Andrej Zaťko, predseda Sekcie bánk a poisťovní SOPK: 20 rokov Slovenska v Európskej únii
BRATISLAVA – Spoločne si pripomíname 20 rokov od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Táto udalosť bola pre naše firmy zlomová, priniesla mnoho prínosov, ale aj výziev.
Členstvo Slovenska v EÚ prinieslo pre slovenské firmy mnoho prínosov, ako napríklad prístup k jednotnému trhu EÚ dnes už 27 krajín, dostupnosť k zdrojom financovania EÚ, zjednodušenie administratívy či posilnenie konkurencieschopnosti. Na druhej strane prinieslo aj niektoré výzvy, ako nárast konkurencie, tlak na vyrovnávanie miezd či stratu kontroly nad niektorými trhmi. Úspech členstva závisí od uhla pohľadu a odvetvia. Pre mnohé firmy bolo členstvo jednoznačne prínosom, zatiaľ čo iné čelili výzvam prispôsobenia sa, každopádne sa však otvorili príležitosti a trhy, ktoré podnikateľské prostredie u nás posunulo bližšie ku svetovým trhom a zaistilo tak možnosti expanzie a prijímania kapitálu, pracovnej sily a častokrát i know-how, ktoré sú v podnikaní každého odvetvia najdôležitejšie.
Vstup do EÚ v roku 2024 je otázkou, ktorá vyžaduje kombináciu odpovedí politickej vôle, nálad v spoločnosti a nových nástrah, ktoré sme tu pred 20 rokmi nemali, vrátane vojny za hranicami. Podľa môjho názoru, ak by sme dnes neboli členmi EÚ, boli by sme oslabení a vystavení takým rizikám, ktoré by udržiavali potenciál ekonomiky na úrovni konca 90. rokov. Míľnik vstupu je pre národ a ekonomiku našej veľkosti taký dôležitý, že by som to prirovnal k dávnej minulosti a uznaniu Slovenskej republiky ako samostatného zvrchovaného štátu – vytvorili sme si svoje miesto na politicko-ekonomickej mape sveta a to úročíme dodnes.
Podnikateľské prostredie
Podnikateľské prostredie na Slovensku prekonalo za uplynulé dve desaťročia pozoruhodnú transformáciu, ktorú katalyzovali kľúčové faktory. Vstup do EÚ znamenal prelomový bod, keďže priniesol liberalizáciu trhu, zjednodušenie obchodných procesov a intenzifikáciu konkurenčného prostredia. Vládne reformné snahy boli zamerané na zníženie administratívnej záťaže, zefektívnenie regulačného rámca a posilnenie podpory podnikateľských aktivít. Tieto kroky prispeli k uľahčeniu zakladania a fungovania firiem na Slovensku, čo využila aj mladá generácia na rozvoj svojej podnikateľskej aktivity. Dynamický rozmach informačných technológií a internetu otvoril podnikom nové horizonty a možnosti. Adaptácia na tieto trendy si vyžadovala investície do moderných technológií zo strany firiem s cieľom udržať si konkurencieschopnosť.
Zároveň sa transformoval aj spôsob komunikácie so zákazníkmi a dodávateľmi v dôsledku digitalizácie. Slovenským firmám bola sprístupnená príležitosť prepojiť sa na globálny trh, avšak zároveň priniesla aj výzvy v podobe stupňujúcej sa konkurencie zo strany zahraničných firiem. Úspešné zvládnutie týchto výziev si vyžiadalo od firiem osvojenie si zručností medzinárodného obchodu a flexibilnú adaptáciu na rôznorodé kultúrne prostredia. Prispôsobenie sa novým podmienkam si pre firmy vyžiadalo absolvovanie komplexných procesov. Medzi kľúčové kroky patrilo zavedenie a dodržiavanie noriem EÚ, implementácia zmien v interných firemných procesoch a systémoch, investície do moderných technológií, edukácia zamestnancov, akvizícia licencií a povolení a budovanie kontaktov s partnermi v zahraničí. Transformácia podnikateľského prostredia si vyžiadala od slovenských firiem zvládnuť viacero náročných úloh, no napriek komplexnosti zmien priniesli tieto procesy aj rozsiahle príležitosti a domáce firmy sa stali konkurencieschopnejšími a úspešnejšie sa presadzujú na globálnych trhoch dodnes.
