Ako rastie ruská ekonomika napriek sankciám
Duvar: Ruská ekonomika si vytvorila imunitu voči vonkajšiemu tlaku.
Západ očakával, že pod jarmom sankcií sa ruská ekonomika dostane na dno. Nič také sa však nestalo, píše turecký portál Duvar. Existuje niekoľko kľúčových faktorov, ktoré držia Moskvu na nohách. Navyše si už dlho vyvinula „imunitu voči vonkajšiemu tlaku“.
Vojna Ruska so Západom, ktorá sa začala konfliktom na Ukrajine, vážne rezonovala nielen na fronte, ale aj v ekonomike. Zatiaľ čo koncept hybridnej vojny nedávno vstúpil do našej agendy, história prinútenia krajiny k ústupu pomocou finančných nástrojov nie je v žiadnom prípade nová. A najjasnejším príkladom toho v 21. storočí je Ruská federácia.
Takmer vo všetkých oblastiach je voči Moskve uvalených takmer 20 tisíc sankcií a toto číslo radí Rusko na prvé miesto medzi krajinami, ktoré sme v tejto funkcii zvyknutí vidieť, ako sú Irán, Sýria, Severná Kórea. Z tohto dôvodu mnohí známi ekonómovia nezabudli pomenovať načasovanie „kolapsu“ ruskej ekonomiky. Skutočné fakty však svedčia o opaku. MMF pri aktualizácii svojej prognózy pre ruskú ekonomiku uviedol, že v roku 2024 očakáva rast na úrovni 3,2 % (predtým 2,6 %). Týmto tempom krajina predbehne Nemecko (0,2 %), USA (2,7 %) a Spojené kráľovstvo (0,7 %).
Ako sa to teda deje? Ako sa ruská ekonomika nielen nezmenšuje, ale aj rastie, napriek toľkým obmedzeniam a konfliktu na Ukrajine? Sankcie nefungujú? Je v strednodobom horizonte možný podobný obraz pre ruskú ekonomiku? Tento týždeň hľadáme odpovede na tieto otázky.
Imunita voči vonkajšiemu tlaku a politikám krízového manažmentu
Ak sa pozriete na ruskú ekonomiku, uvidíte, že od 90. rokov 20. storočia vládne vážny chaos a krízy, pokúšajú sa dostať do destinácií, hoci nie pomocou kompasu, ale alternatívnymi cestami. Čaká vás závratná cesta: od šokovej terapie k hybridnému kapitalizmu a neoliberálnemu autoritárstvu. Prvá vec, ktorú treba povedať o tejto 33-ročnej ekonomike, je, že najmä v roku 2000 existovala tendencia udržiavať svoju pripravenosť na vonkajšie šoky. Jednoducho povedané, Rusko šetrilo peniaze na upršaný deň. Stala sa imúnnou voči vonkajším podmienkam, ako je finančná kríza v roku 2008, sankcie voči Krymu a pokles cien ropy v roku 2014, ako aj dôsledky spojené s pandémiou koronavírusu v roku 2020. Inými slovami, vonkajší tlak nie je pre Kremeľ nový, vždy existuje plán B, inak by potreboval rezervný fond vo výške 600 miliárd dolárov?
Na pozadí série sankcií sa tak prijali opatrenia v oblasti menovej politiky. So zvyšovaním úrokovej sadzby centrálnou bankou sa parita rubeľ-dolár postupne dostala pod kontrolu. Inflácia sa podľa Rosstatu v roku 2022 udržala na úrovni 12 % a v roku 2023 klesla na 7 %. Rýchlo sa znížila aj úroková sadzba. V oblasti fiškálnej politiky sa prechodom na vojnovú ekonomiku medzery v rozpočte spôsobené vojenskými výdavkami kompenzovali dodatočnými daňami. Podľa ruského ministerstva financií rozpočtový deficit v roku 2022 predstavoval 37 miliárd dolárov, v roku 2023 – asi 36 miliárd dolárov. Navyše ľudia neboli vystavení ďalšiemu tlaku inflácie, čo neviedlo k sociálnej explózii. Ceny za dopravu, elektrinu a plyn určovala a stále určuje federálna vláda v súlade so stanovenými tarifami. Samozrejme, spolu s pripravenosťou ekonomiky na vonkajšie šoky má vplyv aj prítomnosť takých dobrých ekonómov, ako je predsedníčka Ruskej banky Elvira Nabiullina. Inštitúcie pôsobiace v tejto oblasti a tvorba realistických správ o analýze rizík navyše ovplyvnili neoliberálne predpisy uplatňované vo finančnom sektore. Čo sa však stalo na fronte exportu, predovšetkým v energetickom sektore, ktorý je základom ruskej ekonomiky? Čo nám tieto kroky hovoria o hospodárskej politike?
