Centrálna banka je v ekonomike banka bánk

Okrem komerčných bánk je hlavným prvkom bankového systému v krajine centrálna banka, alebo ak chcete emisná banka, ceduľová banka alebo aj banka bánk. Centrálna banka je sprostredkovateľom medzi štátom a ostatnou ekonomikou prostredníctvom komerčných bánk. Centrálna banka má monopol na vydávanie obeživa (hotovosti). Centrálna banka na základe určitých stanovených pravidiel prijíma od komerčných bánk vklady a poskytuje im pôžičky. Jednou z hlavných funkcií centrálnej banky je regulovať množstvo peňazí v obehu, peňažné a úverové toky v celej ekonomike. Pri regulácii sa snaží o to, aby existovala rovnováha medzi hodnotou vyrobených tovarov a poskytnutých služieb a množstvom peňazí v obehu. Systém nástrojov a ciele centrálnej banky vytvárajú menovú politiku.

V rôznych štátoch majú centrálne banky rôzne názvy. Sú to národné, štátne, emisné, či rezervné banky – Bank of England, Federálny rezervný systém, Európska centrálna banka, Štátna banka Vietnamu. Pretože je centrálna banka orgánom regulácie, spája v sebe vlastnosti banky a štátnej inštitúcie.

Centrálna banka nie vždy patrí štátu. Dokonca ani keď štát formálne nie je vlastníkom kapitálu centrálnej banky (USA, Taliansko, Švajčiarsko) alebo ho vlastní len čiastočne (Belgicko – 50 %, Japonsko – 55 %), centrálna banka plní funkcie štátneho orgánu. Svojim postavením v úverovom systéme, centrálna banka hrá úlohu banky bánk, teda má na svojich účtoch povinné rezervy a voľné finančné prostriedky komerčných bánk, prípadne iných finančných inštitúcií. Vystupuje ako poskytovateľ úverov „poslednej inštancie“. Znamená to, že ak sa určitá komerčná banka dostane do problémov, centrálna banka ju môže mimoriadnou pôžičkou zachrániť pred krachom. Okrem toho centrálna banka je organizátorom platieb v štáte – buď cez vlastné filiálky, alebo cez špeciálny systém. Podľa historikov, prvou centrálnou bankou bola švédska Riksbank, ktorá vznikla v roku 1668. Funkcie centrálnych bánk postupne v rôznych krajinách začali preberať banky od polovice XIX. do začiatku XX: storočia. Bank of France sa stal emisným centrom v roku 1848, Ríšska banka a Bank of Spain v roku 1874, Federálny rezervný systém v roku 1913. Historicky sa vo všetkých krajinách centrálne banky vytvorili ako veľké banky, ktoré dostali špeciálne právomoci. Vo väčšine krajín centrálne banky vznikli ako akciové spoločnosti. Až postupne si monopolizovali funkciu vydávania (emisie) bankoviek a iné funkcie ako centrá národných úverových systémov.  Slovenskou centrálnou bankou je Národná banka Slovenska, ktorá je súčasťou Európskej centrálnej banky. Menová politika v Európe sa robí na základe inflačného cielenia. V USA sa používala politika kvantitatívneho uvoľňovania