s Ukrajinou viac ako 92 000 vojakov. Bloomberg uviedol, že Ruská federácia zvažuje scenár rýchlej rozsiahlej útočnej operácie proti Ukrajine vo viacerých smeroch a ďalšiu dlhodobú okupáciu. Prameň tejto informácie agentúra neuviedla. Ruská federácia sa uchádza o spustenie plynovodu Nord Stream 2. Ak by začala vojnu, prišla by o trh zemného plynu a ropy v Európe. Dôsledkom by bol bankrot verejných financií Ruskej federácie. Vojnu nepripúšťa riaditeľ Carnegie Centra v Moskve, hosť konferencií GLOBSEC Dmitrij Trenin. Uviedol to v rozhovore pre denník www.kommerstant.ru
Minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov vyhlásil, že Rusko neplánovalo a ani neplánuje žiadnu vojenskú operáciu proti Ukrajine. Minulý týždeň pozval Sergej Lavrov Volodymyra Zelenskeho na rozhovory do Moskvy, Petrohradu alebo do Soči. Pozvanie ukrajinský prezident odmietol, pričom poznamenal, že lyžovať sa v Soči nepotrebuje, Ako je verejne známe, Volodymyr Zelenskyj sa chodí lyžovať do Zakarpatska. Rozhovory medzi Moskvou a Washingtonom budú pokračovať.
Na poslednej tlačovej konferencii pre západné médiá Volodymyr Zelenskyj povedal, že existuje riziko útoku a západné krajiny by mali na Ruskú federáciu uvaliť sankcie preventívne. Zároveň však mieni, že netreba robiť paniku. Nie preto, že niet hrozby útoku, ale preto, že to položí ukrajinskú ekonomiku. To protirečí skorším vyjadreniami samotného Volodymyra Zelenského a jeho predstaviteľov – že ruských jednotiek nie je viac ako predtým a neboli postavené do údernej pozície a zatiaľ nepredstavujú priamu hrozbu.
Jednou z navrhovaných sankcií má byť odpojenie Ruskej federácie od systému SWIFT, ktorý zabezpečuje platby medzi rôznymi krajinami a bankami. Denník The New York Times napísal, že by to ohrozilo svetový finančný systém. Ak by sa daná sankcia uplatnila, znamenalo by to nielen to, že podniky z Ruskej federácie by nedostávali peniaze za zemný plyn a ropu, ale by nemohli platiť za tovary, ktoré dovážajú z celého sveta.
Kurz hrivny sa prepadol na 29 hrivien za americký dolár. Začiatkom roka bol kurz 27 hrivien za americký dolár. Klesol aj kurz ruského rubľa. Začiatkom roka bol kurz 74,5 rubľa za jeden americký dolár. V závere minulého týždňa bol kurz 79,1 rubľa za jeden americký dolár.
Prezident Spojených štátov amerických Joseph Biden rozhodol premiestniť ďalšie americké ozbrojené kontingenty do krajín východnej Európy, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie. Hlava Spojených štátov to oficiálne oznámila počas rozhovoru s novinármi, uvádza CNN.
“V blízkej budúcnosti presuniem americké jednotky do krajín NATO vo východnej Európe,” povedal Biden. Ktoré krajiny mal na mysli, zatiaľ nie je presne známe. Ako poznamenáva CNN, takýto krok by bol „novou etapou v reakcii USA na eskaláciu z Ruska na hraniciach s Ukrajinou“.
Predtým sa hovorilo o privedení 8500 amerických vojakov do bojovej pohotovosti. Toľko bojovníkov a dôstojníkov americkej armády je už pripravených ísť na východné krídlo NATO.
Šéf Zboru veliteľov štábov USA Mark Milley 28. januára v tejto súvislosti hovoril o Poľsku, Slovensku, Maďarsku a Rumunsku. Všetci sú členmi Severoatlantickej aliancie.
Ukrajina dostala zbrane z USA, Veľkej Británie a ďalších krajín. Nemecko poslalo na Ukrajinu poľnú nemocnicu a 5 000 vojenských prilieb. Primátor mesta Kyjev Vitalij Volodymyrovyč Kličko vyhlásil, že Nemecko môže nabudúce poslať vankúše.
Ministerstvo zahraničných vecí a a európskych záležitostí Slovenskej republiky neodporúča občanom Slovenskej republiky cestovať do regiónu samozvaných republík. Na prechodoch z Ukrajiny na toto územie by ich ozbrojené zložky nepustili. Neodporúča ani cestu na Krym. Návšteva Krymu cez Ruskú federáciu sa považuje Ukrajinou za porušenie zákona. USA neodporúčajú svojim občanom cestu do regiónu Ruskej federácie hraničiacom s Ukrajinou.
A čo hovoria na vojnu v médiách iné krajiny? Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vyhlásil, že v prípade útoku na Ruskú federáciu, bude bieloruská armáda na jej strane.
Čínsky prezident Si Ťin-pching podporil ruskú iniciatívu týkajúcu sa bezpečnostných záruk pre Rusko zo strany Spojených štátov a NATO, ktorú prezident Vladimir Putin predložil počas rokovaní so svojím náprotivkom Joeom Bidenom 7. decembra. Povedal to novinárom po rozhovoroch Putina a Si Ťin-pchinga z 15. decembra prostredníctvom videokonferencie ruský prezidentský poradca Jurij Ušakov.
Poznámka pre zberateľov kuriozít. Ukrajina hovorí o vojne na východe krajiny. Prezidenti, ani parlament vojnový stav nevyhlásili. Ukrajina kupuje ruský plyn cez sprostredkovateľov v Európe. Okrem toho po roku 2014 určitý čas kupovala elektrickú energiu. V minulosti sa uhlie vyťažené v samozvaných republikách prepravovalo do Ruskej federácie, odtiaľ do Turecka, či Rumunska a predávalo v samotnej Ukrajine. Kvôli týmto obchodom bol obvinený niekdajší prezident Ukrajiny Petro Porošenko. Ten vyhlásil, že Volodymyr Zelenskyj by mal užívať menej drog.
