ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – moderná menová teória a dominantné ekonomické teórie

BRATISLAVA – Aký je rozdiel medzi východiskami modernej menovej teórie a dominantnými ekonomickými teóriami?

 

Téma Dominantné makroekonomické teórie Moderná menová teória
Financovanie verejných výdavkov Dane a emisie dlhopisov (štátny dlh) zabezpečujú financovanie vládnych výdavkov – dane a dlhopisy predchádzajú výdavkom. Vydanie peňazí. Teória zdôrazňuje, že dane a štátny dlh nie sú predpokladom pre vládne výdavky. Výdavky predchádzajú daniam a emisii dlhopisov.
Účel zdaňovania Financovanie verejných výdavkov, prerozdelenie zdrojov na riešenie nerovnosti. Cieľom je zabezpečiť dopyt po štátnej mene. Sekundárne ciele – boj proti inflácii, nerovnosti, externality.
Obmedzenia verejných výdavkov Vládne výdavky sú obmedzené množstvom peňazí v rukách obyvateľstva a úrokovými sadzbami. Rast verejného dlhu vedie k rastu úrokových mier – k poklesu ochoty obyvateľstva kupovať štátny dlh. Nedostatočný dopyt po dlhopisoch vedie k platobnej neschopnosti štátu. Úrokové sadzby dlhopisov a objem peňazí obyvateľstva sú plne pod kontrolou štátu. Jediným obmedzením štátnych výdavkov je výrobná kapacita, pracovná sila a zdroje. Vyčerpanie výrobnej kapacity vedie k inflácii.
Dosiahnutie plnej zamestnanosti Centrálna banka sa snaží dosiahnuť plnú zamestnanosť a zároveň nízku infláciu. Nie vždy sa to darí – napríklad v USA v 80. rokoch si boj proti inflácii vyžadoval vysokú nezamestnanosť. Na stanovenie úrokových sadzieb sa používa koncept prirodzenej miery nezamestnanosti – NA Plná zamestnanosť sa dosahuje prostredníctvom zabezpečenia pracovných miest financovaných z verejných zdrojov. Koncept NAIRU sa odmieta. Garanciou pracovných miest je možné vo všetkých prípadoch súčasne dosiahnuť nízku infláciu a plnú zamestnanosť
Riadenie inflácie Zabezpečená menovou politikou. Centrálna banka stanovuje úrokové sadzby s cieľom zabezpečiť cenovú stabilitu. Zabezpečuje ju rozpočtová politika. Štát zvyšuje dane, vydáva dlhopisy, aby od obyvateľstva stiahol peňažnú zásobu. Štátna garancia práce slúži ako inflačná kotva, ktorá brzdí rast nákladov práce v ekonomike.
Vplyv úrokových sadzieb na infláciu Rastúce úrokové sadzby vedú k vyšším nákladom na úvery, nižšiemu rastu peňažnej zásoby a nižšej inflácii. V prípade veľkého objemu vládnych pasív v štruktúre úspor a veľkého objemu súkromného dlhu vedie zvýšenie úrokových sadzieb k zvýšeniu výnosov dlhopisov bez toho, aby bol obetovaný rast úverov, čo vedie k zvýšeniu ponuky peňazí a vyššej inflácii
Hyperinflácia Hyperinflácia je spôsobená snahou vlády financovať štátny dlh prostredníctvom emisie peňazí. Hyperinflácia je zložitý sociálny jav. Hlavnými príčinami hyperinflácie sú neschopnosť štátu vyberať dane, prudký pokles výrobnej kapacity, kríza platobnej bilancie a politická nestabilita.
Riadenie úrokových sadzieb Riadia sa centrálnou bankou tak, aby dosiahli dva ciele súčasne – plnú zamestnanosť a cenovú stabilitu. Zdôrazňuje, že cielenie úrokových sadzieb je neúčinná politika. Ak si to vláda želá, môže dosiahnuť nulové úrokové sadzby bez toho, aby vôbec emitovala verejný dlh.
Vplyv fiškálneho deficitu na infláciu Fiškálne deficity podporujú infláciu, ak nie sú kryté pôžičkami. Vplyv fiškálnych deficitov na infláciu závisí od kontextu.
Vplyv rozpočtových deficitov na úrokové sadzby a investície. Pri plnej zamestnanosti vedú fiškálne deficity k vyšším úrokovým sadzbám a vytláčajú súkromné investície. Deficitné výdavky môžu znížiť úrokové sadzby, zlacniť úvery a zvýšiť úspory, a tým stimulovať hospodársku aktivitu a investície.
Automatické stabilizátory Hlavnými makroekonomickými stabilizátormi sú dávky v nezamestnanosti a potravinové lístky. Okrem iných stabilizátorov, istota pracovných miest vo vláde zvyšuje rozpočtový deficit a stimuluje ekonomiku počas recesie. Istota zamestnania tiež drží infláciu pod kontrolou.
 Investície a úspory Model IS-LM – investície sa rovnajú úsporám. V systéme národných účtov sú investície výdavkami na tovary dlhodobej spotreby. V SDT sú úspory peniaze, ktoré zostanú po spotrebe, investíciách a daňových platbách.
Úspory súkromného sektora + platobná bilancia = rozpočtový deficit
Bankový systém Banky akumulujú finančné prostriedky obyvateľstva a poskytujú ich vo forme úverov. Časť zhromaždených vkladov sa stáva rezervami. Pomer vkladov a rezerv je bankový multiplikátor. Počet poskytnutých úverov sa rovná súčinu vkladov a bankového multiplikátora. Poskytovanie úverov bankami nezávisí od dostupnosti vkladov a rezerv. Banky si požičiavajú rezervy od centrálnej banky na podporu medzibankových prevodov. Bankový multiplikátor v modernom bankovom systéme neexistuje.
Kvantitatívne uvoľňovanie Kvantitatívne uvoľňovanie – zvyšovanie bankových rezerv – zvyšuje poskytovanie úverov prostredníctvom bankového multiplikačného mechanizmu. Zvýšené poskytovanie úverov vedie k vyššej inflácii. Nalievanie dodatočných rezerv (kvantitatívne uvoľňovanie) nevedie k rastu úverov a nemá vplyv na infláciu.
Medzinárodný obchod Vláda by mala stimulovať čistý vývoz s cieľom zvýšiť HDP. Záporná obchodná bilancia vytvára riziko znehodnotenia výmenného kurzu a krízy platobnej bilancie Dovoz je verejný statok, vývoz je náklad. Celková obchodná bilancia sveta je nulová – jeden dolár čistého vývozu sa rovná jednému doláru čistého dovozu. Záporná obchodná bilancia nemá priamy vplyv na výmenný kurz. Politika substitúcie dovozu je dôležitá len z hľadiska národnej bezpečnosti a rastu výrobných kapacít