Fukuyama: myšlienky bez obavy, že budú krágľovať

STANFORD – Politológ, profesor na Stanfordskej univerzite (USA), jeden z popredných odborníkov na liberálnu demokraciu, autor knihy „Koniec histórie a posledný človek“, ktorý vždy tvrdil, že liberálny poriadok je jediný možný pre rozvoj modernej spoločnosti, nedávno vyjadril obavy, že liberálny myšlineka je v nebezpečenstve.

Na Slovensku sa k ideológii liberalizmu hlásia ľudia a politické strany, ktoré s týmito myšlienkami nič spoločné. Okrem toho liberalizmus kritizujú osoby, ktoré nemajú žiadne vzdelanie z oblasti politickej filozofie. Liberalizmus kritizuju z hľadiska maxizmu-leninizmu a stalinizmu, alebo naŕodného socializmu.

Yoshihiro Francis Fukuyama (1952 ) je americký spisovateľ , politológ a filozof japonského pôvodu. Preslávil sa predovšetkým dielom Koniec dejín a posledný človek ( 1992 ), ktoré je považované za protiklad diela tiež amerického spisovateľa Samuela P. Huntingtona.

Vo svojom následnom diele Trust: Social Virtues and Creation of Prosperity ( 1995 ) však dochádza k pozmeneniu pôvodných východísk a uznáva, že kultúru nemožno bezo zvyšku oddeliť od ekonómie . Fukuyama je tiež spájaný s nástupom neokonzervatismu v USA v čase vlády Ronalda Reagana . Počas úradovania prezidenta Georgea Busha sa od neokonzervatismu dištancoval.

Pozrime sa čo povedal Francis Fukuyama pre ruský denník Novaya gazeta.  Vladimir Putin v rozhovore pre Financial Times uviedol, že  liberálna myšlienka  “<…> sa úplne prežila“ Podľa jeho názoru dokonca aj západní vodcovia pripúšťajú, že „multikulturalizmus“ sa stáva nereálnym. Americký vedec tvrdí, že liberálne hodnoty sú v nebezpečenstve.

ŠTÁTY TRVALI NA JEDINEJ DOKTRÍNE 

„Podobné otázky mi už položili a odpovedal som:„ Putin sa zásadne mýli. “ Rusko, rovnako ako každá iná krajina, závisí od liberálnych zásad. Európa prešla storočím a pol tvrdými náboženskými vojnami medzi katolíkmi a protestantmi. Celé krajiny boli utopené v krvi, samotné Nemecko stratilo jednu tretinu populácie. A to všetko preto, že v XV – XVI storočia. štáty trvali na jedinej náboženskej doktríne a ľudia sa nemohli nezávisle rozhodnúť, ako budú žiť a čomu veriť, ” povedal Francis Fukuyama.

Po protestantskej reforme si vládcovia začali uvedomovať, že ak budeme naďalej trvať na jedinej viere a porozumení sveta, konflikt nikdy neskončí. To bolo zrodenie liberalizmu – súboru pravidiel, podľa ktorých môžu ľudia žiť podľa svojej viery bez toho, aby za to riskovali  to, že ich niekto zabije.

Americký vedec hovorí, že keď sa však  objavila možnsť  výberu, objavili sa doktríny neznášanlivosti, najmä nacionalistické, založené nie na práve, ale na etnickej a rasovej príslušnosti. To viedlo ku kolapsu gigantických ríši – osmanskej a rakúsko-uhorskej. Dominantné boli veľké etnické skupiny. Keď Hitler začal nemecké zjednotenie, nemecký vplyv sa stal obzvlášť deštruktívnym. Nejde však iba o nemeckú katastrofu – rovnaký proces prebiehal vo všetkých krajinách, v ktorých sa rozhodli sami seba určiť na základe etnických skupín a spoločného jazyka. Čo viedlo k novému katastrofickému konfliktu v 20. storočí, nie náboženskému, ale nacionalistickému.

