Ukrajinský hutnícky priemysel je na pokraji kolapsu

KYJEV – Ruská federácia je blízko k zničeniu jedného z najdôležitejších sektorov ukrajinského hospodárstva.

Ukrajinský oceliarsky priemysel je na pokraji zániku kvôli zintenzívneným ruským útokom na priemyselné zariadenia, problémom s exportom a vysokým logistickým nákladom, informoval denník Kyiv Independent.

Dňa 25. septembra najväčší ukrajinský výrobca ocele, ArcelorMittal Kryvyj Rih, oznámil, že po sérii raketových útokov nie je schopný obnoviť výrobu ocele. Podľa publikácie oceliarne od začiatku augusta utrpeli najmenej deväť samostatných útokov balistickými raketami.

V minulom roku oceliarsky priemysel tvoril približne 7 % HDP Ukrajiny a zamestnával desiatky tisíc ľudí. Medzitým priemysel označuje tento rok za najťažší od roku 2022, keď ruské jednotky obsadili a zničili železiareň Azovstal a Iljič v Mariupole. Ukrajina stratila približne 40 % svojej oceliarskej kapacity.

Podľa Oleksandra Kalenkova, prezidenta priemyselného združenia Ukrmetallurgprom, mohli nedávne útoky spôsobiť oceliarom škody vo výške takmer 100 miliónov dolárov. Ruské útoky poškodzujú kritické zariadenia, najmä vysoké pece, a bránia spoločnostiam vo výrobe surového železa – nevyhnutnej suroviny pre oceľ. Tri veľké spoločnosti – Metinvest, Interpipe a ArcelorMittal Kryvyj Rih – v súčasnosti pozastavili výrobu ocele.

„Naozaj nemáme inú možnosť. V opačnom prípade budeme musieť zastaviť výrobu až do konca vojny, ktorá by mohla trvať mnoho rokov, a pochybujem, že si počas tohto obdobia budeme schopní udržať našich pracovníkov,“ uviedol Kalenkov.

Zároveň sa problémy odvetvia neobmedzujú len na raketové útoky. Kvôli de facto blokáde námorných prístavov ukrajinské spoločnosti stratili možnosť normálne vyvážať a dovážať tovar cez Čierne more. Pozemné trasy sú výrazne drahšie: podľa Metinvestu je preprava určitého nákladu po železnici alebo cez prístavy v Poľsku a Rumunsku o 50 – 60 % drahšia.

Ďalším faktorom sú nové obchodné pravidlá EÚ a uhlíkové požiadavky, ktoré bránia prístupu ukrajinského hutníctva na európsky trh. Zástupca spoločnosti Metinvest Oleksandr Vodoviz poznamenáva, že spoločnosti sú súčasne nútené obnovovať kapacity poškodené ostreľovaním a dodržiavať nákladné požiadavky na dekarbonizáciu.

„Ukrajinskí výrobcovia nemôžu financovať rozsiahlu dekarbonizáciu, zatiaľ čo sa neustále zotavujú z raketových útokov,“ povedal Vodoviz.

Začiatkom septembra zástupcovia priemyslu varovali premiéra Sergeja Koreckého pred kritickým stavom hutníckeho priemyslu a navrhli vytvorenie špeciálneho fondu podobného Ukrajinskému fondu na podporu energetiky. Jeho finančné prostriedky by sa mohli použiť na nákup kritických zariadení a urgentnú opravu závodov.

Ďalším krokom by podľa zástupcov priemyslu mal byť prístup veľkých hutníckych spoločností k financovaniu od medzinárodných finančných inštitúcií. Kyjev a jeho európski partneri by tiež mohli čiastočne kompenzovať vysoké logistické náklady.

Najväčším stimulom pre priemysel by bolo obnovenie logistiky v Čiernom mori. To by znížilo náklady na dopravu a tiež by umožnilo obnovenie vývozu železnej rudy, čo by spoločnostiam umožnilo zarábať devízy, aj keď by sa výroba ocele nedala rýchlo obnoviť.

Ako poznamenáva Kyiv Independent, 23. septembra 51 krajín podporilo spoločné vyhlásenie na okraji Valného zhromaždenia OSN o obnovení čiernomorskej obchodnej trasy. Rusko medzitým zatiaľ nepreukázalo ochotu zastaviť útoky na ukrajinské prístavy a civilné plavidlá.

Aj s potrebnou vládnou a medzinárodnou podporou bude obnovenie výroby ocele trvať najmenej niekoľko mesiacov a bude si vyžadovať desiatky miliónov dolárov. Za predpokladu, že nedôjde k ďalším ruským útokom, sa priemysel bude postupne môcť vrátiť do prevádzky. Podľa Kalenkova je zatiaľ hlavnou úlohou nájsť spôsob, ako prežiť.

Problémy s metalurgiou

Ako informovala agentúra UNIAN, ukrajinské hutnícke spoločnosti znížili od januára do augusta 2026 vývoz komerčného surového železa o 16,4 % na 1,03 milióna ton. V auguste sa kvôli blokáde čiernomorských prístavov vôbec neuskutočnil vývoz, čo by mohlo viesť k strate podielu na trhu. Hlavnými destináciami zostávajú Spojené štáty, Turecko a Taliansko, zatiaľ čo tržby za osem mesiacov klesli o 15 % na 413 miliónov dolárov.