Aké výsledky priniesol rusko-africký summit v Sankt Petersburgu: „Dokážeme oveľa lepšie ako teraz“

SANKT PETERSBURG – Účastníci summitu sa zhodli v negatívnych hodnoteniach kolonializmu a deklarovali potrebu rozšírenia spolupráce.

Dňa 28. júla sa v Petrohrade skončil rusko-africký summit. Podľa Kremľa pricestovali v týchto dňoch do Petrohradu delegácie zo 49 z 54 krajín kontinentu, vrátane 17 hláv štátov. Kontakty na najvyššej úrovni prebiehali súbežne s Rusko-africkým ekonomickým a humanitárnym fórom, ktoré sa začalo 27. júla. Ako miesto konania podujatia bolo vybrané výstavisko „Expoforum“.

Podujatia s účasťou vysokých predstaviteľov sa konali v uzavretom formáte alebo v plenárnej sále, kam sa dalo dostať so špeciálnymi preukazmi, a väčšina účastníkov – bolo ich okolo 3 tisíc ľudí – bola v dvoch pavilónoch. Sídlili tu stánky ruských a afrických firiem, konali sa obchodné stretnutia – od problematiky jadrovej energetiky a využívania podložia až po školstvo a zdravotníctvo.

Ako africkí účastníci hodnotili spoluprácu s Ruskom

Zástupcovia afrických krajín, s ktorými hovorili korešpondenti RBC, poznamenali: Rusko a Afrika sú v rámci spolupráce len na začiatku svojej cesty. “Dokážeme to urobiť oveľa lepšie ako teraz.” Zambia má dlhú históriu vzťahov s Ruskom, ktorá siaha až do sovietskych čias. Moja krajina získala mnoho výhod v oblasti vzdelávania a obchodu s rôznymi podnikmi. Teraz je však čas posunúť tento vzťah k novému vývoju,“ povedal zambijský minister obchodu Chipoka Mulenga.

Doprava a logistika je jednou z oblastí, kde sa africké krajiny zaujímajú o ruský tovar a technológie. RBC o tom informoval najmä minister priemyslu a obchodu Mozambiku Silvino Moreno. „Implementujeme program industrializácie Mozambiku a vieme, že Rusko má v jeho rámci veľký potenciál, najmä v strojárstve: poľnohospodárske stroje, verejná doprava, nákladná doprava. To by sme chceli od Ruska,“ povedal s tým, že o spoluprácu s KAMAZ-om má záujem a so zástupcami UAZ sa už stretol. Zatiaľ nie sú podpísané žiadne zmluvy, “ale na to sme prišli,” dodal Moreno.

Minister ubezpečil: Mozambik je neutrálna krajina a neprestane hovoriť s Ruskom, pretože naň boli uvalené sankcie. Tanzánia má podobný prístup. Minister nerastných zdrojov republiky Doto Mashaka Biteko v rozhovore pre RBC povedal, že do krajiny pozýva ruské ťažobné spoločnosti a sankcie tu nehrajú rolu. V republike sú zatiaľ podľa ministra zastúpené len dve ruské spoločnosti: Rosatom a ťažba zlata MMG Gold.

Aké politické otázky spájali lídrov

Hlavnou udalosťou summitu bolo plenárne zasadnutie, ktoré sa konalo 28. júla za účasti všetkých prítomných lídrov. Rusko a Afrika položili základy spolupráce už v polovici 20. storočia, „počas rokov boja národov afrického kontinentu za slobodu“, povedal ruský prezident Vladimír Putin. “Niektoré prejavy kolonializmu sa, žiaľ, dodnes nepodarilo odstrániť a stále ich praktizujú bývalé metropoly,” povedal.

Ďalším styčným bodom medzi Ruskom a krajinami kontinentu, pokračoval Putin, je, že spoločne bojujú proti zneužívaniu klimatických otázok, ochrany ľudských práv a „takzvanej rodovej agendy“ na nevhodné politické účely. “Neakceptujeme také nezákonné praktiky, ako sú jednostranné sankcie a reštriktívne, a v skutočnosti represívne opatrenia, ktoré poškodzujú krajiny, ktoré presadzujú nezávislý kurz,” povedal.

