Ako vidí Július Kostolný, podpredseda SOPK dvadsať rokov Slovenskej republiky v Európskej únii

BRATISLAVA – Pohľad podnikateľa na 20 rokov Slovenska v Európskej únii.

Dovoľte prezentovať pohľad slovenských podnikateľov na výhody a nevýhody členstva v Európskej únii. Moje stanoviská budú viac-menej ovplyvnené tým, že v posledných 40 rokoch žijem na strednom Slovensku a pracujem v oblasti strojárskeho priemyslu.

Patrím ku generácii, ktorá pozorne sledovala vývoj Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a tak trochu s obdivom porovnávala prednosti ich podnikateľského systému s našimi každodennými starosťami. Podpora výskumu a vývoja, moderné technológie, efektívnosť výroby, kvalita výrobkov, predajné a popredajné služby boli väčšinou témy, v ktorých sme zaostávali za krajinami EHS. Slovensko však patrilo ku krajinám, ktoré na báze licenčných a kooperačných zmlúv dlhodobo spolupracovali so západoeurópskymi výrobcami už od 70.
rokov minulého storočia, teda ešte hlboko pred zásadnými spoločenskými zmenami.

Táto spolupráca jednak zvyšovala technickú úroveň našej finálnej produkcie, ale zároveň „vycepovala“ našich výrobcov dodržiavať vysoké technické a komerčné štandardy. Dovolím si tvrdiť, že Slovensko vstúpilo do Európskej únie síce až po 11 rokoch od svojho vzniku, ale vstúpilo do nej ako plnohodnotný člen, ktorý navyše splnil nielen na papieri všetky
Maastrichtské kritériá pre vstup, ale jeho konsolidované hospodárstvo malo potenciál ďalšieho rastu.

Ak ponecháme stranou našu historickú, kultúrnu i náboženskú orientáciu, ktorá korešpondovala so západoeurópskymi hodnotami, bola tu aj solídna ekonomická základňa,
ktorá svojou štruktúrou a kvalifikovaným personálom predstavovala príťažlivosť pre západoeurópske podnikateľské kruhy. To sa týkalo nielen strojárstva, ale i hutníctva železa
a farebných kovov, chemického priemyslu či spotrebného priemyslu. Poľnohospodárska produkcia a potravinársky priemysel rovnako neustupovali úrovni Európskej únie.

Benefity vstupu:

1. Európska únia poskytla Slovensku garanciu hospodárskej stability a široké spektrum príležitostí na jej udržanie, respektíve zlepšenie.

Slovenská republika síce ešte pred vstupom do Európskej únie v relatívne krátkom čase eliminovala dopady rozpadu RVHP, kam smerovali 2/3 našich výrobkov, ale vstup do Európskej únie (a nadväzne aj do NATO) znamená pre zahraničných investorov najvyšší stupeň garancie na ochranu ich investícií a obchodných vzťahov.

Došlo k významnému prílevu investorov, a to nielen v automobilovom a elektronickom priemysle, ale aj k odkúpeniu a zmodernizovaniu desiatok existujúcich podnikov s garantovaným odbytom.

2. Vstupom do Európskej únie sa Slovensko podstatne zviditeľnilo Naši západní partneri boli príjemne prekvapení úrovňou znalostí a skúseností našich priemyselníkov a technicko-výrobného personálu a to aj v zapadlejších kútoch krajiny. Prinieslo to slušný objem nových objednávok.

3. V relatívne krátkom čase sa podstatne zvýšila produktivita práce V rámci konkurenčného boja muselo dôjsť k optimalizácii počtu výrobných, ale najmä režijných pracovníkov, k nákupu modernejších technológii, k optimalizácii výrobných procesov.

4. Vstup do Európskej únie (neskoršie aj do eurozóny) znamenal zníženie transakčných nákladov spojených s clami, dopravou a odstránením iných netarifných prekážok v obchodovaní. Voľný pohyb osôb (na začiatku čiastočne s prechodnými obmedzeniami), uznávanie certifikátov na hotovú produkciu, unifikovanie hygienických a fytosanitárnych predpisov, uznávanie diplomov a odborných preukazov zlacnili náklady na vzájomné obchodovanie.

Negatíva vstupu:

1. Výrazný nárast nezamestnaných (v prvých rokoch po vstupe do EÚ to bolo okolo 20%), ktorí spadli do sociálnej siete štátu a zaťažovali rozpočet.

2. Postupné ukončovanie výroby finálnych výrobkov (zbrojárska technika, poľnotraktory, stavebné a cestné stroje, lode a technické plavidlá atď.), čo znamenalo výrazný pokles dosahovaných marží pre výrobné podniky.

3. Napriek zvýšeniu produktivity práce a zníženiu nákladov veľká časť z tohto benefitu zostávala mimo výrobného sektora. Na začiatku získavali banky, pretože cena peňazí bola dvojciferná, zahraniční sprostredkovatelia, ale i zahraniční odberatelia, ktorí stláčali ceny na úroveň prežitia.

