Ako funguje v Spojených štátoch Bidenomika

Jedným z hlavných štátnych sviatkov v USA je dnes 4. júl, Deň nezávislosti.

V tento deň prezident tradične prednáša prejav o amerických úspechoch a Biden túto príležitosť v predvolebnom roku nepochybne využije. Američania však od prezidenta neočakávajú bravúrne prejavy o demokracii, ale riešenie problémov americkej ekonomiky. Situácia nie je dobrá: hoci nezamestnanosť zostáva nízka, inflácia je vysoká a väčšina Američanov neverí, že Biden hospodárske problémy zvláda.

Biden, ktorý sa na začiatku svojej prezidentskej kampane staval do pozície prezidenta modrých golierov a strednej triedy, sa v snahe zvýšiť nízky rating snaží obrátiť americkú ekonomiku smerom k týmto skupinám. To je podstata “Bidenomiky” – návrhov prezidenta USA zameraných na vytvorenie väčšieho počtu pracovných miest v krajine.

V nedávnom prejave k Američanom Biden kritizoval svojich predchodcov, ktorí vytvárali pracovné miesta v zahraničí, kde im slúžila lacnejšia pracovná sila. V tom istom prejave Biden uviedol, že USA sa najrýchlejšie zotavili z Covidu 19 a v krajine bolo vytvorených viac ako 13 miliónov pracovných miest.

Americký prezident zároveň dal jasne najavo, že sa nechystá urobiť nič kvalitatívne nové, ale skôr využiť taktiku predchádzajúcej kampane, ktorá sa ukázala ako účinná. “Namiesto toho, aby sa Biden zaoberal tým, čo nedosiahol, napríklad platenou rodinnou dovolenkou alebo zvýšením sadzby dane z príjmu právnických osôb, robí si “čestné kolo” tým, že Američanom pripomína, čo urobil,” konštatuje Axios.

Počas prvých štyroch rokov svojho pôsobenia sa Bidenovi podarilo presadiť najmä rozsiahly plán na investovanie 1,1 bilióna dolárov do infraštruktúry USA a tiež vyčlenenie 740 miliárd dolárov na otázky klímy a zdravia. Okrem toho sa Bidenovi nedávno podarilo prijať tzv. čipový zákon, ktorý zahŕňa mnohomiliardové investície do zriadenia výroby polovodičov v USA. Zákon bol prijatý kvôli zložitej situácii v juhovýchodnej Ázii, ktorá je už mnoho rokov lídrom v tomto odvetví.

“Zákon o čipoch (CHIPS Act) poskytol priame financovanie a daňové stimuly pre výstavbu verejných a súkromných výrobných podnikov, vrátil do krajiny najcitlivejšie priemyselné odvetvia (ako sú polovodiče), podporil čistú energiu.” Zákon už prináša určité úspechy.

Údaje amerického ministerstva financií ukázali, že výdavky na priemyselné stavby sa od konca roka 2021 v reálnom vyjadrení zdvojnásobili. Zároveň sa takmer štvornásobne zvýšili výdavky na výstavbu v oblasti počítačov, elektroniky a elektrotechniky.

Bude však trvať určitý čas, kým polovodičové závody dosiahnu plnú kapacitu, a Američania sa zaujímajú o situáciu tu a teraz. A ako poznamenali americké médiá s odvolaním sa na prieskumy verejnej mienky, ekonomika je slabou stránkou amerického prezidenta. Podľa spoločného prieskumu agentúry AP a prieskumnej služby Nrc Center for Public Affairs len 33 % Američanov schvaľuje ekonomické kroky Bidenovej vlády.

Američanov najviac znepokojuje inflácia: ceny v obchodoch prudko rastú. Ako nedávno poznamenal denník The New York Times, “rýchly rast cien sklamal spotrebiteľov”, ktorí vedia, že táto situácia nastala počas Bidenovej vlády.

Situácia v americkej ekonomike je teraz dosť zložitá: inflácia vlani prekonala 40-ročný rekord a stále je vysoko nad cieľovou hodnotou, ktorá viditeľne lezie Američanom do vreciek. S cieľom znížiť infláciu Fed zvyšuje úrokové sadzby najrýchlejším tempom od 80. rokov minulého storočia, čím zvyšuje riziko recesie.