Africkí lídri súhlasili s tézami Vladimíra Putina. O boji proti kolonializmu tak aktívne hovorili lídri Stredoafrickej republiky (SAR), Mali a Burkiny Faso, ktorí prechádzajú obdobím nestability. Mali a Burkina Faso zažili štátny prevrat. Všetky tri krajiny v posledných rokoch prerušili bezpečnostnú spoluprácu s Francúzskom a prešli do Ruska, pričom pozvali aj Wagner PMC. Neovplyvnilo to ani to, že Paríž od roku 2017 aktívne presadzuje tézu o rovnocennej spolupráci s kontinentom.

Dočasný prezident Burkiny Faso Ibrahim Traore povedal, že jeho krajina už osem rokov čelí „najbarbarskejšej, najbrutálnejšej forme kolonializmu, imperializmu“. „Dobre sme sa naučili jednu vec: otrok, ktorý sa nevie vzbúriť, si zaslúži len súcit a jeho osud je poľutovaniahodný. Nečakali sme, kým sa o nás niekto postará, “vysvetlil najnovšie udalosti v krajine (Traore sa dostal k moci v dôsledku prevratu v septembri 2022).

Nároky mal nielen na impériá, ale aj na ostatné africké krajiny: „Hlavy afrických štátov nič nedarujú národom, ktoré bojujú proti imperializmu, nazývajú nás ozbrojenými oddielmi, banditmi.“ Africká únia odsúdila ozbrojenú zmenu moci v Burkine Faso. Predseda tejto organizácie, prezident Komorského zväzu Azali Assoumani vo svojom prejave vysvetlil, že únia bojuje proti protiústavným zmenám, „pretože to, čo sa niekedy deje na našom kontinente, nebude v prospech našich krajín“.

“Stredoafrická republika žila dlhý čas v podmienkach podriadenosti, koloniálneho jarma,” uviedol v prejave prezident Faustin-Archange Touadéra. Ale s podporou Ruska sa krajina začala dynamicky rozvíjať, povedal. „Rusko bez strachu z akýchkoľvek geopolitických problémov poskytuje pomoc našej krajine,“ povedal.

 

Vďaku vyjadril aj prezident prechodného obdobia Mali Assimi Goit: „Vďaka Rusku sa nám podarilo posilniť naše obranné sily, bezpečnostné služby a orgány činné v trestnom konaní. Malijské ozbrojené sily sú podľa neho teraz v ofenzíve, výrazne znížili počet útokov na vojenské základne.

Protikoloniálny pátos zdieľal aj ugandský prezident Yoweri Kaguta Museveni, ktorý vládne od roku 1986. Celkový objem svetového trhu s kávou je 460 miliárd dolárov, ale krajiny pestujúce kávu zaberajú len 25 miliárd dolárov, z toho africké krajiny majú len 2,5 miliardy dolárov (Uganda má 800 miliónov dolárov), uviedol príklad nespravodlivého rozdelenia bohatstva, pričom poukázal že africké krajiny nemajú rozvinutý výrobný priemysel a možnosť vytvárať pridanú hodnotu.

Výsledkom druhého rusko-afrického summitu bola 74-bodová deklarácia. Rusko a africké krajiny sa v ňom dohodli na posilnení politickej koordinácie a spolupráce a pravidelne organizujú parlamentné fórum. Vyjadrili sa tiež proti diskriminácii na základe národnosti a rasy, vrátane afrofóbie a rusofóbie.

28. júla boli podpísané aj tri deklarácie vrátane Deklarácie o predchádzaní pretekom v zbrojení vo vesmíre a Akčného plánu Fóra partnerstva Ruska a Afriky na roky 2023-2026.

Prvý rusko-africký summit sa konal v októbri 2019 v Soči, zúčastnilo sa ho 45 hláv afrických štátov a záverečná deklarácia obsahovala 47 bodov.

Akú náhradu našlo Rusko za dohodu o obilí?

Desať dní pred summitom Rusko odmietlo obnoviť dohodu o obilí. Západné krajiny a Kyjev obviňujú Moskvu z podkopávania potravinovej bezpečnosti a že odsudzuje krajiny závislé na ukrajinskom obilí – predovšetkým africké – na hlad. Ruská strana tieto obvinenia odmietla s vysvetlením: dôvodom jej odmietnutia je, že hlavná časť obilia nejde do Afriky, ale do prosperujúcej Európskej únie; západné krajiny navyše nestiahli ruský humanitárny náklad (obilie, hnojivá) zo sankcií, hoci to bola kľúčová podmienka v memorande podpísanom medzi Ruskom a OSN.

