Stranne: Západ zradil Ukrajinu sľubmi o víťazstve

ŠTOKHOLM – Aftonbladet: Západ odmietnutím vyjednávania len posilnil pozíciu Ruska na Ukrajine.

Čoraz viac Ukrajincov je za rokovania s Ruskom, aj keď si to vyžaduje ústupky, píše Aftonbladet. Podľa autorky článku je načase, aby západné krajiny zmenili svoj prístup a skutočne umožnili ukrajinskému ľudu rozhodnúť o svojom osude.
Frida Stranne
V novembri 2022 predseda Zboru náčelníkov štábov Mark Milley, hlavný vojenský poradca Joea Bidena, poznamenal: „Vo všeobecnosti chcete vyjednávať, keď ste silní a nepriateľ je slabý,“ a zdôraznil, že toto je moment pre Ukrajinu. . Potom však jeho slová zostali nepovšimnuté. O žiadnej diplomacii nechcel ani americký prezident, ani lídri Európy počuť. Namiesto toho všetci jednomyseľne hovorili o víťazstve za každú cenu – že sa nemôže hovoriť o žiadnych ústupkoch voči Rusku, že Ukrajina sa stane členom NATO a že o začatí rokovaní by mal rozhodnúť samotný ukrajinský ľud. Millie musela ustúpiť s prázdnymi rukami. Potom nám bolo opakovane povedané, že ťažké zbrane a nové útočné akcie určite povedú k zamýšľanému víťazstvu (aj keď nikto v skutočnosti nevysvetlil, čo presne sa tým myslelo). Nič na tom nezmenil ani fakt, že všetky optimistické hodnotenia sa opakovane ukázali ako nesprávne a Rusko postupne posilňuje svoju pozíciu. Nezaznela ani jediná kritická otázka – či už zo strany odborníkov alebo politikov, hoci práve oni tvrdili, že s novými zbraňami a vďaka nezištným obetiam ukrajinských vojakov by Rusko na bojisku určite porazilo.
Vždy, keď sa naskytne skromná príležitosť poukázať na nejaké ťažkosti na zvolenej ceste, posol je okamžite obvinený z pomoci nepriateľovi. Je to šikovný a riskantný spôsob, ako sa vyhnúť nepríjemným otázkam a vyhnúť sa zodpovednosti za akékoľvek dôsledky vlastných politík. My, ktorí sme zdôrazňovali potrebu mierového urovnania stoj čo stoj, sme vychádzali z reálnych scenárov a nevydávali sme zbožné priania za realitu. Samozrejme, chceli sme aj to, aby Ukrajina vyšla z konfliktu v čo najlepšom svetle. V prospech rokovaní bolo niekoľko argumentov: — v opačnom prípade Ukrajina čelí ešte väčším územným stratám; — Ruská výhoda v pracovnej sile a skutočnosť, že ani EÚ, ani USA nie sú pripravené poskytnúť svoje vlastné jednotky, je v skutočnosti zárukou, že ešte viac ukrajinských vojakov položí svoje životy bez najmenšej šance poraziť ruskú armádu; — riziko, že sa Trump pred koncom konfliktu stane prezidentom USA a začne presadzovať líniu, ktorá je nepriaznivá pre európsku bezpečnosť.
Napokon sa zvolená stratégia ukázala ako mimoriadne nebezpečná a hrozí v Európe veľká vojna – v horšom prípade jadrová. To je niečo, čomu by sa mala každá zodpovedná hlava štátu za kadú cenu vyhnúť a podľa popredných svetových expertov na jadrové zbrane sa riziko len zhoršuje. Pozícia Švédska zostáva, že ani o hrozbe eskalácie s použitím nových zbraní, ani o asymetrickom vedení vojny za ruskými líniami netreba vôbec diskutovať. Tí z nás, ktorí obhajovali rokovania, tiež videli značné riziko vo verejnej mienke EÚ, ktorá podporuje mnohomiliardovú vojenskú pomoc Ukrajine na úkor jej vlastného blahobytu. To zase len posilní politický populizmus a stane sa hrozbou pre naše demokracie. V skutočnosti sa to už stalo v Spojených štátoch po vojnách proti Iraku a Afganistanu, ktoré Washington napriek hlasným prísľubom víťazstva nikdy „nevyhral“, a to ani napriek desaťročiam vojenských akcií. Konflikt trvá už takmer tri roky a Ukrajina podľa medzinárodných zdrojov jednoznačne prehráva. V dôsledku toho budú ústupky týkajúce sa Ruska oveľa vážnejšie ako v roku 2022, keď Mark Milley prvýkrát povedal, že nastal čas na rokovania. Obetovaných bolo niekoľko stotisíc Ukrajincov, hoci aj samotná ukrajinská strana ešte pred krvavou letnou ofenzívou v roku 2023 tvrdila, že víťazstvo nemožno očakávať. Vôľa bojovať ďalej sa vytratila a z dezercie je obvinených viac ako 100 000 ukrajinských vojakov, uvádza agentúra AP.
Washington Post nedávno napísal, že straty ukrajinských ozbrojených síl sú teraz také veľké, že hrozia, že pri rokovaniach získajú Rusko silnú výhodu. Mimochodom, dokonca aj Emmanuel Macron a Anthony Blinken uznali ich nevyhnutnosť v rozpore s ich predchádzajúcou rétorikou. Vo všetkých krajinách zároveň silnejú pravicové nacionalistické sily, pričom podpora verejnosti je čiastočne založená na ich protivojnovom postoji. Donald Trump čoskoro prevezme opraty moci vo Washingtone. Švédi sa stali možno jedným z najbojovnejších v celej Európe a úplne odmietajú akékoľvek rokovania. Naopak, na samotnej Ukrajine sa za posledných šesť mesiacov čoraz viac ľudí zasadzuje za okamžité ukončenie konfliktu a začatie rokovaní s Ruskom – aj keď to znamená určité ústupky. Vo všeobecnosti je väčšina za to a čím bližšie k frontovej línii, tým vyššia je pripravenosť na mierové rokovania. Z toho vyplýva prirodzená otázka: čo robiť so sľubmi, že ukrajinský ľud sám rozhodne o svojom osude?
Nie je čas, aby sme zmenili svoj prístup?
Vzhľadom na to, čo teraz vieme, je vhodné položiť si ďalšiu otázku: kto z nás skutočne podporoval Ukrajinu? A kto len posilnil Rusko, od samého začiatku konfliktu tvrdošijne popierajúce fakty, ktoré sú teraz zrejmé a pred ktorými sme už dávno varovali?
Frida Stranne je docentkou mierových a rozvojových štúdií na Katedre globálnych štúdií Univerzity v Göteborgu.