Bertrand Russell: pracujte výlučne s faktami, láska je múdra, nenávisť hlúpa, tolerujme sa

LONDÝN – Pre mnohými rokmi lord Bertrand Arthur William Russell, britský filozof matematik, logik a verejný činiteľ, v rozhovore pre televíziu BBC vyjadril svoje posolstvo pre budúce generácie.

Televízny moderátor sa ho opýtal na to, že ak po tisíc rokoch uvidia diváci televízie rozhovor ako zvitky nájdené pri Mŕtvom mori, či by im chcel povedať  o živote, ktorý prežil a aké ponaučenie z neho má.

Vyjadril sa intelektuálnej a mravnej otázke. “Intelektuálny aspekt, o ktorom by sa chcel vyjadriť je nasledovná. Keď skúmate akýkoľvek predmet, keď posudzujete akúkoľvek filozofiu, pýtajte sa sám seba len o tom aké sú fakty, a aké pravdy vyplývajú z týchto faktov. Nikdy si nedovoľte sústrediť sa na to v čo by ste chceli veriť, alebo a čo bude mať pozitívny vplyv na spoločnosť., ak by ste v to verili. Pozerajte sa výlučne a len na to, aké sú fakty. To je intelektuálna vec, o ktorej by som mal povedať”, povedal lord Bertrand Arthur William Russell.

O mravnom aspekte britský mysliteľ povedal nasledovné vety: “Musel by som povedať – láska je múdra, nenávisť je hlúpa. V tomto svete, ktorý je čoraz viac vzájomne prepojený, musíme sa naučiť sa vzájomne tolerovať, musíme sa zmieriť s tým, že iní ľudia budú hovoriť to, čo sa nám nepáči. Len takýmto spôsobom môžeme spolu žiť, a nie spolu zomrieť. Musíme sa naučiť takému milosrdenstvo a tolerancii, ktorá ja nevyhnutná pre život pre ľudstvo na tejto planéte,” povedal lord Bertrand Arthur William Russell.

Bertrand Arthur William Russell (1872, Trelleck, Wales – 2. február 1970, Wales) – britský filozof, logik, matematik a verejná osobnosť. Známy svojimi prácami na obranu pacifizmu, ateizmu, ako aj liberalizmu a ľavicových politických prúdov. Významne sa zapísal do matematickej logiky, dejín filozofie a teórie poznania. Menej známe sú jeho práce z estetiky, pedagogiky a sociológie. Russell je považovaný za jedného zo zakladateľov anglického neorealizmu, ako aj novopozitivizmu.

V roku 1950 dostal Nobelovu cenu za literatúru.

Výkonný tajomník Švédskej akadémie Anders Esterling opísal Russella ako „jedného z najbrilantnejších predstaviteľov racionalizmu a humanizmu, nebojácneho bojovníka za slobodu prejavu a slobodu myslenia na Západe“.

Americký filozof Irwin Edman vysoko oceňoval Russellove diela, dokonca ho porovnával s Voltairom, zdôrazňujúc, že ​​„rovnako ako jeho slávni krajania, filozofi starých čias, je majstrom anglickej prózy“.

Russell je považovaný za jedného z najvplyvnejších logikov XX. storočia.