Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela získali Paul Milgrom a Robert Wilson

ŠTOKHOLM –  Týždeň Nobelových cien sa skončil 12. októbra 2020. Poslednou z ocenení udelených v roku 2020 bola Cena za ekonómiu. Tento rok ju získali americkí vedci Paul Milgrom a Robert Wilson za vývoj teórie aukcií. Ekonómovia vo svojich dielach nielen vysvetlili podstatu javu a správanie uchádzačov, ale tiež naučili, ako viac zarobiť na aukciách.

Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, omylom nazývaná Nobelova cena
za ekonómiu sa odlišuje od ostatných cien udeľovaných pri ceremónii udeľovania Nobelových cien, pretože nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela. Zaviedla ju Švédska ríšska banka pri jej 300. výročí roku 1969.

Už tisíce rokov hrajú aukcie dôležitú úlohu v medziľudských vzťahoch. Starogrécky historik Herodotos napísal,
že v Babylone sa dražby konali pred 2,5 tisíc rokmi; v starom Ríme ich veritelia používali na draženie skonfiškovaného majetku platobne neschopných dlžníkov. V Európe sa v modernej dobe aukčné domy zaoberali predajom nielen kolaterálu, ale aj iného tovaru, ktorý chceli predajcovia predať. Napríklad švédsky Stockholms Auktionsverk, najstaršia fungujúca aukčná sieň, obchoduje od roku 1674. Do 21. storočia koncept aukcií prenikol ešte hlbšie
do ľudského života: v súčasnosti si ktokoľvek môže kúpiť alebo predať produkt v aukcii – všetko, čo musíte urobiť, je prejsť na platformu eBay.

V modernom svete sa aukcie stali univerzálnym spôsobom predaja tovaru – od domov až po cenné papiere. V súčasnosti si štáty celého sveta požičiavajú prostredníctvom predaja štátnych dlhopisov na aukciách. Európska únia sa uchádza o kvóty uhlíkových emisií na zastavenie globálneho otepľovania. Pomocou aukcií sa uskutočňujú vládne nákupy, predáva právo na ťažbu surovín, prideľujú sa rádiové frekvencie. Milgrom a Wilson vo svojich prácach dokázali formulovať princípy teórie moderných aukcií, vysvetliť, ako sa ľudia rozhodujú a ako získať čo najväčší príjem.

V 21. storočí môže byť na aukcii akýkoľvek výrobok: obuv, práva na rozvoj ropného poľa, obraz Leonarda da Vinciho, štátny dlh. Tovar má navyše „všeobecne akceptovanú“ aj „súkromnú“ (osobnú) hodnotu. Prvým je skutočná cena objektu, ktorá je rovnaká pre všetkých hráčov, ale presne neznáma kvôli obmedzenému prístupu k informáciám. Druhým je „emocionálna“ cena, ktorú si každý účastník stanoví sám a ktorá nezávisí od názorov ostatných. Napríklad pri kúpe domu prostredníctvom aukcie bude jeho všeobecne akceptovanou hodnotou cena, za ktorú bude možné objekt v budúcnosti predať, a súkromnou hodnotou je to, ako sa kupujúcemu páčil dom a pozemok.

Hodnota väčšiny tovarov má zmiešanú povahu, ale niektoré položky majú stále iba všeobecne akceptovanú hodnotu. “Predstavte si, že ste obchodníkom s diamantmi a rovnako ako niektorí ďalší predajcovia plánujete staviť
na neopracovaný diamant, aby ste z neho mohli vyrábať a predávať brúsené diamanty. Vaša ochota zaplatiť závisí
od predajnej hodnoty brúsených kameňov, ktorá zase závisí od ich množstva a kvality,“ vysvetlil Nobelov výbor. Rôzni obchodníci však majú na túto všeobecne akceptovanú hodnotu diamantu rôzne názory, závisia od znalostí, skúseností a času stráveného kontrolou kameňa. Bolo by lepšie odhadnúť hodnotu diamantu, ak by mal predajca prístup k odhadom iných uchádzačov. Každý však radšej svoje informácie utajuje.

Pri dražení týchto predmetov sa účastníci pravdepodobne dostanú do „pasce víťaza“ – situácia, v ktorej účastník, ktorý diamant kúpil, ponúkol skutočne najvyššiu cenu a utrpel straty. Robert Wilson ako prvý opísal podstatu aukcií v 60. a 70. rokoch, kedy sa objekt s nejasnou skutočnou hodnotou dostal k uchádzačovi s najvyššou ponukou.
Dokázal, že s obmedzenými informáciami o takýchto obchodoch účastníci vždy znižujú svoje ponuky a ponúkajú nižšiu cenu, ako považujú za trhovú, aby sa vyhli „pasci víťazov“.

