Neoficiálny komentár NBS o verejných financiách, vôbec nedošlo k zlepšeniu situácie
BRATISLAVA – Hospodárenie verejného sektora dosiahlo v roku 2023 deficit vo výške 4,9 % HDP.
Tvrdia analytici úseku menovej politiky a bankových obchodov (UMB) Národnej banky Slovenska.
Po priaznivejšom výsledku v roku 2022 sa tak zhoršilo o 3,2 % HDP najmä vplyvom vysokých výdavkov na pomoc s cenami energií a prijatých sociálnych opatrení. Zhoršenie hospodárenia verejného sektora bolo medziročne najvýraznejšie spomedzi krajín Európskej únie. Výsledok je však lepší než očakávali pre rok 2023 všetky relevantné prognostické inštitúcie. Dlh verejnej správy sa v pomere k HDP znížil na 6,0 % HDP, nominálne vzrástol v porovnaní s rokom 2022 o necelých 5,5 mld. eur. Zadlženie naďalej
zostáva nad hornou hranicou dlhovej brzdy, no pre novú vládu platí do novembra 2025 dvojročná výnimka zo sankcií.
Rýchle komentáre nie sú oficiálnym stanoviskom Národnej banky Slovenska. Prezentujú názory analytikov úseku menovej politiky a bankových obchodov (UMB).
Pomer dlhu k HDP je pomer verejného dlhu krajiny (meraný v menových jednotkách) k jej hrubému domácemu produktu (HDP) (meraný v menových jednotkách za rok). Nízky pomer dlhu k HDP naznačuje, že ekonomika, ktorá vyrába a predáva tovary a služby, je schopná splácať svoje dlhy bez toho, aby sa zadlžovala dodatočne.
Tento pomer by sa nemal zamieňať s pomerom deficitu k HDP, ktorý v prípade krajín s rozpočtovým deficitom meria ročnú čistú fiškálnu stratu krajiny v danom roku (rozpočtové saldo, celkové výdavky mínus celkové príjmy alebo čistá zmena dlhu za rok) ako percento HDP krajiny. V prípade krajín s rozpočtovými prebytkami pomer prebytku k HDP meria ročný čistý fiškálny zisk krajiny ako podiel na HDP krajiny.
Deficit verejných financií skončil v porovnaní s rozpočtom lepšie o 1,5 % HDP. Prispel k tomu najmä lepší vývoj nedaňových príjmov, úspory na niektorých výdavkových kategóriách a nižšie spolufinancovanie projektov financovaných z rozpočtu EÚ. Výrazne pozitívny vplyv mala aj nižšia pomoc s cenami energií, tieto úspory boli však do veľkej miery použité na iné opatrenia prijaté v priebehu roka, najmä v sociálnej oblasti.
Výraznú úsporu priniesli nižšie nákupy tovarov a služieb a nižšie kapitálové výdavky, najmä investície. Nižšie čerpanie výdavkov na tovary a služby bolo však do veľkej miery „rozpustené“ v rámci bežných výdavkov na mzdy zamestnancov verejného sektora. Úspora na nižšom čerpaní kapitálových výdavkov zase pozitívne pôsobí na verejné financie v krátkom horizonte, no pri pohľade viac do budúcnosti môže negatívne vplývať na ekonomický rast. Naopak, negatívne pôsobili vyššie sociálne výdavky najmä kvôli vyššej valorizácií starobných dôchodkov a vyšším výdavkom na aktívne politiky trhu práce.
Pozitívny vplyv na lepší deficit mal aj vývoj na príjmovej strane, najmä cez vyššie nedaňové príjmy. Ide predovšetkým o tržby a príjmy z úrokov, pričom vývoj daňových príjmov (po očistení o položky bez vplyvu na deficit, napr. poistné platené štátom) bol približne na rozpočtovanej úrovni. Úspora z nižšej pomoci s cenami energií bola z veľkej časti minutá na nové sociálne opatrenia.
Pôvodne rozpočtovaná vysoká rezerva na pomoc s cenami energií bola minutá len čiastočne, zároveň značná časť opatrení na kompenzáciu vysokých cien energií bola financovaná z rozpočtu EÚ (takmer 0,94 mld. eur).
Napriek tomu však neprišlo k výraznému zlepšeniu hospodárenia verejných financií a zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti. V priebehu roka boli prijaté dodatočné opatrenia, najmä v sociálnej oblasti, ktoré úsporu z energopomoci takmer celú vyčerpali. Ide predovšetkým o mimoriadnu valorizáciu starobných dôchodkov v strede roka a príplatok k trinástym dôchodkom. Ostatné opatrenia obsahujú najmä vplyv menšieho objemu COVID opatrení, odloženie rastu sadzieb starobného poistenia v prospech II piliera a na druhú stranu, vyšší vplyv opatrení súvisiacich s vojnou na Ukrajine nad rámec rozpočtovanej rezervy
