Ako v Európe s očkovaním proti COVID-19

BRATISLAVA – Očkovaní je veľmi diskutovaná téma. Rieši sa jeho dôležitosť a väčší či menší prínos v boji s pandémiou Covid 19.  

V západnej Európe je síce situácia s očkovaním lepšia ako u nás na Slovensku a vo zvyšku východnej Európy , ani tam to však nie je jednoznačné. Veľké skupiny obyvateľstva sa stavajú proti vakcinácií na odpor.

Do istej miery to je aj prirodzené. Očkovanie nesporne zasahuje do individuálnych práv človeka, do jeho osobnej integrity a niekedy aj zdravia. Keď chcem polemizovať so zapálenými stúpencami očkovania, ktorí tvrdia, že povinné očkovanie bolo aj za komunistického režimu, oponujem im, že si nespomínam, že by sa napríklad za čias Klementa Gottwalda masovo povinne očkovali dospelí občania. Očkovanie detí je iná vec, lebo tie nemajú občianske či politické práva. Dokonca si s trochou sarkazmu dovolím tvrdiť, že Gottwaldov režim by sa v situácií a v očkovacej tvrdej kampani či nátlaku, aký dnes zažívame asi zrútil… Prečo ? Pretože aj v roku 1952, občan Bratislavy, ktorý  bol nasilu nasadený do výroby povedzme v Dimitrovke mohol ísť po práci bez rúška a bez testu do hotela Carlton alebo do kaviarne Štefánka  a dať si tam kávu, jedlo  či zákusok. Určite je dnes chybou, ak dnes niektorí obmedzujúce opatrenia bagatelizujú ako akési drobnosti. Iste, sú potrebné. Ale netvárme sa, že patria k akejsi občianskej každodennosti, ktorá nikomu nevadí.

Druhá strana mince je vysoký počet chorých na Covid v nemocniciach, ktoré sú plné a nemôžu prijímať bežných pacientov. V tom je tá dnešná situácia vážna. Oproti tomu bolo rozšírenie choroby AIDS v druhej polovici 80. rokov u nás len neškodnou malou prekážkou. Veď za desať rokov od nájdenia prvých pacientov s AIDS bolo snáď u nás hospitalizovaných len niekoľko stoviek, možno tak 500 pacientov. V ostatných dvoch rokoch nemocnice liečili tisíce ľudí s Covidom. Aktuálne a racionálne je pýtať sa , prečo je u nás, v Maďarsku, v Čechách, v Rusku toľko chorých s Covidom ?  Je naša imunita taká slabá ? Máme problém so zdravím, životosprávou alebo je to jednoducho smola? Ťažko povedať. Uspokojujúce odpovede nemajú politici ani odborníci či vedci ako napríklad páni Krčméry , Jarčuška či hlavný hygienik Mikas. Prirodzene, pretože s Covidom ako s novým, agresívnym vírom sa stretli vtedy, keď aj väčšina médií a verejnosti.

Možno je to životosprávou alebo nedostatkom športu. Odpovede zrejme prídu v budúcnosti. Verme, že vakcinácia, ktorá sa dnes tvrdo presadzuje neprinesie očkovaným ľuďom zdravotné problémy a vážne nežiadúce dopady v blízkej budúcnosti. Vakcíny sú nové, možno nie dostatočne odskúšané a takzvaný Spike Protein, ktoré je tým zázračným liečivom vo vakcíne má vraj mnohé nežiadúce účinky týkajúce sa srdcového svalu, čo tvrdia aj niektorí odborníci.  V ľudovom jazyku môžeme povedať, že súčasné vakcíny majú na organizmus človeka silnejší a hlbší dopad ako vakcíny proti tetanu alebo proti kiahňam.

Zrejme neexistuje iná cesta ako očkovanie, aby sa následne vyprázdnili plné nemocnice, aby bolo menej covidových obetí a menej chorých celkovo.  Takisto je jasné, že plošné očkovanie nikdy nebude vyhovovať všetkým a že časť aj zamestnaných ľudí z kritickej infraštruktúry bude proti.

Situácia musela u nás takto dopadnúť, rovnako v Čechách či v Rumunsku. Ľudia sa dnes očkujú, ale hlavne preto, aby mohli cestovať, ísť ku kaderníkovi alebo do kaviarne či na kultúrne podujatie. Preto je možné, že v súčasnej spoločenskej klíme ostane ako následok pandémie istá pachuť.

Vzhľadom na dĺžku pandémie, jej dopady a reštrikcie – ekonomické aj ľudské verme, že očkovanie prinesie nám aj Európe postupné potlačenie Covidu, ozdravenie spoločnosti a zároveň aj to, že súčasný variant omikron bude už poslednou fázou tejto pandémie, ktorá nemá za posledných 100 rokov obdobu.

Matúš Štefanovič,  politológ, publicista