Na začiatku 80. rokov Milgrom pokračoval v štúdiu teórie aukcií s predmetmi, ktoré majú všeobecne akceptovanú
aj súkromnú hodnotu. Zistil, že niektoré aukčné formáty riešia problém pascí na víťazov. Milgrom študoval koncept anglickej aukcie, kde je ako východiskový bod nastavená minimálna cena, ktorá sa potom postupne zvyšuje. Skúmal tiež holandskú aukciu, ktorá znamená na začiatku stanoviť najvyššiu cenu tovaru a potom ju znižovať, kým s dohodou nesúhlasí prvý kupujúci. Vďaka tomu mu bude predmet vystavený na do dražby predaný.

Švédska akadémia poznamenala, že okrem skutočnosti, že Milgrom a Wilson formulovali teóriu aukcií, vyvinuli aj nové formáty konania aukcií. Najznámejšou z nich je aukcia, v ktorej americké úrady predávajú rádiové vlny telekomunikačným operátorom. Predtým spoločnosti organizovali „súťaž krásy“, kde mali argumentovať, prečo by vlna mala ísť práve im. V 90. rokoch sa s technologickým rozmachom a veľkým počtom telekomunikačných spoločností začali americké úrady prakticky topiť vo vlnových aplikáciách a rozhodli sa ich náhodne rozdeliť prostredníctvom lotérie.

Spoločnosti ani vláde sa tento nápad nepáčil. Tí prví boli nútení odkúpiť práva na frekvencie potrebné
na vybudovanie vlastnej infraštruktúry, zatiaľ čo tí druhí prišli o miliardy dolárov kvôli rozvíjajúcemu sa sekundárnemu trhu. Východiskom bolo organizovanie kombinovaných aukcií, pri ktorých účastníci mohli vyjednávať
nie o určitej vlne, ale o svojom balíku a štát dostal do rozpočtu ďalšie peniaze. Myšlienka takejto aukcie patrila Milgromovi a Wilsonovi.

Paul Milgrom a Robert Wilson sú americkí ekonómovia zo Stanfordu. Milgrom sa narodil v roku 1948 v Detroite, absolvoval miestnu univerzitu v Michigane. Na Stanforde získal magisterský titul v odbore štatistika a neskôr tam získal doktorát z podnikania. V priebehu rokov učil alebo prednášal na Northwestern University, Yale University
a Berkeley. Wilson sa narodil v roku 1937 v Ženeve v Nebraske. Získal tituly na Harvarde a v Cambridge.
V súčasnosti je emeritným profesorom na Stanfordskej univerzite.

 

Wilson, ktorý dostal správu o ocenení uprostred noci, už reagoval na správu, že mu bola udelená Nobelova cena. Poďakoval Nobelovmu výboru za ocenenie a uviedol, že sa ešte nerozhodol, ako bude cenu oslavovať. Počas online tlačovej konferencie priznal, že sa nikdy nezúčastnil žiadnej aukcie. “Ale jedného dňa si moja žena kúpila lyžiarske topánky na eBay,” povedal. Wilson sa ešte nerozhodol, ako použije peniaze prijaté od Nobelovho výboru.
S najväčšou pravdepodobnosťou ich ušetrí pre svoju manželku a deti, uviedol ekonóm.

Cena za ekonómiu je najmladšia medzi Nobelovými cenami a nepatrí medzi tradičné ceny stanovené na základe odkazu Alfreda Nobela. Švédska centrálna banka ho vytvorila na počesť jeho 300. výročia a udeľuje ho od roku 1969.
Cena je financovaná z prostriedkov darovaných regulačným orgánom. Laureát Nobelovej ceny za ekonómiu, ako aj príjemcovia „klasických“ cien, si vyberá Kráľovská švédska akadémia vied. Všetky ceny sú rovnaké a dosahujú
10 miliónov SEK (1,1 milióna USD v roku 2020). Milgrom a Wilson si výhru rozdelia rovnakým dielom. Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutoční 10. decembra, tento rok sa však kvôli pandémii bude slávnosť konať prakticky
bez tradičného banketu.

V roku 2019 bola Nobelova cena za ekonómiu udelená trom výskumníkom: americko-indickému vedcovi Abhijitovi Banerjeeovi, jeho manželke, zástupkyni Spojených štátov a Francúzska Esther Dufloovej a americkému ekonómovi Michaelovi Kremerovi. Cena bola udelená za experimentálny prístup k odstráneniu chudoby vo svete.