Kollár skúmal systém šrotovania aút a zimnú turistiku, umelý sneh na Kysuciach
BRATISLAVA /SKALICA – Predseda parlamentu Boris Kollár navrhuje zriadenie mies,t kde sa budú spracovávať staré autormobily. Má ich byť celkom sedemdesiatdva. V každom okrese jedno miesto.
Vyplýva to z bakalárskej práce predsedu politickej strany Sme rodina “Problematika zhodnocovania starých vozidiel v Slovenskej republike.” Práca je verejne prístupná.
Obhájil ju na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici, na Ústave ekológie a environmentálnych vied. Ústav je novšie pomenovanie pre katedru. Vedúci záverečnej práce bol RNDr. Ivan Zuzula, CSc. Školiteľ je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany. V 1. kole prezidentských volieb v roku 2019 získal 0,17 percent hlasov voličov, do 2. kola nepostúpil. Oponentom bola Barbora Tomeková. Prácu autor odovzdal v roku 2013.
Cieľom bakalárskej práce je poskytnúť prehľad o možnostiach a spôsoboch environmentálne vhodného zhodnocovania starých vozidiel. Práca poskytuje prehľad o materiáloch, z ktorých sa motorové vozidlo skladá, jednak z hľadiska ich zastúpenia v typickom automobile, jednak z hľadiska ich potenciálnej environmentálnej rizikovosti. Poskytuje tiež stručný prehľad o právnych a technických predpokladoch, ktoré musí spĺňať autorizované zariadenie na zhodnocovanie starých vozidiel. Časť práce je orientovaná analýze situácie v oblasti nakladania so starými vozidlami v Slovenskej republike, časť predstavuje námety na zlepšenie situácie v dostupnosti vstupnej suroviny pre zariadenia na zhodnocovanie autovrakov.
Proces spracovania starých vozdiel podľa Borisa Kolára pozostáva zo štyroch etáp. Prvou je prijatie vozidla do skladu, druhou je vysušenie vozidla, nasleduje demontáž vozidiel a potom spracovanie karosérie vozidla. Organizácia na spracovanie vozidla by mala mať niekoľko skladov. Na každý diel automobilu samostatný sklad. Miesta na spracovanie vozidiel by mali byť v miestach dopravných inšpektorátov.
Práca má 37 strán. Autor v nej použil deväť informačných zdrojov. Kto by mal financovať investície a aký má byť ekonomický model spracovateľov áut, to autor bakalárskej práce nenapísal.
Školiteľom práce na tej istej škole bol docent RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD. Téma práce znie: “Zmena klímy a bioklimatický potenciál cestovného ruchu v oblasti Kysúc.” Prácu autor odovzdal v roku 2015. Má 51 strán.
Práca sa zaoberá dôsledkami zmeny klímy na podmienky letnej a zimnej turistiky v Kysuckom regióne. Na základe dostupných regionálnych scenárov klimatickej zmeny na Slovensku sa odvodili modelové scenáre pre Kysucký región s využitím 4 rôznych modelov: kanadský model GCCM 3.1 A2, GCCM3.1 B1, holandský model KNMI a nemecký model MPI. Modifikované regionálne scenáre sa využili pre analýzu zmien podmienok pre letnú pobytovú turistiku, letnú pohybovú turistiku, zimnú lyžiarsku turistiku a podmienok vzniku nového snehu v zimnom období. Výsledky analýz naznačujú, že v letnom období sa budú postupne zlepšovať podmienky pre pobytové aj pohybové aktivity, čo môže priniesť nové podnety pre rozvoj doteraz nevyužiteľných letných turistických aktivít. V zimnom období bude naopak dochádzať k zhoršovaniu podmienok pre lyžiarsku turistiku, najmä z dôvodu problémov s výskytom a trvaním snehovej pokrývky ako aj častejším výskytom dažďových zrážok. Táto situácia si bude vyžadovať určitú zmenu stratégie lyžiarskych stredísk smerom ku komplexnejšiemu poskytovaniu variantných zimných turistických aktivít, sofistikovanejšej výrobe umelého snehu a pod. V závere sa formulovali niektoré rámcové adaptačné opatrenia v oblasti turizmu v regióne Kysúc, ktorých realizácia by mohla zvýšiť celkový turistický potenciál tohto regiónu. Oponent bol Ivan Zuzula.
Fotografia: www.pexels.com
