ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – moderná menová teória a dominantné ekonomické teórie
BRATISLAVA – Aký je rozdiel medzi východiskami modernej menovej teórie a dominantnými ekonomickými teóriami?
| Téma | Dominantné makroekonomické teórie | Moderná menová teória |
| Financovanie verejných výdavkov | Dane a emisie dlhopisov (štátny dlh) zabezpečujú financovanie vládnych výdavkov – dane a dlhopisy predchádzajú výdavkom. | Vydanie peňazí. Teória zdôrazňuje, že dane a štátny dlh nie sú predpokladom pre vládne výdavky. Výdavky predchádzajú daniam a emisii dlhopisov. |
| Účel zdaňovania | Financovanie verejných výdavkov, prerozdelenie zdrojov na riešenie nerovnosti. | Cieľom je zabezpečiť dopyt po štátnej mene. Sekundárne ciele – boj proti inflácii, nerovnosti, externality. |
| Obmedzenia verejných výdavkov | Vládne výdavky sú obmedzené množstvom peňazí v rukách obyvateľstva a úrokovými sadzbami. Rast verejného dlhu vedie k rastu úrokových mier – k poklesu ochoty obyvateľstva kupovať štátny dlh. Nedostatočný dopyt po dlhopisoch vedie k platobnej neschopnosti štátu. | Úrokové sadzby dlhopisov a objem peňazí obyvateľstva sú plne pod kontrolou štátu. Jediným obmedzením štátnych výdavkov je výrobná kapacita, pracovná sila a zdroje. Vyčerpanie výrobnej kapacity vedie k inflácii. |
| Dosiahnutie plnej zamestnanosti | Centrálna banka sa snaží dosiahnuť plnú zamestnanosť a zároveň nízku infláciu. Nie vždy sa to darí – napríklad v USA v 80. rokoch si boj proti inflácii vyžadoval vysokú nezamestnanosť. Na stanovenie úrokových sadzieb sa používa koncept prirodzenej miery nezamestnanosti – NA | Plná zamestnanosť sa dosahuje prostredníctvom zabezpečenia pracovných miest financovaných z verejných zdrojov. Koncept NAIRU sa odmieta. Garanciou pracovných miest je možné vo všetkých prípadoch súčasne dosiahnuť nízku infláciu a plnú zamestnanosť |
| Riadenie inflácie | Zabezpečená menovou politikou. Centrálna banka stanovuje úrokové sadzby s cieľom zabezpečiť cenovú stabilitu. | Zabezpečuje ju rozpočtová politika. Štát zvyšuje dane, vydáva dlhopisy, aby od obyvateľstva stiahol peňažnú zásobu. Štátna garancia práce slúži ako inflačná kotva, ktorá brzdí rast nákladov práce v ekonomike. |
| Vplyv úrokových sadzieb na infláciu | Rastúce úrokové sadzby vedú k vyšším nákladom na úvery, nižšiemu rastu peňažnej zásoby a nižšej inflácii. | V prípade veľkého objemu vládnych pasív v štruktúre úspor a veľkého objemu súkromného dlhu vedie zvýšenie úrokových sadzieb k zvýšeniu výnosov dlhopisov bez toho, aby bol obetovaný rast úverov, čo vedie k zvýšeniu ponuky peňazí a vyššej inflácii |
| Hyperinflácia | Hyperinflácia je spôsobená snahou vlády financovať štátny dlh prostredníctvom emisie peňazí. | Hyperinflácia je zložitý sociálny jav. Hlavnými príčinami hyperinflácie sú neschopnosť štátu vyberať dane, prudký pokles výrobnej kapacity, kríza platobnej bilancie a politická nestabilita. |
| Riadenie úrokových sadzieb | Riadia sa centrálnou bankou tak, aby dosiahli dva ciele súčasne – plnú zamestnanosť a cenovú stabilitu. | Zdôrazňuje, že cielenie úrokových sadzieb je neúčinná politika. Ak si to vláda želá, môže dosiahnuť nulové úrokové sadzby bez toho, aby vôbec emitovala verejný dlh. |
| Vplyv fiškálneho deficitu na infláciu | Fiškálne deficity podporujú infláciu, ak nie sú kryté pôžičkami. | Vplyv fiškálnych deficitov na infláciu závisí od kontextu. |
| Vplyv rozpočtových deficitov na úrokové sadzby a investície. | Pri plnej zamestnanosti vedú fiškálne deficity k vyšším úrokovým sadzbám a vytláčajú súkromné investície. | Deficitné výdavky môžu znížiť úrokové sadzby, zlacniť úvery a zvýšiť úspory, a tým stimulovať hospodársku aktivitu a investície. |
| Automatické stabilizátory | Hlavnými makroekonomickými stabilizátormi sú dávky v nezamestnanosti a potravinové lístky. | Okrem iných stabilizátorov, istota pracovných miest vo vláde zvyšuje rozpočtový deficit a stimuluje ekonomiku počas recesie. Istota zamestnania tiež drží infláciu pod kontrolou. |
| Investície a úspory | Model IS-LM – investície sa rovnajú úsporám. | V systéme národných účtov sú investície výdavkami na tovary dlhodobej spotreby. V SDT sú úspory peniaze, ktoré zostanú po spotrebe, investíciách a daňových platbách. |
| Úspory súkromného sektora + platobná bilancia = rozpočtový deficit | ||
| Bankový systém | Banky akumulujú finančné prostriedky obyvateľstva a poskytujú ich vo forme úverov. Časť zhromaždených vkladov sa stáva rezervami. Pomer vkladov a rezerv je bankový multiplikátor. Počet poskytnutých úverov sa rovná súčinu vkladov a bankového multiplikátora. | Poskytovanie úverov bankami nezávisí od dostupnosti vkladov a rezerv. Banky si požičiavajú rezervy od centrálnej banky na podporu medzibankových prevodov. Bankový multiplikátor v modernom bankovom systéme neexistuje. |
| Kvantitatívne uvoľňovanie | Kvantitatívne uvoľňovanie – zvyšovanie bankových rezerv – zvyšuje poskytovanie úverov prostredníctvom bankového multiplikačného mechanizmu. Zvýšené poskytovanie úverov vedie k vyššej inflácii. | Nalievanie dodatočných rezerv (kvantitatívne uvoľňovanie) nevedie k rastu úverov a nemá vplyv na infláciu. |
| Medzinárodný obchod | Vláda by mala stimulovať čistý vývoz s cieľom zvýšiť HDP. Záporná obchodná bilancia vytvára riziko znehodnotenia výmenného kurzu a krízy platobnej bilancie | Dovoz je verejný statok, vývoz je náklad. Celková obchodná bilancia sveta je nulová – jeden dolár čistého vývozu sa rovná jednému doláru čistého dovozu. Záporná obchodná bilancia nemá priamy vplyv na výmenný kurz. Politika substitúcie dovozu je dôležitá len z hľadiska národnej bezpečnosti a rastu výrobných kapacít |