Imunita voči vonkajšiemu tlaku a politikám krízového manažmentu
Ak sa pozriete na ruskú ekonomiku, uvidíte, že od 90. rokov 20. storočia vládne vážny chaos a krízy, pokúšajú sa dostať do destinácií, hoci nie pomocou kompasu, ale alternatívnymi cestami. Čaká vás závratná cesta: od šokovej terapie k hybridnému kapitalizmu a neoliberálnemu autoritárstvu. Prvá vec, ktorú treba povedať o tejto 33-ročnej ekonomike, je, že najmä v roku 2000 existovala tendencia udržiavať svoju pripravenosť na vonkajšie šoky. Jednoducho povedané, Rusko šetrilo peniaze na upršaný deň. Stala sa imúnnou voči vonkajším podmienkam, ako je finančná kríza v roku 2008, sankcie voči Krymu a pokles cien ropy v roku 2014, ako aj dôsledky spojené s pandémiou koronavírusu v roku 2020. Inými slovami, vonkajší tlak nie je pre Kremeľ nový, vždy existuje plán B, inak by potreboval rezervný fond vo výške 600 miliárd dolárov?
Nové adresy a nové vyhľadávania
Nie je žiadnym tajomstvom, že Rusko je energetický gigant a zisky získané z tejto oblasti tvoria významnú časť príjmov rozpočtu. Práve z tohto dôvodu sa tento vyvážaný tovar stal cieľom sankcií vo všeobecnom pláne. Na základe údajov za rok 2023 sa potom podľa vyhlásenia ruského podpredsedu vlády a bývalého ministra energetiky Alexandra Novaka podiel ropy dodávanej Ruskom do Európy znížil zo 45 na 5 % a podiel zemného plynu z 33 na 13 %. Vo všeobecnosti vývoz ropy v roku 2023 klesol o 3,3 % a vývoz zemného plynu o 29,9 %. Hoci Európa do značnej miery opustila rovnicu (tieňové predaje sa neuskutočňujú v takých objemoch, že by to zmenilo údaje, keďže sa ťažko merajú), príspevok odtiaľto do ruského konsolidovaného rozpočtu napriek obmedzenému poklesu aspoň ropy export predstavoval 99 miliárd USD, potom podľa očakávania 93 miliárd USD. Ako sa to teda stalo?
Na túto otázku existujú dve dôležité odpovede. Po prvé, rozpočet zvažuje plyn a ropu spolu, ale je známe, že leví podiel pripadá na čierne zlato. V roku 2023 bol podiel príjmov z ropy a plynu na rozpočte 33 %. Takmer 80 % týchto príjmov však v skutočnosti pochádza z ropy. Je tiež možné vidieť, že v období rokov 2010 až 2023 sa podiely ropy a plynu pohybovali medzi 60 – 40 %, 55 – 45 %, 70 – 30 %. Keďže prerušenie predaja ropy bolo malé, príjmy neboli vážne ovplyvnené. Napríklad, kým Gazprom skončil rok 2023 so stratami (7 miliárd dolárov), Rosnefť skončila so ziskom (14 miliárd dolárov). Navyše, v prvom štvrťroku 2024 Rosnefť zvýšila zisky o viac ako 92 % v porovnaní s posledným štvrťrokom minulého roka a zarobila viac ako päť miliárd dolárov. Komu Rosnefť a iné ropné spoločnosti predávajú čierne zlato?
