Čínska ľudová republika úspešne pristála na Marse
PEKNIG – Dnes 15. mája 2021, v sobotu skoro ráno podľa pekingského času pristála čínska sonda Tianwen 1 s kozmickým vozidlom na palube na Marse. Oznámil to čínsky Národný úrad pre vesmír (CNSA) .
Je to prvýkrát, čo čínska kozmická loď pristála na povrchu inej planéty.
Tianwen 1 pozostávajúci z orbitálneho modulu, pristávajúceho modulu a vesmírneho vozidla, bol vypustený 23. júla 2020 z kozmodrómu Wenchang pri pobreží ostrovnej provincie Chaj-nan v južnej Číne.
Tento štart bol prvým krokom Číny pri skúmaní planét slnečnej sústavy. Úlohou Tianwen-1 v rámci misie je vykonať orbitálny let, pristáť na povrchu Marsu a tiež sa pohybovať po povrchu Červenej planéty. Názov „Tianwen“ má vzťah k rovnomennej básni Qu Yuana (asi 340 – 278 pred n. l.), jedného z najväčších básnikov starej Číny. Znamená to „Otázky do neba“. Prvý čínsky rover dostal meno „Chzhuzhong“, čo je meno boha ohňa v starej čínskej mytológii. Výber mena vesmírneho vozidla odráža čínske pomenovanie Červenej planéty – Hoshin, čo doslova znamená “ohňová planéta”.
Tianwen 1 vstúpila na obežnú dráhu Marsu vo februári 2021 po takmer siedmich mesiacoch vesmírneho cestovania a viac ako dvoch mesiacoch po výbere vhodného miesta pristátia. V sobotu skoro ráno začala kozmická loď zostupovať z obežnej dráhy. Papsula zostupu nesúca pristávací modul a vesmírne vozidlo sa od modulu obiehajúceho okolo Marsu oddelila asi o štvrtej ráno.
Asi po troch hodinách letu sa kapsula zostupu začala blížiť k Marsu. Vo výške stodvadsaťpäť kilometrov vstúpila do atmosféry planéty, čím sa dostala do najrizikovejšej fázy celej misie. Kvôli aerodynamickej konfigurácii kapsuly zostupu a treniu s marťanskou atmosférou sa kapsule spomalila. Keď rýchlosť klesla zo štyri celá osem kilometra za sekundu na asi štyristošesťdesiat metrov za sekundu, obrovský padák pokrývajúci plochu asi dvesto metrov štvorcových bol nasadený, aby pokračoval v znižovaní rýchlosti na menej ako sto metrov za sekundu.
Potom padák a vonkajší štít kozmickej lode spadli. Tým sa odhalil lander a rover, po ktorom boli zapnuté motory na landeri, aby spomalili rýchlosť lode takmer na nulu.
Vo výške asi sto metrov nad povrchom Marsu sa zariadenie začalo vznášať, aby identifikovalo prekážky a zmeralo svahy povrchu. Loď si vybrala relatívne rovný podklad, pomaly klesala a bezpečne pristávala. “Prechod atmosférou Marsu, ktorý trval asi deväť minút, bol mimoriadne ťažký z dôvodu nemožnosti pozemnej kontroly. Kozmická loď musela túto úlohu vykonávať autonómne,” uviedol Geng Yan, pracovník Centra pre lunárny výskum a vesmírny program.
