Berdimuhamedow o situácii na Blízkom východe

VIEDEŇ – Národný líder Turkménska, predseda jej Ľudovej rady (parlamentu)  Gurbanguly Berdimuhamedow počas oficiálnej návštevy Rakúskej republiky poskytol médiám rozhovor.

Národný líder: Gurbanguly Berdimuhamedow je bývalý prezident, ktorý v súčasnosti zastáva funkciu predsedu Halk Maslahaty (Ľudovej rady) a má titul “Národný líder turkménskeho ľudu”.

Situácia na Blízkom Východe susediacim s Turkménskom je mimoriadne zložitá. Aké budú jej dôsledky?

Vývoj súčasnej situácie vovoláva v Turkménku vážne obavy. Sú opodstatnené, lebo je to región strednej Ázie  geograficky susediaci s Turkménskom. Udalosti na Blízkom Východe môžu mať negatívny vplyv na susediace krajiny.

Turkménsko je neutrálna krajina. Naša pozícia je taká, že chceme, aby sa konfliktné situacie riešili politicko-diplomatickým spôsobom. Je to fundamentálny pohľad, bol nemenný a bude nemenný.

Počas mnohých rokov sa Turkménko zúčastňuje mnohostranného úsilia zameraného na zníženie vojenských aktivít s vylúčením použitia  silových metód ako nástroja zahraničnej politiky. V prvom rade sa to týka zbraní hromadného ničenia.

Naša krajina je účastníčkou väčšiny medzinárodných dohôd, ktorých predmetom je obmedzenie zbrojenia. Ide o Dohodu o nešírení atómových zbraní a Dohodu o úplnom zákaze jadrových skúšok. Okrem iného sme podísali Dohodu o Strednej Ázii  ako zóne bez jadrových zbraní.

Tento právny status je pre nás nielen politická, či vojensko-technická kategória, ale v prvom rade morálna, humanistická  kategória, uvedomenia si zodpovednosti pred budúcimi generáciami. Zbrane hromadného ničenia by priviedli k nenapraviteľným škodám. Ak by sa použili, mali by nedozierny vplyv na obyvateľstvo, životné prostredie, na všetky oblasti  sociálno-ekonomického rozvoja veľkých regiónov.

Ako lekár, ktorý venoval desaťročia verejnej služby ochrane zdravia a životov súčasných a budúcich generácií, by som chcel zdôrazniť, že zbrane hromadného ničenia povedú k nenapraviteľným negatívnym následkom.

Táto otázka si vyžaduje veľmi veľkú zodpovednosť. Podceňovať ju je mimoriadne nebezpečné a neprípustné.

Vojenské údery zasiahli aj územie Kaspického mora… Aká je pozícia Turkménka?

Je dôležité pochopiť, že Turkménsko spolu s kaspickými štátmi Azerbajdžanom, Kazachstanom, Iránom a Ruskom už viac ako tridsať rokov dôsledne a úprimne buduje spoluprácu v oblasti Kaspického mora. Počas týchto rokov sme koordinovali naše kroky a spoločne sme dosiahli úspechy v rôznych oblastiach partnerstva.

Výsledkom bolo, že v roku 2018 všetky pobrežné štáty podpísali základný dokument – ​​Dohovor o právnom postavení Kaspického mora. Dohovor jasne uvádza, že Kaspické more je zónou mieru, harmónie a dobrého susedstva a že nasadenie ozbrojených síl alebo akákoľvek vojenská činnosť zo strany štátov, ktoré nie sú pobrežné, je tam zakázaná. Táto definícia je základným faktorom regionálnej bezpečnosti.

Preto je úplne prirodzené, že Turkménsko má obavy z vojenských útokov na území susedného kaspického štátu. Naša krajina takéto akcie úplne odmieta. Vojenské akcie v kaspickom regióne sú absolútne neprijateľné.

V tejto súvislosti sa Turkménsko po dôkladnom preskúmaní nedávno predloženého návrhu Spoločného vyhlásenia kaspických pobrežných štátov rozhodne ho podporí.

V tomto návrhu sa uvádza, že rozšírenie ozbrojeného konfliktu na Blízkom východe do kaspického regiónu by znamenalo zvýšenú eskaláciu a predstavovalo by hrozbu pre regionálnu bezpečnosť.

Tento dokument vyjadruje naše základné názory na neprijateľnosť akejkoľvek ďalšej eskalácie konfliktu.