Andrea Tkáčová napísala bodku za festivalom Symfónia umenia – “Hudba je masáž duše”
BRATISLAVA – Hudba je masáž duše ..vyslovené dnes ako krátka úvaha medzi piesňami, ústami majstra José Cura.
Pre Bratislavu odspieval so sprievodom bravúrne dnešný celovečerný koncert. Jeho hlas hladil, liečil, podnecoval k zmene, harmonizoval na najhlbšej úrovni… …”Tak, ako to len krásna vrúcna hudba od srdca, prevedená s brilantnou zručnosťou, vie. A preto ho oddnes mám chuť volať “José Curandero” – Jozef Liečiteľ.
Vďaka – Gracias !
José Cura je nielen spevák, a dirigent, ale má rozvinuté ďalšie umelecké ambície, ale je aj znamenitý človek:
S ľahkosťou vlastnou vyzretému umelcovi a človeku vekom už ozaj “nad vecou”, nonšalantne aj konferoval celé podujatie, bavil nás divákov nielen krásnym spevom, ale i úprimným spoveďami a dokonca často aj vtipkoval – a ochotne i na svoj účet.
Získal si srdce publika tiež grandióznym prenechaním koncertnej žiary mladej talentovanej speváčke Anabelke, ktorá sa ako prekvapenie objavila za mikrofónom prichádzajúc z orchestra a po dospievaní opäť zasadla na stoličku za pult do prvých huslí.
“Prečo hrá na husle, keď tak dobre spieva?” (Neodpustil si José otázku, zjavne rečnícku.) Možno jej očarujúca mama Anikó Patkoló, sediaca v publiku vie ? (a nám sem do komentára odpovie)
Viem o mame, aj som naživo z metra počula, že sama hrá bravúrne na klavír ako sólistka, korepetítorka a nádherne spieva a čo je azda najväčšou ozdobou vznešenej bytosti je, keď s kolegami hudobníkmi a o živote rozpráva ozaj s úctou a sebe vlastnou gráciou.
O prekvapenia toho večera nebola núdza: organizátorka vopred prehovorila maestra predviesť aj preslávené Libertango. To nám síce uviedol, že nasleduje – a aj story k nemu dal, zasadol však na svoju stoličku pred orchestrom ako dirigent a tým jeho úloha skončila: pozornosť publika náhle upútala nablýskaná dvojica tanečníkov. Viktória z Viedne a Martin z Argentíny, ktorý zvedavej otázke Josého ódpovedali na mikrofón.
Po dotancovaní priznal, že je jeho ženou, nielen tango partnerkou. Aj José zobral na koncert svoju ženu a viac ráz sme o nej počuli, že sedí vpredu v hľadisku – nuž ale, nepredstavil nám ju. Verím, že tam bola).
O krásnych dámach tohto večera však budú ešte dlho kolovať chýry: v červených róbach žiarili ako rozkvitnuté kvety hudobníčky klasického orchestra. Ich kolegovia ako i jazzmani spoza, čo držali rytmus a charakter hudby, sa vynímali v kontrastnej čiernej. Tú zvolila do ligotavá aj spomínaná tanečnica a tiež aj úspešná a šarmantná organizátorka festivalu Symfónia umenia: Andrea Kozáková.
Andrea Kozáková, zakladateľka a riaditeľka festivalu Symfónia umenia.
A tak, nielen obyvatelia Bratislavy z Ružinova, ale i zo širokého okolia, sme jej a celému tímu za túto vydarenú hudobnú lahôdku povďační. Ste skvelá!
José Cura sa často pýtal, čo si dáme z menu?? Zoznam skladieb tvorili hlavne španielske a argentínske skladby v rytme bolera, no nechýbali aj klasické skladby Besame Mucho a Yesterday.
Čo pieseň, to zážitok s ním: Yesterday dal ako záverečnú, tiež ho “prehovorili” na to, nemal to pôvodne v pláne. Zaspieval to pre človeka zo zákulisia, ktorého si veľmi váži a bez ktorého by 1ducho táto akcia a mnohé podobné proste neboli. A sprevádzal sa na gitare, ktorú mu podal sám Pavol Bereza. Dnes patrí podľa mňa k špičke slovenských gitaristov, radosť počúvať aj stretnúť.
Hudobne ma zaujala určite aj obľúbená skladba Besame Mucho, ktorú odspieval pol španielsky a pol anglicky (nuž a česky, lebo časť jazzmanov je z Českej republiky, sa však neodvážil a táto skladba, teda aj úvodné slová k nej, ma zaujala asi najviac aj po ľudskej stránke: v skratke, v repertoári ju nemal, tak celý hotel sa “zomkol”, aby mu včas vytlačil k nej texty podarilo sa, dal to!
Sila hudby,
Sila ľudského srdca.
Ďakujem.. ..Všetkým hudobníkom, organizátorom
(Andrea Tkáčová, autorka je publicistka)
