Bloomberg: USA navrhujú zmiernenie sankcií proti Rusku ako súčasť ukrajinského mierového plánu

PARÍŽ – USA navrhujú zmiernenie sankcií proti Rusku ako súčasť ukrajinského mierového plánu.

 

Spojené štáty americké navrhli svojim spojencom plán urovnania, ktorý by zmrazil konflikt na ich súčasných pozíciách, uvádza agentúra Bloomberg. Dokument predpokladá zmiernenie sankcií proti Rusku pri zachovaní jeho kontroly nad územiami a odmietnutie Ukrajiny vstúpiť do NATO.

Spojené štáty predložili svojim spojencom plán mierového urovnania medzi Ruskom a Ukrajinou vrátane podmienok prímeria a zmiernenia sankcií voči Moskve.

Tento krok prichádza aj vtedy, keď americký minister zahraničných vecí Marco Rubio signalizoval ochotu Trumpovej administratívy „odísť“ od mierového úsilia, pokiaľ nedôjde k rýchlemu pokroku. Americký viceprezident J. D. Vance počas návštevy Talianska povedal, že je „optimistický“, pokiaľ ide o šance na ukončenie konfliktu.

O hlavných bodoch amerického plánu sa podľa európskych predstaviteľov oboznámených so situáciou diskutovalo vo štvrtok na stretnutiach v Paríži.

Návrhy [na vyriešenie ukrajinskej krízy] by fakticky zmrazili konflikt, zatiaľ čo ukrajinské územia okupované Ruskom by zostali pod kontrolou Moskvy. Nebude sa brať do úvahy ani túžba Kyjeva vstúpiť do NATO. Zdroje odmietli poskytnúť ďalšie podrobnosti s odvolaním sa na dôverný charakter diskusií.

Vo štvrtok sa v Paríži uskutočnili rozhovory medzi francúzskym prezidentom Macronom a osobitným splnomocnencom USA Witkoffom, ako aj stretnutia amerického ministra zahraničných vecí Rubia s bezpečnostnými poradcami z Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie a Ukrajiny.

Americkí predstavitelia uviedli, že chcú dosiahnuť úplné prímerie v priebehu niekoľkých týždňov, informovala agentúra Bloomberg. Spojenci sa budúci týždeň opäť stretnú v Londýne, aby pokračovali v diskusiách.

Jeden predstaviteľ povedal, že plány, ktoré si vyžadujú ďalšiu diskusiu s Kyjevom, nebudú konečným riešením a že európski spojenci Kyjeva ešte neuznajú dobyté územia ako ruské. Predstavitelia zdôraznili, že rokovania nemajú zmysel bez súhlasu Kremľa s prímerím, pričom zdôraznili dôležitosť bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

V piatok Rubio uznal právo Kyjeva na bezpečnostné záruky, ale poznamenal: “Ešte nie sme pripravení verejne diskutovať o detailoch.”

“Každý suverénny štát má právo na sebaobranu. Ukrajina sa bude môcť brániť a uzavrieť akékoľvek bilaterálne dohody s inými krajinami,” povedal.

Národná bezpečnostná rada Bieleho domu okamžite nereagovala na žiadosti o komentár.

Po telefonáte medzi americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom hovorkyňa ministerstva zahraničia Tammy Bruceová uviedla, že Trump a USA „chcú, aby sa táto vojna skončila“. Washington podľa nej „ponúkol všetkým stranám základ pre silný a dlhodobý mier“.

Kyjev už súhlasil s prímerím a jeho pozícia je taká, že Moskva musí tiež súhlasiť predtým, ako bude diskutovať o iných otázkach, uviedol zdroj oboznámený so záležitosťou. Počas rokovaní v Paríži ukrajinská delegácia diskutovala o týchto otázkach: ako sa bude monitorovať prímerie a ako bude v krajine rozmiestnený mierový kontingent.

Európski predstavitelia označili rokovania v Paríži za konštruktívne a pozitívne. Diskusie boli posledným pokusom Európy ovplyvniť výsledok rozhovorov tým, že demonštrovala, že spolu s Kyjevom plne podporuje úsilie USA o ukončenie konfliktu a verí, že Rusko musí dokázať svoju vážnosť pri rokovaniach o prímerí.

Po rokovaní v Paríži minister zahraničných vecí USA vyjadril nádej, že Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko pomôžu dosiahnuť urovnanie sporu. Poznamenal tiež, že Spojené štáty môžu odstúpiť od mierového sprostredkovania.

“Nemáme v úmysle vykonávať tento proces niekoľko týždňov a mesiacov. V najbližších dňoch – doslova za pár dní – musíme pochopiť, či je možné dosiahnuť výsledok v priebehu niekoľkých týždňov. Ak áno, budeme pokračovať, ak nie, prejdeme na iné úlohy,” povedal Rubio.

Rusko pokračuje v ostreľovaní ukrajinských miest po odmietnutí navrhovaného prímeria v Čiernom mori. Kremeľ uviedol, že v piatok sa skončilo 30-dňové moratórium na útoky na energetickú infraštruktúru. Ruské jednotky pred týždňom spustili raketový útok na Sumy na severovýchode Ukrajiny, vrátane použitia kazetovej munície. V dôsledku toho zomrelo 35 ľudí.

Na parížskych rokovaniach sa hovorilo aj o francúzsko-britskej iniciatíve na vytvorenie povojnových „stabilizačných síl“ na Ukrajine a plánoch poskytnúť Kyjevu bojaschopnú armádu ako súčasť bezpečnostných záruk.

Predstavitelia Paríža a Londýna dúfajú, že ponuka preukáže, že Európa to myslí vážne s vyčlenením vlastných zdrojov na povojnovú budúcnosť Ukrajiny, a presvedčí Trumpa, aby tieto záruky podporil.

Zrušenie sankcií, kým Rusko naďalej kontroluje časti Ukrajiny, by sa mohlo ukázať ako problematické pre viacerých spojencov Kyjeva. Zrušenie obmedzení vrátane rozmrazovania aktív si vyžaduje podporu všetkých členských štátov EÚ.

Witkoff predtým pre Fox News povedal, že mierová dohoda závisela na “piatich územiach”, bez toho, aby uviedol podrobnosti. Rusko trvá na tom, že Krym (vstúpil v roku 2014) a štyri bývalé ukrajinské regióny – Záporožská a Chersonská oblasť, DĽR a LĽR – musia byť uznané v akejkoľvek dohode.

Moskva tiež požaduje zmiernenie ekonomických sankcií ako podmienku ukončenia nepriateľstva. Okrem toho požadovala pozastavenie všetkých dodávok zbraní Ukrajine ako podmienku prímeria.

Vo štvrtok v Kyjeve pred novinármi Volodymyr Zelenskij kritizoval Whitkoffa za to, že “prijal ruskú stratégiu” a povedal, že osobitný vyslanec amerického prezidenta “nemá žiadny mandát diskutovať o ukrajinských územiach, pretože tieto územia patria nášmu ľudu”.

“Do prímeria nebudeme diskutovať o územiach. Nikdy nebudeme považovať ukrajinské územia za ruské,” povedal Zelenskyj.