Bloomberg: situácia v Rusku nepodobná na krízu

MOSKVA / NEW YORK – Zdalo by sa, že konflikt na Ukrajine a sankcie mali ovplyvniť ruskú ekonomiku a vyvolať nespokojnosť verejnosti, čo by ovplyvnilo voľby, píše autor článku pre Bloomberg. Všetko však prebiehalo podľa úplne iného scenára.

Konflikt na Ukrajine zúri už dva roky a mnohí Rusi majú dôvod domnievať sa, že vojnou mobilizovanej ekonomike sa darí aj napriek západným sankciám, ktorých cieľom je obrátiť obyvateľstvo proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Mzdy zaznamenávajú dvojciferný rast, rubeľ sa stabilizoval a chudoba a nezamestnanosť sú rekordne nízke. Za posledné tri štvrťroky sa platy ľudí s najnižšími príjmami v krajine zvyšovali rýchlejšie ako ktorejkoľvek inej časti populácie. Podľa Rosstatu bol medziročný nárast približne 20 %.

Pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia od 15. do 17. marca, nie je prakticky žiadna verejná nespokojnosť s ruskou ekonomikou. Hoci boje pokračujú a niektoré dlhodobé problémy sa stále rozmnožujú (predovšetkým úradníci sa snažia obmedziť infláciu, ktorá presahuje cieľ), v tejto fáze sa možno pochváliť ekonomickým úspechom.

Rusko sa blíži k voľbám v dobrej kondícii, hovorí Sofia Donec, ekonómka investičnej spoločnosti Renaissance Capital, pričom si všíma veľmi optimistické nálady spotrebiteľov a hodnotenia súčasnej a budúcej finančnej situácie v prieskumoch verejnej mienky. „Situácia v Rusku sa nepodobá ekonomická kríza,“ poznamenala.

Trh práce 

Vláda vynakladá obrovské množstvo peňazí na sociálnu podporu rodín, zvyšovanie dôchodkov, dotácie na splátky hypoték a kompenzácie pre príbuzných vojenského personálu. Putinove predvolebné sľuby môžu krajinu v najbližších šiestich rokoch stáť desiatky miliárd dolárov.

Konflikt na Ukrajine prehĺbil akútny nedostatok personálu, keďže nábor do armády „ťahá“ pracovníkov z trhu. Samotný ruský prezident minulý mesiac povedal, že zamestnávateľom chýba 2,5 milióna zamestnancov.

Pre obyčajných Rusov je to však svojím spôsobom výhodné: krátkodobo majú zabezpečenú prácu a manažment sa drží svojich zamestnancov a nemieni nikoho vyhodiť. Zatiaľ čo miera nezamestnanosti zostáva na historických minimách, očakávania náboru a voľných pracovných miest podľa Bank of Russia vyleteli na rekordnú úroveň.

Hlavným a neustálym zdrojom ekonomických obáv pre Kremeľ zostáva rýchly rast cien, ktorý „žerie“ príjmy Rusov. No aj keď tento trend pokračuje, mzdy rastú ešte rýchlejšie. Je to spôsobené obrovskými vládnymi výdavkami a nedostatkom pracovnej sily. Priemerná mesačná mzda v roku 2023 dosiahla viac ako 74-tisíc rubľov (814 dolárov), čo je približne o 30 % viac ako pred dvoma rokmi. Až do minulého roka Rusko dlhé roky nezaznamenalo rast reálneho disponibilného príjmu o viac ako 5 %.

„Pre značný počet Rusov konflikt otvoril predtým nepredstaviteľné vyhliadky na sociálnu a ekonomickú mobilitu. Niektorým sa podarilo rozbehnúť nový biznis,“ povedala sociologička zo Social Foresight Group Anna Kulešová. “Niektorí dostali platby za svojich manželov a synov na fronte, čo im umožnilo konečne si kúpiť byt, auto a presťahovať sa z dediny do mesta.”

Putin sa chváli, že ani bezprecedentné medzinárodné sankcie nedokázali podkopať ruskú ekonomiku, ktorá, naopak, rastie. Je to spôsobené najmä rozsiahlymi rozpočtovými injekciami, vojenskou výrobou a rekordným obchodným obratom s Čínou. Na podporu svojich slov prezident uviedol údaje, že Rusko vstúpilo do prvej päťky najväčších ekonomík sveta z hľadiska parity kúpnej sily, čím predbehlo Nemecko.

Ruská ekonomika sa tento rok tiež rozbehla na vysoké obrátky. Januárové údaje o maloobchodných tržbách, reálnych mzdách a priemyselnej výrobe prekonali prognózy trhu.

Názor Bloomberg

„Neskrotný nárast vojenských výdavkov má aj odvrátenú stranu – prichádza na úkor klesajúceho príjmu z vývozu energie a vyčerpania devízových rezerv, ktoré Rusko nahromadilo pred vypuknutím nepriateľských akcií. Z krátkodobého hľadiska bude takáto finančná štedrosť naďalej udržiavať vysokú dôveru spotrebiteľov. Ale ako Rusko postupne vyčerpáva svoj fond národného blahobytu, vláda bude skôr či neskôr čeliť ťažkým rozpočtovým rozhodnutiam: rastúcej inflácii, znižovaniu výdavkov alebo zvyšovaniu daní, hovorí ruský ekonóm Alexander Isakov.

V tomto prípade je odvrátená strana mince, že zvýšené sociálne a vojenské výdavky zanechali v rozpočte dieru a riziko, že ceny budú v už aj tak prehriatej ekonomike naďalej rásť.

Inflácia zostáva nad cieľom Bank of Russia aj po výraznom sprísnení menovej politiky, čím sa znížila úverová aktivita v krajine. Ročný rast cien sa tak aj napriek všetkému úsiliu politikov vo februári zrýchlil na 7,7 % zo 7,4 % v predchádzajúcom mesiaci.

Zároveň deficit federálneho rozpočtu v tomto roku dosiahol len ku koncu februára 1,5 bilióna rubľov, hoci ministerstvo financií plánovalo na celý rok 2024 deficit 1,6 bilióna rubľov a voľné rezervy Ruského sociálneho fondu už bola znížená na polovicu. Vláda už uvažuje o nepopulárnej reforme – zvyšovaní daní pre majetnejších občanov.

„Príbeh úspechu roku 2023 je príbehom rastu oživenia, ktorý bude ťažké zopakovať,“ povedala Donec a dodala, že fiškálne stimuly sa začnú tento rok znižovať, keďže „rezervy, ktoré slúžili ako jeho hlavný zdroj, už boli z veľkej časti vyčerpané“.

“Zvýšenie daní je nevyhnutné, a to dosť významné,” povedala. “Hlavným problémom ruskej ekonomiky zostáva neistota, ktorá je plná veľkých bolestí hlavy.”

(Článok napísaný za účasti Sylvie Westall)