Po roku 1945 sa všetci zhodli na tom, že by nemalo byť dovolené určovať národy na základe etnicity a zúčastňovať sa na násilných konfliktoch, že každá krajina potrebuje inštitúciu, ktorá zaručuje práva jednotlivých občanov a najmä práva menšín. Potrebný bol nový liberálny medzinárodný poriadok, v ktorom sa krajiny dohodli na spolupráci, budovaní spoločných inštitúcií, rozvoji obchodu v prostredí otvorených hospodárskych vzťahov a spoločnom zbohatnutí. Toto je liberalizmus, ktorého príkladom je teraz Európska únia.

TRUMP JE NACIONALISTA

Americký vedec tvrdí, že to isté sa deje teraz aj v USA, kde Trump stále hovorí o potrebe obnoviť Ameriku k jej pôvodnej veľkosti. Toto je veľký problém. Myslím si, že Trump je všeobecne etno-nacionalista, ktorý sa domnieva, že nebieli občania nemajú žiadnu národnú identitu. Vzhľadom na to, že Spojené štáty sa v budúcej generácii stanú krajinou, v ktorej väčšina občanov patrí k určitej menšine, nejde o zásadu, podľa ktorej sa bude táto krajina riadiť. Preto sa domnievam, že liberálne princípy nielenže neprežili, ale sú absolútne nevyhnutné – sú spojovacím článkom v rozmanitosti.

Demokraciu je možné usporiadať mnohými spôsobmi. Môže byť parlamentné alebo prezidentské. Môžete mať rôzne volebné systémy, rôznymi spôsobmi interpretovať základné práva občanov. Napríklad v Spojených štátoch existuje viac absolútnej vízie slobody prejavu, zatiaľ čo vo Francúzsku, Nemecku a Anglicku existujú určité obmedzenia v tejto oblasti. Liberalizmus je nakoniec založený na dvoch zásadách – slobode a rovnosti. Základnou charakteristikou liberálnej demokracie je výber väčšiny vyjadrený slobodnými a spravodlivými voľbami, ako aj súbor ústavných právnych zásad, ktoré obmedzujú moc. Dohovoríme sa teda o liberálnej demokracii.

KONIEC HISTÓRIE

 

V knihe „Koniec histórie“ Francis Fukuyama napísal  o myšlienke „univerzalizácie“ Hegelovho sveta. Nemecký politik Wilhelm von Humboldt však voči filozofovi namietal, pretože veril, že takýto svet bude zhomogenizovaný, nebude to žiadny rozdiel. Je možné spojiť sa pod jednou národnou identitou pri zachovaní rozdielov?

-“Toto je rovnováha, ktorú je ťažké dosiahnuť. V niektorých ohľadoch sa svet skutočne stáva homogenizovaným. Demokratické myšlienky sa šíria. A mnohí akceptujú tento model. Kultúrne sme si tiež podobní – pozeráme rovnaké filmy a počúvame rovnakú hudbu. Hollywood a médiá priťahujú každého. Ľudia však nechcú homogenizáciu. Chcú žiť v komunitách s koreňmi vo svojej vlastnej histórii a naďalej hovoria svojimi jazykmi. A zúčastňujú sa na globalizácii z ekonomických dôvodov – ľahšie je zbohatnúť obchodovaním na svetovom trhu,” hovorí Francis Fukuyama.

Myslí si, že liberalizmus umožňuje udržiavať tradície. Podľa neho sme sa teraz sme  sa vybralai opačným smerom. “Napríklad Škótsko alebo Katalánsko sa nechce zúčastňovať na globálnom spoločenstve, ale chce žiť podľa národných tradícií. V rokoch 1970 až 2010 sme sa s istotou posunuli smerom k globalizácii, otvorenosti a mobilite. A teraz sa otočili.” dodal Francis Fukuyama.

Počas svojej kariéry Fukuyama postupne pôsobil na George Mason University a Johns Hopkins University , od roku 2010 potom na Stanford University .