Výhody jednotného európskeho ekonomického priestoru
Výhod, ktoré firmy získali, je mnoho, za mňa najdôležitejšie sú prístup k obrovskému trhu s viac ako 450 miliónmi spotrebiteľov, čo umožňuje voľne obchodovať tovar a služby bez ciel, kvót a technických bariér. Vďaka jednotnému trhu sa výrazne zvýšil export slovenských firiem do ostatných krajín EÚ. Jednotný trh tiež pritiahol na Slovensko veľké zahraničné investície, ktoré pomohli vytvoriť nové pracovné miesta a podporiť hospodársky rast. Firmy na Slovensku môžu čerpať dotácie a úvery z rôznych fondov EÚ, ako napríklad z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu. Tieto financie im pomohli investovať do modernizácie výroby, výskumu a vývoja a vytvárania nových pracovných miest. EÚ podporuje inovácie a podnikanie prostredníctvom rôznych programov a iniciatív, čo pomohlo slovenským firmám stať sa konkurencieschopnejšími na globálnom trhu. Ide tiež o zjednodušenie administratívy a harmonizáciu noriem, čo firmám ušetrilo čas aj peniaze. Firmy na Slovensku musia čeliť síce tvrdšej konkurencii zo strany firiem z iných krajín, no to ich však zároveň motivuje k inováciám a zvyšovaniu kvality produktov a služieb.
Hovorí sa, že všetko v živote má plusy a mínusy, pri EÚ by som však nepoužil výraz mínusy, skôr nové výzvy, ktoré firmy museli/musia riešiť. Okrem spomínaných administratívnych a konkurenčných opatrení, sa firmy u nás stretávajú napr. s odlevom talentov/kvalifikovaných zamestnancov, keďže trhy sa otvorili nielen pre firmy, ale aj ľudí.
Euro je kľúčový pilier hlbšej ekonomickej integrácie
Neodmysliteľnou súčasťou Európskej únie je aj spoločná mena. Celkovo možno povedať, že euro splnilo väčšinu očakávaní, ktoré sa od neho ako projektu očakávalo. Medzi jeho najväčšie prínosy možno zaradiť zaistenie stability a predvídateľnosť vzájomných obchodných vzťahov medzi štátmi eurozóny, čo vedie k hospodárskemu rastu. Euro blok si tým zároveň zaistil väčší vplyv vo svetovej ekonomike a mena sa stala hmatateľným znakom európskej identity. Pri ekonomicko-spoločenských výhodách pre spotrebiteľov je dôležité poznamenať zjednodušenie cestovania, nakupovania a podnikania v rámci celej Európskej únie alebo taktiež cenovo stabilnejší vývoj a jednoduchú porovnateľnosť cien medzi krajinami.
Euro však ešte nie je úplne dokončený projekt. Ďalšou etapou menovej únie, v ktorej sa za uplynulých 25 rokov dosiahol minimálny progres, je zjednotenie fiškálnych politík členských štátov a integrovanie jednotnej kapitálovej únie – teda jednotného finančného trhu. To by prinieslo nielen ďalšie ekonomické benefity pre domácnosti a firmy, ale zároveň pomohlo znížiť riziká pri ďalších finančných krízach, aké sme mohli vidieť počas dlhových kríz v rokoch 2009, 2012 a 2014. Neúplná menová únia zároveň vytvára tlak na Európsku centrálnu banku ako poslednú inštanciu záchrany, čo v konečnom dôsledku predražuje riešenia ekonomických problémov a vytvára tlaky v spoločnosti. Politická vôľa hlbšej integrácie krajín eurozóny je stále nízka, ale pokiaľ bude chcieť mať euro-projekt aj naďalej viac pozitív, nevyhneme sa jednotnej federácii európskych štátov so spoločným rozpočtom, dlhom a základnými princípmi mzdovej, dôchodkovej a sociálnej politiky. Tento proces však môže trvať pokojne aj ďalších 25 rokov – potenciál urýchlenia majú najmä krízy, ktorým sa žiadna ekonomika založená na kapitáli nikdy nemôže úplne vyhnúť.
Euro je jedným z najdôležitejších integračných prvkov Európskej únie. Zaistilo väčšiu stabilitu a predvídateľnosť vzájomných obchodných vzťahov medzi štátmi eurozóny, čo posilnilo hospodársky rast všetkých jej členských štátov. Avšak eurozóna je stále relatívne mladým projektom a je naďalej potrebné ju rozvíjať, modernizovať a reformovať, aby mohla lepšie čeliť budúcnosti. Medzi najväčšie výzvy patrí napríklad otázka demografie, silná miera populizmu a euroskepticismu, ale aj globálna ekonomická konkurencia (Čína, India, Indonézia) a klimatické zmeny. Čeliť týmto nástrahám jednotlivo v globalizovanom svete nie je dlhodobo reálne, pokračovanie integrácie kultúrne pomerne blízkych národov je najjednoduchším spôsobom odpovede.
