Prejav ministra zahraničných vecí Ruska S.V. Lavrova k výsledkom neformálneho ministerského stretnutia OBSE, Slovensko, 9. júla 2019
Vo Vysokých Tatrách sa konalo neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí účastníckych štátov OBSE. Ocenili sme túto iniciatívu Slovenska ako tohtoročného predsedu organizácie. Celkovo bol rozhovor užitočný, hoci niektorí naši kolegovia sa naďalej sústreďujú len na to, aby naučene opakovali odsúdenia na adresu Ruska – agresia, okupácia a pod. Ale väčšina sa snažila využiť toto stretnutie na hľadanie cesty, východiska z podmienok krízy, v ktorej sa teraz ocitla euroatlantická bezpečnosť.
Vy viete, čo vplýva na tieto procesy – pokračujúce napínanie vojenských „svalov“ NATO, posúvanie vojenskej infraštruktúry bezprostredne k ruským hraniciam, požiadavky na nekonečné zvyšovanie vojenských rozpočtov, ktoré sú v krajinách NATO aj tak dvadsaťnásobne vyššie ako v Rusku. Celkovú situáciu ovplyvnilo aj to, čo sa stalo so Zmluvou o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ktorej platnosť končí v dôsledku jednostranného konania USA a odmietania USA čo i len zorientovať sa v našich vysvetleniach, ktoré sme boli pripravení poskytnúť. Odignorovali návrh na podrobné predvedenie tohto výrobku a na zodpovedanie vzniknutých otázok. Jednoducho odmietli sa na to pozrieť. Podobné ultimáta sa stali spôsobom správania americkej administratívy. Nemyslím si, že im toto pridáva na úspechu na medzinárodnej aréne. Mimochodom, nebol tu minister zahraničných vecí USA M. Pompeo, bol tu jeden z poradcov ministra zahraničných vecí USA. Zmysel spočíva v tom, že OBSE má možnosť aj mandát vyplývajúci z Helsinského záverečného aktu, dokumentov, ktoré boli prijaté na samite OBSE v roku 1999, Európskej charty bezpečnosti a iných dokumentov, podporovať kontakty vo vojensko-politickej oblasti, ktoré budú upevňovať dôveru. Pred tromi rokmi, na základe nemeckej iniciatívy sa začal „Štruktúrovaný dialóg“ na úrovni expertov o otázkach európskej bezpečnosti. Je to užitočná vec, ale zatiaľ nepriniesol nejaké výsledky. A situácia je dostatočne vážna, vyžaduje riešenia, praktické kroky zamerané na deeskaláciu situácie. Dúfame, že „Štruktúrovaný dialóg“ privedie v blízkej budúcnosti k nejakým konkrétnym dohodám. Je zrejmé, že sa situácia výrazne líši od situácie v roku 2011, kedy sa prijímal Viedenský dokument o opatreniach na upevnenie dôvery a bezpečnosti. Naši západní kolegovia teraz požadujú odsúhlasiť dodatočné opatrenia k dôvere, viac transparentnosti. Zabúdajú, ale dnes sme im to pripomenuli, že súčasná situácia sa líši od situácie v roku 2011 tým, že vojenská infraštruktúra NATO narastá a neustále sa približuje k našim hraniciam. Sme za to, aby taký dialóg v OBSE pokračoval, ale aby prebiehal zodpovednejšie, aby sa všetci jeho účastníci snažili hľadať spoločné riešenia a neutiekali sa k nepodloženým obvineniam a iným konfrontačným, rétorických veciam.
Druhým „košom“ OBSE je ekonomika. Tu máme záujem na tom, aby OBSE ako jedinečná platforma napomáhalo harmonizácii integračných procesov v rôznych kútoch euroatlantického priestoru, vrátane kontaktov medzi EÚ a EEU. Prvé kontakty na úrovni komisií sa už konali. Sme toho názoru, že je potrebné v nich pokračovať, rozširovať a všemožne podnecovať.
Aj v „humanitárnom“ koši sa nakopilo veľmi veľa problémov. To čo diktujú krajiny EÚ, ktoré nechcú venovať špeciálnu pozornosť takým do neba volajúcim porušeniam práv národnostných menšín, ako sú zákony, ktoré boli prijaté na Ukrajine ohľadom jazyka, vzdelania a Pravoslávnej cirkvi sú zrejmým prekročením hranice. Ale myslím si, že teraz nadišiel čas, kedy sa Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva musí zaoberať týmito otázkami. Upozornili sme na to vedúceho predstaviteľa úradu. Priamou povinnosťou Vysokého komisára pre otázky národnostných menšín OBSE je zabezpečovať, aby si všetky zúčastnené krajiny organizácie plnili svoje záväzky v oblasti dodržiavania jazykových, náboženských a vzdelávacích práv národnostných menšín,
A, bezpochyby, je tu problém oživenia neonacistických tendencií. Ultraradikáli dvíhajú hlavy aj na Ukrajine aj v Pobaltí. Aj to je veľký problém. O ňom sme dnes podrobne hovorili. Žiaľ, Parlamentné zhromaždenie OBSE, ktoré sa nedávno skončilo, nepodporilo väčšinou hlasov ruský návrh o neprípustnosti prejavov neonacizmu. Myslím si, že je to hanba pre našich európskych partnerov. Ale my aj naďalej budeme predkladať túto tému v OSN, v Rade Európy a v priestoroch OBSE. Vynasnažíme sa pripraviť spolu s našimi kolegami balík potrebných riešení pre oficiálne zasadnutie Rady ministrov zahraničných vecí OBSE, ktoré sa bude konať začiatkom decembra v Bratislave.