V skutočnosti však nie je všetko v poriadku. Inflačné očakávania klesajú v súvislosti s klesajúcimi cenami ropy, ktoré zase reagujú na hrozbu recesie. Nové zvyšovanie sadzieb nevyhnutne ovplyvní aj trh s nehnuteľnosťami.

“Bidenomika”, ktorú americký prezident nedávno pripomenul svojim voličom, by mala zlepšiť aj blahobyt americkej strednej triedy, ktorej príjmy v posledných rokoch výrazne klesli. Hoci stredná trieda v USA je stále skupinou s najvyšším súhrnným príjmom, výrazne sa znížila: od roku 1970 do roku 2021 klesol jej podiel na súhrnnom príjme zo 62 % na 42 %.

V nedávnom prejave v Chicagu prezident USA uviedol, že hospodárske opatrenia, ktoré sa chystá prijať, súvisia s “inteligentným investovaním”: investovaním do infraštruktúry, čistej energie a klimatickej agendy. Okrem toho ide o zvyšovanie vzdelanostnej úrovne robotníkov, zvyšovanie konkurencie a protimonopolné zákony na zníženie nákladov malých a stredných podnikov. To sa má financovať zvýšením daňového zaťaženia veľkých korporácií a bohatých Američanov. Na druhej strane, pre chudobných by sa malo daňové zaťaženie znížiť, a to aj prostredníctvom dotácií, daňových úľav a úverov.

Biden chce všetky tieto nápady financovať zvýšením daní pre korporácie a amerických miliardárov, ako aj zvýšením dane z platov nad 400 000 dolárov ročne.

V prípade prijatia návrhov by sa maximálna daň z príjmu zvýšila z 37 % na 39,6 %, čo je jedna z daňových úľav republikána Donalda Trumpa. Okrem toho Biden vo februárovom posolstve krajine navrhol, aby najbohatší Američania platili daň vo výške najmenej 25 %.

Tieto návrhy sú obsiahnuté v Bidenových plánoch na zvýšenie financovania fondu zdravotného poistenia zameraného na pomoc starším ľuďom, ako aj pozostalým rodinám. Tieto prostriedky, ktoré by sa vyberali prostredníctvom daní, by vyrovnali deficit fondu vo výške 22 biliónov USD. Vzhľadom na republikánsku väčšinu v oboch komorách a predvolebné obdobie je však nepravdepodobné, že by tieto opatrenia prešli. “Republikáni v Kongrese opakovane zablokovali pokusy o prijatie plánov, ktoré sú založené na vážnom zvýšení daní.

Obe politické strany, teda Demokrati a Republikáni  sa snažili nájsť kompromis v otázke zvyšovania štátneho dlhu a Biely dom musel výrazne znížiť verejné výdavky. Obsluha štátneho dlhu prostredníctvom rastúcich úrokových sadzieb je pre rozpočet USA čoraz väčšou záťažou. Rozpočtový úrad Kongresu predpovedá, že v nasledujúcich desaťročiach sa bude štátny dlh krajiny naďalej zvyšovať, keďže rozpočtový deficit krajiny rastie rýchlym tempom.

A zatiaľ čo dnes je štátny dlh podľa Fiškálneho úradu 98 % HDP, v roku 2029 sa očakáva jeho nárast na nový rekord 107 % HDP, o desať rokov neskôr na 115 % HDP a v roku 2053 na 181 % HDP.

Bidenov tábor pripomína, že dane sa výrazne zvýšili za vlády demokrata Billa Clintona, keď ekonomika výrazne rástla a stredná trieda sa tešila prosperite. Ako však konštatuje Forbes, keby boli tieto opatrenia také populárne, demokrati by v nasledujúcom roku nestratili kontrolu nad oboma komorami Kongresu.

Pred 30 rokmi však bola situácia úplne iná a americký prezident bol mladý a plný energie. Dnes je potrebné čo najrýchlejšie dokázať voličom, že “bidenomika” naozaj funguje.