4. Postupná privatizácia fakticky celého výrobného sektora odhalila fakt, že nové súkromné firmy majú 50-ročný handicap tvorby kapitálu oproti svojim západoeurópskym konkurentom,
preto aj ich pozícia pri rozvoji bola výrazne slabšia.

Do roku 2007, kedy sa začali prejavovať prvé náznaky finančnej krízy, tento systém fungoval bezchybne a s neustálou tendenciou rastu. Kríza ukázala, že Európska únia nie je produkt
pre zlé počasie. Nadväzná recesia a nové krízy spôsobené COVIDOM, vojnovým konfliktom na Ukrajine, ale i prijatie často nepochopiteľne nerealistických opatrení, ako je Green Deal, zákaz spaľovacích motorov od roku 2035, emisná norma Euro 7 tento fakt potvrdili.

Únia nie je schopná prekonať krízové situácie, pretože:

 Dohodnuté pravidlá sa nedodržujú a neexistujú sankcie, ako neplniča donútiť ich plniť. Platí selektívny prístup členských krajín. To čo mi vyhovuje, plním, to, čo mi nevyhovuje, tam platia národné pravidlá.

 Výkonné orgány Európskej únie sú odkladiskom viac-menej druho- a treťotriednych politikov, ktorí nemajú skúsenosti a ani zodpovedajúcu rozhodnosť niečo napraviť. Prijímajú sa stovky rozhodnutí a nariadení, často protichodných. Výkonný aparát je navyše nezmyselne drahý a neefektívny. Európska únia dnes priamo či nepriamo zamestnáva 62 tis. ľudí, v rozpočte na rok 2024 je vyčlených na tento aparát 12 mld. €, čo je 8,5 % všetkých výdavkov.

 Prevláda dirigizmus rozhodujúcich európskych lídrov Nemecka a Francúzska, bez ktorých súhlasu sa v Európskej únii nič nestane;

 Európsky parlament je jediný na svete, ktorý nemá zákonodarnú iniciatívu. Samostatná kapitola sú európske podporné fondy, ktorých hlavným cieľom je odstránenie
regionálnych rozdielov. Fondy sú príťažlivé najmä pre nových členov a ak sa nestanú predmetom politického boja a lobisticko-korupčných praktík, majú potenciál výrazne
napomôcť rozvoju ekonomík členských štátov.

Ak si vezmeme dve prvé programové obdobia európskych fondov na Slovensku (2007 – 2014 a 2014 – 2021), tak až 90 % týchto zdrojov išlo do mimo súkromných sektorov do verejných
projektov. Napriek tomu sa regionálne rozdiely nijako zvlášť nezmenili.

Ešte jeden zaujímavý fakt. Rentabilita investícií našich zahraničných partnerov z Európskej únie na Slovensku sa pohybuje na úrovni 8 – 10 % ročne. Priemerne odídu cca 2
až 3 mld. € ročne vo forme dividend a aj zákonom povolená optimalizácia hospodárskych výsledkov (reklama, know-how atď.) umožňuje ešte viac zrýchliť návratnosť investície, ktorá
je potom, paradoxne, kratšia, ako sú zákonné odpisové sadzby.

Pokiaľ ide o formovanie podnikateľského prostredia v rámci Európskej únie, tak z hľadiska pomenovania problémov a východísk už bolo urobené dosť. Lisabonská zmluva,
Akčný plán 2020, Zelená linka pre podnikateľov jasne deklarovali, že hlavným cieľom je udržať a zvýšiť konkurencieschopnosť najmä voči USA a Číne. Nič z toho nefunguje, naopak,
prehnané ciele Green Dealu nás tlačia dozadu. Chýbajú konkrétne kroky, vôľa ich presadiť a v neposlednom rade zdroje na ich zrealizovanie.

Základný súboj medzi harmonizáciou a voľnou súťažou vyhráva harmonizácia, tá však naráža na národné záujmy a preto tiež nefunguje. Túto situáciu najlepšie vystihol Steve Forbes, ktorý vo svojom časopise napísal: „Vďaka mimoriadne zlým lídrom je teraz európsky povojnový poriadok v smrteľnom nebezpečenstve. Hrozia nepredstaviteľné politické
a ekonomické dôsledky. Problémom nie je ani Grécko ako také, ani zadlženosť južnej Európy, ani Putinove kroky na Ukrajine.

Problémom je fakt, že európski lídri nevedia, čo robiť.  Od 30. rokov sa nezdala vládnuca trieda taká bezmocná a nezdalo sa, že udalosti sa tak vymkli spod kontroly“.

Vlády nie sú jedinými vinníkmi. Centrálni bankári sťažili možnosť, ako vo väčšom meradle úverovať súkromný sektor. Európa zažila len málo vnútorných štrukturálnych reforiem, ktoré by rozpútali rast ekonomiky. Ten by bol schopný tvoriť nové pracovné miesta a zachrániť európsky experiment, ktorý povstal z popola 2. svetovej vojny. Smutným faktom
je, že Európa sa sama zachrániť nedokáže.