Postavenie Slovenska v Európe v čase nových výziev a hrozieb
V porovnaní s okolitými krajinami, ktoré spoločnú menu nepoužívajú, sme podľa môjho názoru silnejší. Azda najlepšie porovnanie vnímam s krajinou nám historicky najbližšou, a to je Česko. To z rozhodnutia neprijať euro profitovalo najmä v čase ekonomických kríz v tom, že vlastnou menovou politikou mohlo cieliť riešenie konkrétnych hospodárskych problémov. Napríklad v čase európskej dlhovej krízy Česká národná banka intervenovala proti posilňovaniu kurzu koruny, ktorá by mala negatívny dopad na cenovú konkurencieschopnosť výrobkov v zahraničí. Krajiny, ktoré tak nemohli urobiť, museli podstupovať proces tzv. vnútornej devalvácie, kedy namiesto devízového trhu boli negatívne vplyvy napr. na rast miezd. Ďalej napr. v čase vrcholiacich dopadov pandémie a následnej vojny na Ukrajine mohla Česká národná banka intervenovať na menovom trhu s cieľom zabrániť dlhodobému oslabeniu kurzu koruny v situácii vysokej inflácie. Navyše úprava úrokovej sadzby je plynulejší a jednoduchší proces pri jednej krajine s jednotnou fiškálnou politikou, ako pri bloku krajín s rôznymi vládami a rozpočtami.
Medzi skryté náklady neprijatia eura v ČR možno zaradiť napr. vyššie náklady na konverziu mien pri cestovaní a podnikaní v zahraničí, zložitejšie a nákladnejšie spracovanie platieb v eurách pre domácnosti a firmy (zahraniční partneri fungujú úplne na eure, takže riziko kurzovej konverzie znášajú plne české firmy), čo znižuje konkurencieschopnosť českých firiem/výrobkov na európskom trhu. Navyše, pri štatistickom pohľade, v porovnaní s Českou republikou, ktorá má veľmi podobnú štruktúru hospodárstva ako my. Slovensko v čase najkrízovejších rokov (2009 – 2016) vykazovalo rýchlejší hospodársky rast v priemernom ročnom raste HDP o 0,9 p.b. Výsledkom bolo zníženie rozdielu medzi slovenským a českým HDP na obyvateľa z 21 % v roku 2008 na 13,8 % v roku 2017.
Výzvy do budúcnosti
Výziev bude určite viacero a budú sa odvíjať od aktuálnych spoločensko-politických tém a požiadaviek v závislosti od toho, či ide o výrobu, alebo službu. Bude to najmä prechod na zelenú výrobu a udržateľnosť, zavádzane umelej inteligencie, nedostatok pracovnej sily či vyrovnanie sa s budúcimi energetickými krízami.
Ak by som mal pomenovať niektoré z nich konkrétnejšie, tlak na znižovanie emisií skleníkových plynov a ochranu životného prostredia bude narastať. Firmy sa budú musieť prispôsobiť prísnejším environmentálnym predpisom a investovať do udržateľných technológií a procesov. Zvýšený dopyt po udržateľných produktoch a službách zo strany spotrebiteľov a investorov bude tlačiť firmy k tomu, aby sa stali ekologickejšími.
AI má potenciál transformovať mnohé odvetvia a priniesť firmám nové príležitosti na rast a zefektívnenie procesov. Na druhej strane, zavádzanie AI môže viesť k strate pracovných miest a vyžadovať si od pracovníkov nové zručnosti. Firmy sa budú musieť vyrovnať s etickými otázkami týkajúcimi sa používania AI a budovať dôveru u spotrebiteľov a zamestnancov.
Očakáva sa, že starnutie populácie a klesajúca pôrodnosť povedú k nedostatku pracovnej sily v mnohých odvetviach. Firmy tak budú musieť hľadať inovatívne riešenia na prilákanie a udržanie talentovaných pracovníkov, ako napríklad ponúkanie flexibilných pracovných podmienok, investovanie do vzdelávania a rozvoja zamestnancov a budovanie inkluzívneho pracovného prostredia pre iné kultúry pracovníkov.
Vysoké ceny energií predstavujú cyklické riziko, ktoré v čase, keď je to aktuálne, predstavuje značnú výzvu pre firmy, najmä pre tie, ktoré sú energeticky náročné. Firmy sa budú musieť zamerať na zvyšovanie energetickej efektívnosti a hľadanie alternatívnych zdrojov energie, čo úzko súvisí s energetickou transformáciou a domnievam sa, že tento trend je už veľmi dobre rozbehnutý, čo dokazujú aj štatistiky rastúcej produkcie z obnoviteľných zdrojov energií v Európskej únii.
