Čo máme všetci z politík v oblasti miezd a daní
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila štúdiu, ktorá sa zaoberá Celkovým vplyvom reforiem daní a príjmov na celkové hospodárstvo. Používa modely, ktoré sa používajú na mikro úrovni, teda na úrovni jedinca. Hodnotia podrobné vplyvy daní a príjmov na celkové hospodárstvo. Tieto modely je možné použiť v prípade predpokladaných a reálnych daňových reforiem. Autormi štúdie sú Michal Horváth , Matúš Senaj, Zuzana Siebertova , Norbert Svarda a Jana Valachyova.
Autori tvrdia, že Preukázali sme užitočnosť tohto prístupu prostredníctvom hodnotenia súhrnnej makroekonomickej situácie a fiškálnych účinkov skutočných a hypotetických daňových reforiem v kontexte Slovenska.
„Máme za to, že pozitívne účinky na zamestnanosť sa pravdepodobne objavia, ak sa majú zreformovať reforiem príjmy osôb s nízkym príjmom po zdanení,“ tvrdia autori.
Na druhej strane sa na základe reforiem zvýšila zamestnanosť spojená s prílevom pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, spolu so znížením počtu pracovných miest. Intenzívny dopyt po vysokokvalifikovaných pracovníkoch môže mať vplyv na ekonomický rast.
Preukázali sme to ešte raz že tvorcovia politík čelia netriviálnym kompromisom pri navrhovaní daňových systémov. Existujú dve oblasti, v ktorých by sa dalo vykonať ďalšia dôležitá práca na rozšírenie rozsahu analýzy. Po prvé, rozšírenie analýzy s cieľom dôkladného posúdenia distribučného vplyvu reforiem v súlade so všeobecným modelom rovnováhy. Po druhé, zatiaľ čo náš model vychádza z veľkej veľa heterogenity z hľadiska príjmov. Uvoľnenie tohto predpokladu je dôležité preto, aby sme nadobudli komplexnejšie chápanie dôsledkov dane a výhod reformy, najmä pokiaľ ide o nepriame dane, čo by umožnilo zmysluplnú analýzu blahobytu.
