Spravodajská hra plynom na Skripaľa zaškrípala

V anglickom meste Salisbury vedľa komplexu Stonehendge 4. marca 2018 do nemocnice v ťažkom stave doviezli 66 ročného bývalého plukovníka GRU (ruskej vojenskej rozviedky) Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Júliu. V roku 2010 ho vymenili za 10 spiacich ruských agentov, ktorých odhalili v USA. Medzi nimi bola známa sexbomba Anna Chapman.

Štyri roky pred touto udalosťou Sergeja Skripaľa odsúdili na 13 rokov odňatia slobody za zradu. Podľa verzie vyšetrovateľov odovzdával britským tajným službám údaje o ruských agentoch. O jeho prípade je v zahraničných médiách veľa informácií.

Kariéra v rozviedke

Sergej Skripaľ v GRU pracoval od sovietskych čias, V roku 1995 ho naverboval britský agent Pablo Miller. Vtedy sa predstavil ako Antonio Alvares de Idalgo. Miller pracoval v v britskom veľvyslanectve v hlavnom meste Estónska Tallin. V skutočnosti bol agentom MI-6 s krytím, ktorý sa zaoberal verbovaním Rusov.

Prvé správy o činnosti Millera v Ruskej federácii sa týkajú prvého desaťročia tohto storočia. Ruskí občania, ktorí boli zadržaní za špionáž nie ra hovorili, že ich naverboval práve Miller. Napríklad povedal to bývalý major daňovej polície Vjačeslav Žarko. Podľa neho, s agentmi britskej tajnej služby ho zoznámil miliardár Boris Berezovskij a bývalý zamestnanec FSB Alexander Litvinenko, ktorý dostal azyl vo Veľkej Británii. Žarko sa vzdal sám, keď sa dozvedel o podozreniach britských orgánov v tom, že v otrave Litvinenka je na vine iný bývalý zamestnanec FSB  Andrej Lugovoj. Skripaľ sa nevzdával. Podľa informácií FSB, počas deviatich rokov aktívne spolupracoval s britskými tajnými službami a odovzdával im údaje o ruských agentoch.

Verbovanie

O tom ako verbovali Skripaľa, podrobne písal Nikolaj Luzan v knihe „Čertov tucet kontrarozviedky.“ Luzan sám seba označuje za veterána bezpečnostných orgánov. Svoju knihu považuje za umelecko-dokumentárne dielo.

Ak predpokladáme, že sa v nej dôveryhodne opisuje verbovanie Skripaľa, tak vyzeralo nasledovne. Raz bol Skripaľ na dlhodobej služobnej ceste na Malte a v Španielsku. Nakazil sa tam chorobou zvanou„túžba po zisku“ Podarilo sa mu spriateliť so Španielom menom Luis a začať podnikať v oblasti dovozu vína, o to bez vedomia vedenia GRU.  Luis zoznámil Skripaľa s tým istým Antoniom Alvaresom de Idalgo, teda Pablom Millerom, britským verbovačom. Ten sa najprv tváril ako podnikateľ a ponúkol mu spoločný podnik. Počas jedného zo stretnutí, ako píše Luzan, sa vybrali do striptízového klubu. Rus však skoro odišiel domov za manželkou.

Koniec-koncov sa dohodli na spolupráci. Skripaľ za peniaze poskytoval informácie o kolegoch v GRU. Odovzdal mená 300 spolupracovníkov ruských tajných služieb. Celkom za deväť rokov dostal asi 100 000 USD.

V roku 1999 odišiel Skripaľ zo zdravotných dôvodov do dôchodku. Dostal cestovný pas, odcestoval do zahraničia a znovu sa spojil s britským agentom. Skripaľ začal zostavovať a predávať britom údaje o štruktúre GRU. Do roku 2003 pracoval v Ministerstve zahraničných vecí RF. V roku 2004 ho zadržali.

Vil Mirzajanov

Po prvý raz sa o nervo-paralytickom plyne skupiny „Novičok“ začalo hovoriť 12. marca 2018, keď britská premiérka Tereza May, povedala, že touto látkou bol otrávený Skripaľ, a má pravdepodobne ruský pôvod.

Bývalým zamestnancom v časoch ZSSR utajeného Štátneho vedecko-vyskumného ústavu organickej chémie a technológie (GNIIOCHT) je 83-ročný zamestnanec Vil Sultanovič Mirzajanov. Ako povedal pre ruských denník Novaja gazeta, pokusy s nervovoparalytickými látkami sa robili do konca osemdesiatych rokov. Vedec uviedol, že smrteľná dávka predstavuje 0,01 miligramu na jeden kilogram váhy človeka. Vyvoláva zastavenie dýchania, spomaľuje tep srdca a za niekoľko minút vedie k smrti. V roku 2008 zverejnil vzorec nervovoparalytického plynu v knihe Štátne tajomstvá: Ruský program chemických zbraní zvnútra. Organizácia pre zákaz chemických zbraní (Organisation for the Prohibition of Chemical Weapons) nemá prostriedky pre identifikáciu plynu. Ako hovorí Mirzajanov, použitie plynu sa dá identifikovať pomocou spektrálnej analýzy vzoriek moču, či krvi.

