Chmel: Teória marxistickej kritiky ako problém

Základným žánrom socialistickej, ale aj kapitalistickej žurnalistiky je recenzia. Týždenník Nové slovo prinášal recenzie vedeckých kníh.

Kniha známeho literárneho kritika Jiřího Hájka Teorie umělecké kritiky (SPN Praha, 1986, 230 strán) vyšla síce s podtitulom „vysokoškolská učebnice“, ale keďže ide po dlhšom čase o prvý pokus o systematiku umeleckej, hlavne literárnej kritiky, nie je neodôvodnené pristaviť sa pri nej v širších mimo pedagogických súvislostiach. Je totižto do istej miery aj príspevkom do trvalých diskusií o potrebe aktuálnosti skúmania problémov marxistickej umeleckej kritiky. Ak si uvedomíme, že mnohé diskutabilné skutočnosti okolo nej vyplývajú často z metodologických nejasností z nedostatku pevného teoretického zázemia, nie je problém teórie kritiky isto zanedbateľný.
Jiří Hájek sa otázkam umeleckej, špeciálne umeleckej kritiky venuje v ostatných rokoch sústavnejšie. Svedčia o tom jeho Hovory o literární kritice (1978), takisto ako viaceré úvahy z knihy K teorii socialistického umění (1984).


V istom zmysle by sa kniha mohla skôr nazvať istým úvodom do umeleckej, respektíve väčšmi literárnej kritiky. Jiří Hájek v jednotlivých kapitolách uvažuje o pôvode, definícii umeleckej kritiky, o jej špecifických funkciách, dvojdomosti, poznávacom procese, o jej kritériá, osobnostnom faktore, o vzťahu k vede u mení, estetike, hovorí o typoch a metódach aj o žánroch kritiky, o marxistickej metodológii, socialistickom realizme atď.

Nové slovo číslo 2, 16. januára 1987, Nedeľa, príloha Nového slova

(Doc. PhDr. Rudolf Chmel, DrSc. (* 11. február 1939, Plzeň, Česko) je slovenský politik, bývalý podpredseda vlády SR pre menšiny. V minulosti pôsobil ako literárny vedec, česko-slovenský veľvyslanec v Maďarsku, minister kultúry a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Vo voľbách do NR SR v marci 2012 kandidoval na kandidátke MOST-HÍD na 4. Mieste)