Univerzity nedokážu podporiť hospodársky rast
LONDÝN – Univerzity príliš často vytvárajú nápady, ktoré nikto nevie využiť.
Vyplýva to zo štúdie zverejnenej na portáli www.ideas.repec.org. ekonómami Ashish Arora, Sharon Belenzon, Larisa C. Cioaca, Lia Sheer a Hansen Zhang.
Ekonómovia skúmali, že vzťahy medzi podnikovým výskumom a vývojom a tromi zložkami verejnej vedy: znalosťami, ľudským kapitálom a vynálezmi. Vzťahy identifikovali prostredníctvom špecifického vplyvu firiem na zmeny v rozpočtoch federálnych agentúr na výskum a vývoj, ktoré sú podmienené politickým zložením podvýborov Kongresu pre rozpočtové prostriedky.
Výsledky ekonómov naznačujú, že výskum a vývoj etablovaných firiem, ktoré predstavujú viac ako tri štvrtiny podnikového výskumu a vývoja, je ovplyvnený vedeckými poznatkami produkovanými univerzitami len vtedy, ak sú tieto poznatky obsiahnuté vo vynálezoch alebo doktorandských prácach.
Ľudský kapitál vyškolený univerzitami podporuje inovácie vo firmách. Vynálezy z univerzít a verejných výskumných ústavov však nahrádzajú podnikové vynálezy a znižujú dopyt po internom výskume podnikov, čo možno odráža následnú konkurenciu zo strany začínajúcich podnikov, ktoré komercializujú univerzitné vynálezy. Okrem toho abstraktné poznatky ako také vyvolávajú len malú alebo žiadnu odozvu.
Zistenia ekonómov spochybňujú presvedčenie, že verejná veda predstavuje nekonkurenčný verejný statok, ktorý sa prostredníctvom prelievania znalostí podieľa na podnikovom výskume a vývoji.
Univerzity v posledných desaťročiach zažívajú rozmach. Vysokoškolské inštitúcie na celom svete v súčasnosti zamestnávajú približne 15 miliónov výskumných pracovníkov, pričom v roku 1980 ich bolo 4 milióny. Títo pracovníci každoročne vyprodukujú päťkrát viac prác. Vlády zvýšili výdavky na tento sektor. Tento rýchly rozvoj bol čiastočne zdôvodnený zdravými ekonomickými princípmi. Univerzity majú produkovať intelektuálne a vedecké objavy, ktoré môžu byť využité v podnikoch, vláde a bežných ľuďoch. Takéto myšlienky sú verejne prístupné pre všetkých. Teoreticky by teda univerzity mali byť vynikajúcim zdrojom rastu produktivity.
V praxi sa však veľký rozmach vysokoškolského vzdelávania prekrýva so spomalením produktivity. Zatiaľ čo v 50. a 60. rokoch minulého storočia sa výkon pracovníkov na hodinu v celom bohatom svete zvyšoval o 4 % ročne, v desaťročí pred pandémiou covid-19 bolo normou 1 % ročne. Aj napriek vlne inovácií v oblasti umelej inteligencie (ai) zostáva rast produktivity slabý – podľa hrubého odhadu menej ako 1 % ročne – čo je zlá správa pre hospodársky rast. Nový článok piatich ekonómov Ashisha Aroru, Sharon Belenzonovej, Larisy C. Cioacovej, Lia Sheerovej a Hansena Zhanga naznačuje, že prudký rast univerzít a stagnujúca produktivita bohatého sveta by mohli byť dve strany tej istej mince.
