Bez primitívnej chuligánskej vulgárnosti
Napriek ochoreniam spojeným s koronavírusom a jeho mutáciami v roku 2021 sa svetová ekonomika zotavovala z krízy z roku 2020 a hrubý domáci produkt (HDP) mnohých krajín aktívne rástol. Rast bude aj tohto roku. Nebude taký vysoký. HDP je súčet hodnoty vyrobených tovarov a služieb vyjadrený v peniazoch za rok. Najdôležitejší je pre obyvateľov HDP Na jedného obyvateľa, ale aj to, či si za rovnakú sumu peňazí vymenenú podľa kurzu mien, môže človek kúpiť rovnaký kôš tovarov.
V tomto roku vo svete rastie inflácia. Rastú aj dlhy. Inflácia znehodnocuje úspory a zmenšuje dlhy. Slovo inflácia pochádza z latinského slova inflatio, čo je “nadúvanie“. Je to zvýšenie celkovej úrovne cien tovarov a služieb. S infláciou sa cena rovnakých tovarov časom zvyšuje: za rovnaké množstvo peňazí sa po určitom čase kúpi menej tovarov a služieb ako predtým. V podstate klesá kúpna sila peňazí, peniaze sa znehodnocujú. Ak niečo stálo 1. januára 2021 presne 100 eur a o rok 1. januára 2022 to isté stojí 110 eur, inflácia je 10 %. Za to 100 eur, si kúpime o 10 % menej ako pred rokom.
Štáty v uplynulých dvoch rokoch zvýšili veľkosť dlhov. Nízke úroky umožňovali bankám viac požičiavať. Dlh svetovej ekonomiky zároveň dosiahol 260 % HDP. Navyše „oteplenie“ ekonomík viedlo k zvýšeniu inflácie. Čím viac peňazí do ekonomiky nalievate, tým majú ekonomickí hráči snahu nakupovať. Kupujú aj to, čo by pri vysokých úrokoch nikdy nekúpili.
V roku 2021 sa tak stal rekordom v USA v inflácii za posledných štyridsať rokov – 7 % a v eurozóne – 5 %. V Japonsku sú vysoké cenové očakávania. V Brazílii bola v minulom roku inflácia 10 %, v Ruskej federácii 8 %. Vysoké ceny energií vo svete budú znamenať vyššie náklady domácností nielen na energie v domácnosti, ale prinesú aj vyššie ceny všetkých produktov. Vyrábať bez energií sa nedá.
Niet sa čomu čudovať. Nízke úroky znamenajú aj to, že väčšia ponuka peňazí sa nedostáva len medzi obyvateľov, ale sa investujú aj do akcií, či nehnuteľností. Ináč povedané, aj do toho, do čoho nemusí. Hovorí sa tomu morálny hazard. Vyvoláva to vznik bublín, teda k nafúknutiu cien. Tie nemôžu rásť donekonečna. Bubliny po čase prasknú.
Svet čaká proces zvyšovania úrokových sadzieb a znižovania nadmerných rozpočtových deficitov, keď sa krajiny rozhodnú vyjsť z tohto trendu. Po období zvýšených výdavkov by malo prísť obdobie šetrenia.
Rast cien nie je novinka. Vidí ho každý, čo každý deň chodí do potravín. Broskyňový kompót stál minulý rok 1,36 eur, dnes už 3,65. A to teda nie je 10 %, alebo oveľa viac. Potraviny dražejú, lebo zdraželi elektrina, plyn, teplo. Po plyne bol zvýšený dopyt v juhovýchodnej Ázii. Preto sa plyn viac predával v tomto regióne. Zvýšenie jeho ceny sa prehuplo do Európy a preskočilo aj do cien potravín.
Svetové centrálne banky dlhodobo ubezpečovali, že abnormálne vysoká inflácia má výlučne „prechodný“ charakter a je spôsobená viacerými súčasne pôsobiacimi faktormi: vplyvom minuloročnej nízkej bázy, zmenami v štruktúre dopytu v dôsledku pandémie a „otvorenie“ ekonomiky po blokáciách, rastúce ceny energií, „úzke miesta“ v dodávkach materiálov a komponentov. Ku koncu roka však museli uznať, že faktory, ktoré spôsobili zrýchlený rast cien, budú trvať oveľa dlhšie a silnejšie, ako sa doteraz predpokladalo.
Poznamenávame, že agentúra Bloomberg už pred rokom zverejnila analytický materiál, ktorý naznačoval, že zvýšenie cien potravín vo svete vyvolá najväčšiu rezonanciu v najväčších krajinách so stredným príjmom, ktorých obyvatelia míňajú veľkú časť spotrebného koša, teda na jedle.
A v najbližších 10-15 rokoch sa ceny potravín zdvojnásobia. Dôvodom je to, že produktivita v agropriemyselnom komplexe na celom svete nedrží krok s rastom svetovej populácie. To vedie k nedostatku produktov, a teda tlačí ich ceny nahor.
Slovenskí politici nemôžu veľmi ovplyvniť cenu energetických surovín, a poľnohospodárskych tovarov. Tými hráčmi, ktorú vedia ovplyvniť dostupnosť kvalitných potravín sú zamestnávatelia. Len podniky produkujú pridanú hodnotu.
Rozpočtová politika môže znížiť daň z pridanej hodnoty na potraviny. Vďaka tomu budú nižšie príjmy. Ak sa znížia dane pre podniky, aby mohli dať ľuďom vyššie mzdy na drahšie potraviny. Príjmy rozpočtu budú menšie. Čo robiť?
Obyčajná vec. Koncept hodnota za peniaze treba konečne odhodiť. Sú aj lepšie. Mal by ho nahradiť koncept dlhodobo udržateľného rastu životnej úrovne obyvateľstva. Mohli by sme to naformulovať aj ako čo najviac rozdelených príjmov rozpočtu vo forme výdavkov pre čo najviac ľudí.
Rozpočtová politika v čase ekonomických problémov to nie je namýšľanie si, že som centrálny mozog ľudstva. Egoizmus, stihomam, teda predstava, že všetci mi škodia, nevzdelanosť, hrubý jazyk pohoniča a hnoj kydajúceho chuligána, nepatria do rozpočtovej politiky. Stojí za to nielen niekomu dať prepísať prehľadové štúdie Juraja Renčka, Pavla Karásza staršieho, Pavla Karásza mladšieho a Jána Oravca. Sú o daňové politike. Všetko zabudnuté staré je vlastne nové. Tým novým by mal byť ústup od vulgárnych výkrikov k racionálne konštruovanej verejnej politiky. Nielen videá, referáty pred mikrofónmi, ako v časoch súdruha Leonida Brežneva. Bez násteniek, bez hesiel a konečne s nejakým obsahom.
Vladimír Bačišin, Podolská štátna univerzita, Kamenec Podolský, Ukrajina
