Spoločnosť je dnes pod vplyvom masovej psychózy

Masová psychóza je psychická epidémia založená na napodobňovaní a sugescii. Ľudia napodobňujú niekoho, kto im niečo navraví. Masová psychóza postihuje spoločenstvo ľudí. V dôsledku nej  človek stráca schopnosť normálne usudzovať a normálnym spôsobom myslieť. Človek sa vďaka tomu stáva niečim posadnutý.

Svetoznámy ruský psychiater  Vladimir Michajlovič  M. Bechterev vo svojom diele „Sugescia a jeho úloha vo verejnom živote“ poukázal na to, že „autori, ktorí študovali prejavy masovej psychózy, prirovnávajú tenti stavu s demonomániou stredoveku alebo bezobsažnosťou. Mechanizmus prenosu hystérie z človeka na človeka nie je úplne objasnený. Taktiež nebolo nájdené žiadne logické vysvetlenie, prečo zasahuje niektoré, ale nie iné.

Masová psychóza postihuje taký subjekt hromadných foriem mimokolektívneho správania, ktorý sa nazýva „dav“. Za dav sa označujú nasldovné formy spoločenstiev ľudí

• publikum, za ktoré sa pokladá spoločenstvo ľudí vznikajúce sa základe spoločných záujmov, napríklad návšteva futbalového zápasu, bez akéhokoľvek organizovania, ale v situácii, ktorá sa dotýka spoločných záujmov a pripúšťa racionálnu diskusiu;
• kontaktné spoločenstvo, z vonku neorganizované, ktorá koná veľmi emocionálne a rovnako spoločne;
• súhrn indivíduí, ktoré vytvárajú amorfné spoločenstvo, ktorého členovia nemajú medzi seboou priame kontakty, teda nie sú skupinou, ale sú spojení len napríklad jednou myšlienkou.

V masových  formácch neskupinového správania sa veľkú úlohu hrajú procesy, ktoré si ľudia neuvedomujú. Na základe emocionálneho vzrušenia, nabudenia, podnetu, vznikajú náhodné a súčasne spontánne činy. Tie sa odhrávajú v súvislosti s udalosťami, ktoré vyvolávajú veľký dojem. Tieto udalosti sa dotýkajú havných hodnôt ľudí napríklad počas ich snahy presadiť vlasné záujmy a práva.

Zigmund Freud prišiel s myšlienkou, ktorá je jedným zo základov opisu davu. Dav posudzoval ako masu ľudí, ktorí sú zhyptnotizovaní. Najnebezpečnejśie a najpodstatnejšie v psychóze davu, to je jeho poddjanosť sugescii. Akýkoľvek názor, vieru, alebo myšlienku dav vníma tak, že ich berie za svoje, úplne ich prijíma, alebo ich úplne odmieta.

K rôznym myšlienkam má vzťah ako k absolútnym pravdám, alebo k absolútnym klamstvám. Zdrojom sugescie, či ak cchete vsugerovania v dave, je ilúzia, teda falošná predstava, ktorá sa objaví u jedného jedinca. Tá sa vytvára na základe nejasných spomienok. Vyvolaná predstava sa stáva jadrom pre ďalšiu kryštalizáciiu, ktorá zapĺňa celú oblasť rozumu a paralyzuje akékoľvek kritické schopnosti jedinca.

Britský neurofyziológ Chris Frith tvrdí, že mozog môže vytvárať lživé modely materiálneho sveta a vnútorného sveta iných ľudí. Ľudia si myslia keď od niekoho niečo čítali, že vedia čo si myslí iný, a dokonca píšu o tom čo si myslí ten iný. Overiť vnútorné modely myslenia iných ľudí je takmer nemožné, a ak je to aj možné je to veľmi komplikované.

Ľudia často o svojich falošných modeloch videnia sveta informujú iných. Nastupuje dvojtá psychóza. Najmenej dvaja ľudia majú tie isté a rovnaké choré myšlienky. Čím viac ľudí zdieľa lživé názory, tým ťažšie sa nachádza pravda.

Extrémnym prejavom masovej hystérie bola masová samovražda stúpencov sekty Chrám národov 1á. novembra 1978. Vtedy súčasne 911 členov sekty vypilo kyanid draselný.