Čína zabíja obchod s energiou so Spojenými štátmi
PEKING / WASHINGTON – Počiatočný vplyv je však obmedzený.
Po tom, čo americký prezident Donald Trump zaviedol dodatočné clá na čínsky dovoz, Čína zareagovala vlastnými opatreniami. V dôsledku toho sa obchod so surovou ropou, skvapalneným zemným plynom a uhlím medzi USA a Čínou prakticky zastavil.
Čína v utorok oznámila clá vo výške 15 % na americký LNG a uhlie a 10 % na ropu a poľnohospodárske zariadenia. Stalo sa tak po tom, čo Trumpova administratíva zaviedla dodatočné 10-percentné clo na všetok čínsky dovoz do USA.
Zatiaľ čo 10 % je menej ako 60 %, ktorým sa Trump vyhrážal zavedením počas svojej predvolebnej kampane, stačilo, aby Čína reagovala.
Kroky Číny eskalujú obchodné napätie medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami a zvyšujú riziko ďalších krokov zo strany Spojených štátov.
Rizikom je, že opatrenia typu „tit-for-tat“ by mohli viesť k pomalšiemu ekonomickému rastu a vyššej inflácii. Je to preto, že krajiny budú musieť reštrukturalizovať dodávateľské reťazce a vyrovnať sa s narušeniami v sektoroch, ako je výroba a stavebníctvo.
Bezprostredný vplyv opatrení Číny na dovoz surovej ropy, LNG a uhlia z USA však bude pravdepodobne obmedzený.
Podľa analytikov komoditného trhu Kplera Čína v januári doviezla zo Spojených štátov 5,99 milióna barelov ropy. To predstavuje približne 193 000 barelov denne, čo sú menej ako 2 % celkového dovozu do Číny.
Dovoz v januári bol typický pre posledné mesiace, hoci Čína občas doviezla viac ropy z USA. V júni 2023 však objem dovozu dosiahol 948 000 barelov denne, čo je najvyššia úroveň za dva roky.
Stovky miliárd dolárov z vládnych fondov boli nasmerované na urýchlenie energetickej transformácie a dosiahnutie cieľa dekarbonizácie dodávok elektriny v Amerike do roku 2035. Nová administratíva sa však teraz snaží tieto opatrenia zvrátiť.
Čínsky dovoz LNG z USA bol v posledných mesiacoch tiež malý, v januári dosiahol 190 000 ton, čo je pokles z 220 000 ton v decembri.
Objemy dodávok LNG boli nestále, čo odrážalo povahu obchodu medzi USA a Čínou. Najvyššie číslo za posledné dva roky však bolo v októbri minulého roka 780-tisíc ton.
V poslednom čase je celkový dovoz LNG do Číny v priemere okolo 6,5 milióna ton mesačne, pričom dodávky z USA predstavujú 4 % až 12 % z celkového množstva.
Dovoz uhlia do Číny z USA dosiahol v januári podľa Kplera celkovo 1,34 milióna ton. Najvyššie číslo za posledné dva roky bolo zaznamenané v auguste minulého roka, keď išlo o 1,55 milióna ton.
Oficiálne colné údaje ukazujú, že celkový dovoz uhlia do Číny v roku 2024 bude v priemere 45,2 milióna ton mesačne, čím sa USA stanú iba menším dodávateľom.
Vzhľadom na to, že Čína aj USA sa môžu bez väčších nepríjemností prispôsobiť clám na dovoz energie z Pekingu, človek si kladie otázku, či na tom záleží.
Odpoveď je, že zvyšuje napätie a zrýchľuje trend rozdeľovania sveta na dva obchodné bloky: jeden, ktorý obchoduje s Trumpovou Amerikou a jej spojencami, a jeden, ktorý uprednostňuje rokovania s Čínou a tým, čo sa nazýva globálny Juh.
Trump by sa mohol naďalej zameriavať na svojich tradičných spojencov aj rivalov s clami v rámci svojej politiky „Amerika na prvom mieste“, čo by mohlo dotlačiť výrobcov komodít smerom k vznikajúcemu obchodnému bloku BRICS.
Čína tiež ukazuje svoju silu v sektore komodít, keď ohlásila nové kontroly exportu piatich druhov nerastov používaných v obrannom a energetickom prechodnom priemysle.
Tieto kontroly, ktoré nadobudnú účinnosť okamžite, sa vzťahujú na kovy volfrám, telúr, bizmut, indium a molybdén a ich deriváty.
Tieto opatrenia zvyšujú pravdepodobnosť, že sa západné krajiny budú snažiť nájsť a rozvíjať svoje vlastné rezervy. To však bude znamenať spoluprácu so spoločnosťami a vládami v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike, z ktorých mnohé budú pravdepodobne terčom Trumpových ciel a záchranných balíkov.
(Na základe materiálov od Thomson Reuters)