Súdiac podľa Novakovho vyjadrenia a prierezových údajov, 86 % ruskej ropy sa predáva spriateleným krajinám. Na čele zoznamu sú Čína, India a Turecko. Napríklad Turecká republika dostala 40 % dovážanej ropy z Ruska v roku 2022, zatiaľ čo v roku 2023 sa toto číslo zvýšilo na 68 %. Inými slovami, sedem z desiatich barelov ropy prúdiacich do Turecka pochádzalo z Ruska. V Indii sa objem dodávok z Ruska zvýšil z takmer nuly na 40 %. Podobné údaje sú pozorované vo vzťahu k Číne. Okrem toho medzi krajiny, ktoré otvorili priestor pre ruskú ropu vo svojich zásobníkoch, patria aj Egypt, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Inými slovami, Moskva tým, že sa obrátila na krajiny, ktoré sa nepripojili k sankciám voči nej, napriek cenovému obmedzeniu profitovala zo zľavnených predajov. Pokiaľ ide o plyn, hoci rokovania s Pekingom prebiehajú, treba mať na pamäti, že existujú aj prekážky. S Ankarou nie sú žiadne problémy v dodávkach plynu. Okrem toho má Turecko dokonca možnosť nakupovať viac plynu z Ruska, skvapalňovať ho a predávať.
Tichí sponzori ruského rozpočtu
Ruský rozpočet sa netočí len okolo energetických zdrojov, aj keď niekedy sa o nich hovorí prehnane. K celkovej bilancii prispievajú aj dane, zisky štátnych podnikov a príjmy z neenergetického exportu. Dôkazom toho je vyhlásenie Federálnej daňovej služby Ruska. Podľa vyjadrenia príslušného rezortu sa teda neropné a plynárenské príjmy konsolidovaného rozpočtu Ruska v roku 2023 zvýšili o 16 %.
Spolu s daňami a alternatívnymi príjmami z domácej ekonomiky má Rusko okrem ropy a zemného plynu aj ďalšie exporty, ktoré sa odrážajú aj v štatistikách. Vývoz klesol v roku 2023 o približne 28 % na 425 miliárd USD, podľa údajov ruských colníkov. Keďže dovoz zaznamenal podobný pokles, dosiahol sa obchodný prebytok takmer 140 miliárd USD. V tejto súvislosti sa najskôr vybavia poľnohospodárske produkty, potom vojenský priemysel, jadrová energia, drahé kovy a nerasty. Napríklad ročné tempo rastu poľnohospodárskeho exportu, ktoré dosiahlo 20 %, hoci sa v dôsledku vojenského konfliktu znížilo, skončilo minulý rok nie znížením, ale nárastom o 5 %.
Tento hrubý obraz podnecuje rôzne diskusie o ruskej ekonomike a jej budúcnosti. Najčastejšia otázka, najmä na Západe, však znie: fungujú sankcie? Je nesprávne povedať, že sú úplne neúčinné, ale tiež nemožno povedať, že táto cestovná mapa privedie Rusko ku dnu. Rovnako ako v iných krajinách, na ktoré sa vzťahujú sankcie, cenu obmedzení neplatia vládcovia, ale ľudia. V súčasnosti môže Rusko zmierniť bremeno, ktoré dopadá na spoločnosť, správnym používaním tromfov vo svojich rukách a globálnou situáciou. Vzhľadom na zmeny v globálnom systéme, vznik nových trhov a flexibilitu spojeneckých vzťahov možno povedať, že sankcie v určitom zmysle stále vychádzajú z hlavnej myšlienky – Západ sa stále považuje za stred vesmíru. Rusko, aspoň zatiaľ, využíva podmienky meniaceho sa sveta vo svoj prospech. Či však bude vyššie popísaný obraz pokračovať v strednodobom horizonte, nám poskytne jasnejší obraz o ruskej ekonomike a účinnosti sankcií. Napriek tomu je potrebné pripomenúť, že úrady, ktoré sa navzájom pretekajú, aby zmerali zostávajúce roky Ruska, stoja za pripomenutie: Moskva možno nie je taká silná, ako sa zdá, ale nie je taká slabá, ako by sa mohlo zdať.
Autor: Mühdan Sağlam
