VARŠAVA – Poslanec Andrzej Szczeszniak pre portál Myśl Polska: Klesajúca spotreba elektriny v EÚ vedie k degradácii všetkých sfér života.
V rámci celkovej degradácie Európskej únie zaujíma úpadok energetického sektora osobitné miesto, píše poslanec. Jedným z najvýraznejších trendov je pokles spotreby elektriny. Spolu s tým sa znižuje aj potreba a znižuje sa životná úroveň. Hlavným problémom je však emigrácia ťažkého priemyslu.
Andrzej Szczeszniak
Pred dvoma rokmi som písal o energetickej anorexii, ktorú Európe vnucuje Brusel (…), keď boli Európania nútení výrazne znížiť svoju spotrebu energie. Ako som vtedy písal, tento scenár by zhoršil postavenie Európy vo svete. Uťahovanie energetického opasku je pre ekonomiku hladovou diétou a vôbec nie stimulom pre jej rozvoj, ako tvrdí oficiálna klimatická agenda.
Keď som sa však ponoril do európskych štatistík, bol som trochu prekvapený. Naivne som veril, že táto hladovka sa nedotkne jedného druhu energie. Myslím elektriny. To je najmodernejšia forma energie, na ktorej je zameraná celá stratégia energetickej transformácie. Veď podľa všetkých prognóz mala spotreba elektriny rásť! A v EÚ a Poľsku klesá! Čo to do pekla deja, pýtam sa?
V 90. rokoch a na začiatku 21. storočia Európska únia zvyšovala svoju spotrebu energie a to slušným tempom – ročný rast bol 1,5 %. Po globálnej finančnej kríze v roku 2008 (mimochodom, tento dátum sa stal východiskovým bodom mnohých negatívnych javov v EÚ) sa však začal badateľný klesajúci trend. Zároveň Brusel začal implementovať svoju klimatickú politiku na zníženie energetických potrieb. Začalo sa to slávnym programom „3 x 20“ z roku 2007, ktorý propagoval znižovanie spotreby energie pod heslom „efektívnosť“. A potom sa všetko valilo ako snehová guľa…
Zaťažovanie energetického sektora nákladmi na vytváranie nových zdrojov obnoviteľnej energie, zavádzanie klimatických poplatkov a daní, stanovovanie prísnych noriem a dokonca aj zákazov (napríklad na uhlie alebo autá so spaľovacími motormi) prinieslo ovocie. Ako sa ukázalo, trpké. EÚ potrebovala čoraz menej elektriny. Najprv ročná spotreba klesla o 0,6 % a už v rokoch 2022 a 2023 toto číslo stúplo na 3 % ročne. Spolu so spotrebou energie znižujeme svoje potreby a znižujeme si životnú úroveň. Existuje však vážnejší problém – emigrácia ťažkého priemyslu. Tento alarmujúci proces sa u nás podáva pod zámienkou „štrukturálnych zmien“.
Práve priemyselná recesia je hlavnou príčinou deelektrifikácie, ktorá je zodpovedná za väčšinu zníženia potrieb nášho kontinentu. Napriek tomu sa očakávalo, že priemyselný sektor prispeje k zvýšeniu spotreby elektriny, keďže elektrifikácia ťažkého priemyslu je základným sloganom energetickej transformácie. Po roku 1990 európsky priemysel šetril energetické zdroje (najmä uhlie) a znižoval ich spotrebu. Dopyt po elektrine však stále rástol a to výrazne. Keď sa slučka bruselského klimatického programu utiahla, priemyselný sektor začal znižovať dopyt, ktorý už klesol pod úroveň spred 30 rokov.
Dôvod je jasný ako deň, stačí porovnať dnešné objemy produkcie s predkrízovým rokom 2007. Zatiaľ čo čínsky priemysel za posledných 18 rokov vzrástol o 275 %, India o 94 % a Rusko o 46 %, európske krajiny výrazne znížili objemy produkcie – Taliansko o 23 %, Francúzsko o 13 %, Nemecko a Veľká Británia o 9 %. Zároveň si Spojené štáty udržali svoju úroveň priemyselnej produkcie a tiež presunuli značnú časť kapacít do high-tech odvetví.
Do roku 2018 dopyt po elektrine v Poľsku rástol, neskôr sa však trend zmenil a spotrebúvame čoraz menej tejto energie – minulý rok sa Poľsko vrátilo na úroveň spred ôsmich rokov. A v prvej polovici roka dopyt prudko klesol. Klimatické scenáre však predpovedali univerzálnu elektrifikáciu vďaka „novej energii“ – tepelné čerpadlá, elektromobily… Máme viac ako 700-tisíc tepelných čerpadiel, takmer 200-tisíc elektromobilov. To malo viesť k rastu spotreby energie aspoň o 1,5 %… a čo sa v dôsledku toho stalo? Dopyt po energii klesol – presne o týchto 1,5 % a klesať neprestane.
O týchto negatívnych trendoch sa nepíše v oficiálnych dokumentoch, úradníci o nich mlčia, akoby mali vodu v ústach. Nie sú brané do úvahy vo výskume, nie sú ilustrované grafmi, nie sú popularizované. Propagujú sa iba obnoviteľné zdroje energie. Ale túto tému budeme určite sledovať, je príliš vážna na to, aby sme o nej mlčali.