Sovietsky chemik, ktorý žije dnes v USA pre denník Novaya Gazeta povedal: „“Novičok“ deštruuje nervový systém. Nezratne sa porušuje funkcia enzýmov, bielkovinových skupín, ktoré odovzdávajú nervové signály.“ Podľa neho treba okamžite poskytnúť antilátky, napríklad atropín, ale ani to nie je zárukou úplnej obnovy funkcií.

Vladimír Uglev a Leonid Rink

Ďalším autorom bojového plynu bol Vladimír Uglev. Názov Novičok je neoficiálny a používal pre sa štyri látky vyvíjané v rámci programu Foliant, ktorý viedol už nežijúci vedec Pjotr Kirpičev. Boli toto fosforoorganické otravné látky. Mali názov A-1972, B – 1976, C-1976, D-1980. Ide o binárne plyny. Dva komponenty sa spoja a majú nervovoparalytický efekt. Podľa rozhovoru, ktorý poskytol v tejto suvislosti, antilátka pre tento typ plynu neexistuje,

Ďalším zo spoluautorov vyššie uvedených chemických zbraní je Leonid Rink. V rozhovore pre agentúru RIA Novosti povedal, že bol vedúcim laboratória, ktoré vyvíjali uvedené látky. Program Novičok neexistoval, vo výskumnom ústave existoval len register, do ktorého sa vkladali nové chemické látky s názvami Novičok – 1, Novičok 2, Novičok 3 atď. Látky sa odovzdávali armáde a tá dávala konečné názvy.

Motívu niet

Mirzajanov nie je autorom nervovoparalytických látok. Ako hovorí Rink mal len na starosti chromotografiu, teda analýzu rôznych látok a ich klasifikáciu. Mirzajanov mal na starosti boj so zahraničnými technickými rozviedkami.

„Rusko nemá motív. Po prvé pán Skripaľ „je spracovaný do tla“ oboma stranami, Rusom odovzdal všetky svoje anglické kontakty, Angličanom všetko, čo vedel v časoch ZSSR. Pre Moskvu nepredstavuje žiaden záujem. Po druhé, je to moment absolútne nevýhodný pre Moskvu. Niekoľko dní pred voľbami a onedlho pred majstrovstvami sveta vo futbale.“

„A ešte niečo. Pretože všetci účastníci toho incindentu sú zatiaľ živí, ťažko predpokladať, že s tým majú niečo spoločné Rusi: taká do neba volajúca bezgramotnosť pomyseľných diverzantov je nemysliteľná a neprípustná. Najdôleźitejšie je to, že ani jeden slabo vzdelaný ruský diverzant nebude používať jediný preparát ruského pôvodu a s ruským názvom. Je veľa iných, pre tento účel vhodnejších látok. Strieľať do nepotrebného človeka raketou a netrafiť, to je vrchol sprostosti,“ povedal Rink.

Vedúci Laboratória chemickej analytickej kontroly Vedeckého centra Ministerstva obrany Ruskej federácie Igor Rybaľčenko  vyhlásil, že v roku 1998 bola k spektrálnej knižnici plynov USA látka, ktorej skladba zodpovedá látke Novičok A – 234. Ruský vedec tvrdí, že do knižnice ho zapísala osoba z americkej armády. Povedal, aj to že neskôr záznam zmizol.

Podľa chemika Rinka veci dcéry Skripaľa v kufri, pred cestou z Moskvy do Londýna, nemohli byť spracované látkou, lebo by zahynuli všetci pasašieri v lietadle. Pre vyšetrenie veci je potrebná vzorka. Podľa chemika, rukopis každého laboratória sa odlišuje. Vzorka plynu je ako odtlačok pre kriminalistu. Nič nie je vyšetrené, všetko je len pravdepoodbne, alebo s veľkou pravdepodobnosťou,  a preto treba považovať slová vyslovené chemikmi len za ich osobné názory.

Minister zahraničných vecí Veľkej Británie tvrdí, že vláda Veľkej Británie sa prikláňa k tvrdeniu o tom, že Rusko sa podieľalo na otrávení bývalého agenta na základe analýz laboratórií pod menom Porton Down. 

Britský denník The Sun 1. apríla 2018 priniesol infromaćiu o tom, že nervovoparalytický plyn mohol byť v balíčku pohánky,  Denník píše, že Sergej Skripaľ poprosil svoju dcéru, aby mu doviezla balíček pohánky, bobkový list a iné koreniny.  Žiadne dôkazy o tom, že by sa nerovovoparalytický plyn A 234 nachádzal v balíčku pohánky denník The Sun neuvádza.

Látka, ktorá mala otráviť Sergeja Skripaľa a jeho dcéru mala byť podľa britských médií v kufri dcéry, niekde v povetrí nad stolíkom reštaurácie kde boli, na volante automobilu, kľučke automobilu, vo ventilácii automobilu, na cintoríne. Ruské médiá tvrdia, že chýba už len čiapka ušanka a balalajka.

Kto klame