Dohoda o obilninách, ktorú pred rokom uzavreli Rusko a Ukrajina oddelene s Tureckom a OSN, zahŕňala dve časti: Čiernomorskú obilnú iniciatívu a memorandum o porozumení medzi Ruskom a OSN. Prvá časť sa týkala vývozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov z prístavov Odesa, Černomorsk a Južný; druhým je zrušenie obmedzení ruského poľnohospodárskeho vývozu. Dohoda bola automaticky predĺžená, ak žiadna zo strán nebola proti.

Námestník ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin zdôraznil, že Moskva plne chápe “obavy afrických priateľov” a pracuje na tom, aby “necítili žiadne negatívne dôsledky” z ukončenia dohody.

O obilí sa hovorilo v prvý deň práce. Na plenárnom zasadnutí fóra 27. júla Putin zopakoval, že z 32,8 milióna ton ukrajinského obilia 70 % smerovalo do vyspelých krajín (Európska únia), kým Somálsko, Sudán, Etiópia a iné tvorili „menej ako 3 % z celkového počtu.”

Sľúbil, že v najbližších troch až štyroch mesiacoch Moskva daruje obilie šiestim krajinám – Burkine Faso, Zimbabwe, Mali, Somálsku, Stredoafrickej republike, Eritrei, každej po 25-50 tisíc ton.

Krajiny nezaradené do tohto zoznamu sa verejne nesťažovali. Napríklad v Zambii by chceli byť menej závislí od externých dodávok a zabezpečiť si obilie sami. „Ak nám Rusko dá obilie zadarmo, budeme veľmi vďační. Otázkou však je, ako dlho to bude trvať,“ povedal  minister obchodu Chipoka Mulenga. “Toto je nestabilná situácia. To, čo by sme od vás chceli získať viac, sú vedomosti o tom, ako si dopestovať vlastné obilie, aby sme ho mohli poskytnúť ostatným.“ Zdôraznil, že poľnohospodárstvo je prioritou hospodárskej spolupráce medzi Zambiou a Ruskom; Lusaka (hlavné mesto republiky) má ľudský kapitál a prírodné zdroje, Moskva má znalosti a technológie.

Šéf Africkej únie Assoumani, keď na prvom stretnutí hovoril o jedle, opatrne sa vyhýbal ostrým rohom. Afrika podľa neho „zaznamenáva vážny [rast] cien potravín“, a preto apeluje „na všetkých účastníkov procesu s veľkou požiadavkou: uľahčiť dodávky ukrajinského aj ruského obilia“ do afrických krajín.

28. júla na spoločnom prejave s Putinom Assumani povedal, že dostal potvrdenie o pripravenosti Moskvy na bezplatné dodávky; okrem toho uistil, že Putin je pripravený na dialóg o Ukrajine, pričom pripomenul africkú mierovú iniciatívu. “Teraz musíme presvedčiť druhú stranu.” Dúfam, že uspejeme,“ povedal šéf Africkej únie.

Čo povedali africkí lídri o Rusku a Ukrajine

Večer 28. júla sa prezident Putin stretol s africkými lídrami, ktorí predložili mierovú iniciatívu, medzi nimi aj juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa.

“Dúfame, že konštruktívne zapojenie a rokovania môžu viesť k ukončeniu súčasného konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou,” povedal Ramaphosa na summite 28. júla.

„Opäť vyzývam na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu <…> Africká iniciatíva si zaslúži najväčšiu pozornosť, netreba ju podceňovať,“ povedal prezident Konžskej republiky Denis Sassou Nguesso.

Vladimir Putin na stretnutí s lídrami afrických štátov zdôraznil, že Rusko je pripravené hľadať spôsoby mierového riešenia situácie okolo Ukrajiny. Moskva si dôkladne preštudovala návrhy afrických krajín na dosiahnutie mieru na Ukrajine, dodal Putin. Ubezpečil, že Rusko oceňuje vyvážený prístup afrických štátov k hľadaniu riešenia konfliktu a ich odmietnutie podpory “protiruskej kampane”. Sľúbil, že ich nápady bude brať „veľmi vážne a s veľkou starostlivosťou“.

(S použitím materiálov portálu www.rbc.ru)