Socialistický spisovateľ Anton Hykisch na V. zjazde Zväzu slovenských spisovateľov v diskusii zacitoval
Týždenník Nové slovo priniesol v roku 1987 článok s titulkom Pokrok, morálka a umenie, ktorý bol referátom spisovateľa Antona Hykischa na V. zjazde Zväzu slovenských spisovateľov.
Myslím si, že v našom umení, konkrétne v literatúre, nedoceňujeme vplyv zmien vo svete a vplyv vedeckotechnického pokroku na človeka. Ako si ako spisovatelia neuvedomujeme, že píšeme pre ľudí konca nášho storočia a naše knihy môžu pomôcť ľuďom pri chápaní zmien nášho veku, stratíme šancu, budeme čoraz nepotrebnejší. Ide o reálne nebezpečenstvo, o čom svedčia sporadické prieskumy čitateľov.
…
Na výzvu našej televízie som sa pred niekoľkými rokmi dostal do koncernového podniku Tesla Piešťany. Vyrábajú tam miniatúrne čipy, vecičky pre zázraky informatickej revolúcie. Napísal som televíznu hru z tohto prostredia. Televízia ju nikdy nerealizovala. Niekto usúdil, žeby akosi nebola vhodná pre našich poslucháčov. Bolo to v časoch, keď sa začalo hovoriť o nutnosti zmien riadenia, aby sa urýchlil náš technický pokrok. Ibaže to nebolo ešte v uzneseniach.
Druhú cennú skúsenosť z riadenia špičkovej techniky som získal nedávno z tvorivého štipendia na stavbe jadrovej elektrárne Mochovce, blízko môjho rodného kraja. Vstúpil som do fascinujúceho sveta počas dní havárie v Černobyle.
…
Vo svetle havárie i nezabudnuteľnej návštevy vo výcvikovom stredisku, kde sa školia naši pracovníci budúcich jadrových elektrární, som si uvedomil, aký temer priamočiary – je vzťah medzi technikou a morálkou.
….
Viete si predstaviť, žeby operátorom reaktora mohlo byť protekčné dieťa? Prijaté na felefonát? Kritériá na prijatie za prevádzkového pracovníka atómky sa dosť podstatne odlišujú od praktických kritérií v iných oblastiach nášho života.. Povedal by som, hoci boli vypracované pred desiatimi rokmi, nápadne sa podobajú na kritériá z januárového pléna ÚV KSSZ (Ústredný výbor Komunistickej strany sovietskeho zväzu – vrcholový orgán politického vedenia Zväzu sovietskych socialistických republík – poznámka Finančné noviny) o kádrových otázkach…Vidíte nadávame na vplyv nehumánnej techniky, a pritom si ona svojou logikou vyžaduje oveľa čistejšie a morálnejšie kritériá, než uplatňujeme inde.
…
Myslím si, že spisovatelia, môžu a musia prispieť k premosteniu priepasti medzi rastúcimi požiadavkami sveta a našou malou pripravenosťou. Ako? Náročnými diskusiami, polemikami, spoločným zamýšľaním sa nad uvedenými problémami aj s pracovníkmi spoločenských vied. A najmä novými kvalitnými dielami, novými knihami, ktoré budú blízke problémom ľudí konca nášho storočia a nebudú im pripadať ako selanky z iného sveta, kvetinky zo skleníka. Knihami, z ktorých nebude trčať neznalosť a nesúcit so súčasníkom a jeho deťmi. Čitateľ takéto knihy čaká a nie je sám.
To bude jeden z dôležitých prínosov socialistického spisovateľa v dnešnom Československu, osožná pomoc rozvoju našej vlasti, na ktorej nám všetkým úprimne záleží.
Z diskusie na V. zjazde Zväzu slovenských spisovateľov
Anton Hykisch. Nedeľa číslo 10. 22. marca 1987. Ročník VI. Príloha týždenníka Nové Slovo.
